Prezentácia politických subjektov, vlády a prezidenta SR (1.2.2004 – 30.4.2004)

Uverejnené 14. mája 2004

 Grafy

Táto správa prináša výsledky mediálnej prezentácie vlády SR, politických subjektov a prezidenta SR v celoplošných elektronických médiách – STV, TV Markíza, TA3, TV Joj, Slovenský rozhlas, Rádio Twist, Rádio Expres a Rádio Okey za obdobie posledných troch mesiacov (1.2.2004 – 30.4.2004). Monitoring zahŕňal hlavné spravodajské relácie (v rozhlasových médiách boli monitorované večerné relácie a v prípade TA3 to bol spravodajský blok vysielaný o 20. hodine).
Sledovanými kategóriami boli priestor venovaný sledovaným subjektom a zároveň spôsob, akým boli tieto subjekty a ich jednotliví členovia zobrazovaní.

• Predsedovi vlády M. Dzurindovi venovali médiá najvýraznejšiu pozornosť – celkovo 2:41:59 hod.
• Najkritickejšie bol prezentovaný súčasný prezident R. Schuster – všetky médiá o ňom súhrnne priniesli 147 negatívnych zmienok.
• Z politických strán získala takmer v každom médiu najväčší priestor opozičná ĽS-HZDS (s výnimkou Rádia Twist kde to bola SDKÚ) a na jej adresu odznelo súhrnne aj najviac kritických zmienok (148).
• Informácie o aktivitách vlády SR naďalej na veľmi výraznej úrovni - dominovali vo všetkých médiách, najviac v Rádiu Expres (64,3%), najmenej v TV Joj (37,6%).
• V niektorých médiách sa objavili mediálne efekty - príspevky, v ktorých absentovali základné zásady korektnej novinárskej praxe.

Táto správa nadväzuje na predchádzajúce správy (ostatná bola vo forme tlačového vyhlásenia vydaná 5.3.2004), ktoré reflektujú prezentáciu politických subjektov a ich predstaviteľov vo vysielaní celoplošných elektronických médií.

Politické subjekty

Takmer všetky z ôsmich sledovaných médií venovali najväčší priestor opozičnej ĽS-HZDS – najviac v TV Joj (11,1%). Výnimkou bolo Rádio Twist, ktoré v porovnaní s HZDS poskytlo mierne väčší priestor vládnej SDKÚ (6,5% oproti 6,2%). Tieto výsledky sú predovšetkým odrazom prezidentskej kampane prebiehajúcej v danom období, v ktorej líder a zároveň kandidát hnutia V. Mečiar vyvolával mnohé reakcie. Takisto výrazne rezonovala aj téma referenda za predčasné voľby, ktoré otvárali dohady okolo účasti hnutia vo vláde po prípadných predčasných voľbách.
Druhou najprezentovanejšou stranou bola v šiestich médiách koaličná SDKÚ (ako už bolo spomenuté v Rádiu Twist išlo o politickú stranu s najväčším pokrytím), pričom najvýraznejší podiel jej venovala TV Joj – 8,3%. V Slovenskom rozhlase bol druhou najzobrazovanejšou stranou SMER.
Pokiaľ ide o tón vysielaných informácií, ĽS-HZDS bola zároveň najnegatívnejšie zobrazeným subjektom (celkovo 148 negatívnych zmienok), pričom však aj vládna SDKÚ zaznamenala v tomto období pomerne výraznú mediálnu kritiku vo forme 115 negatívnych zmienok. Pokiaľ ide o jednotlivé médiá, ĽS-HZDS bola najkritickejšie prezentovaná v štyroch z nich (TV Markíza, TV Joj, Rádio Expres a Rádio Okey), obe verejnoprávne médiá priniesli porovnateľný podiel negatívnych informácií aj o SDKÚ (STV) a o SNS (Sro). V analyzovaných reláciách dvoch zvyšných médií (TA3 a Rádio Twist) odznelo najviac kritiky na adresu SDKÚ.
Kritika opozičnej ĽS-HZDS bola takmer výlučne sústredená na osobu jej prezidentského kandidáta V. Mečiara a jeho pôsobenie v minulosti, pričom intenzita bola v podstate priamo úmerná blížiacemu sa volebnému dňu prvého kola prezidentských volieb a ešte umocnená konfrontačnejšou kampaňou pred kolom druhým. Naopak kritické vyjadrenia voči vládnej SDKÚ boli prevažne výrazom ukončenia kauzy „skupinka“ zo strany Generálnej prokuratúry (GP), ktorá v priebehu marca skončila s ňou spojené vyšetrovanie a „skupinku“ označila za neexistujucu. Vzhľadom na jej dôsledky (odvolanie riaditeľa NBÚ, výmena na poste ministra obrany, odchod časti poslancov z SDKÚ a založenie novej politickej strany) vyvolal takýto záver GP mnohé negatívne postoje predovšetkým voči premiérovi Dzurindu, ktorý kauzu otvoril.

Politickí predstavitelia

Prezentácia politických činiteľov sa v sledovanom období troch mesiacov čiastočne odlišovala od predchádzajúcich monitorovaných časových úsekov. Dôvodom bol hlavne prebiehajúci súboj o prezidentský úrad, v ktorom figurovali aj politici súčasne pôsobiaci na viacerých postoch – predovšetkým súčasný prezident R. Schuster, predseda ĽS-HZDS V. Mečiar, ale i predseda mimoparlamentného HZD I. Gašparovič. Práve to do určitej miery spôsobilo, že prezident R. Schuster bol tentokrát najkritizovanejším politikom a zmenil tak dlhodobejšie pretrvávajucu „dominanciu“ premiéra Dzurindu. Na adresu súčasného prezidenta odznelo celkovo 147 negatívnych zmienok, predovšetkým v súvislosti so spôsobom akým využíval možnosti oficiálneho úradu na vedenie predvolebnej kampane.
Premiér M. Dzurinda bol druhým najnegatívnejšie zobrazeným oficiálnym predstaviteľom (118 kritických zmienok) a tretím predseda ĽS-HZDS a prezidentský ašpirant V. Mečiar (111), pričom dôvody tejto kritiky boli spomenuté vyššie.
Pokiaľ ide o priestor, ktorý jednotlivé médiá venovali politikom najvýraznejší bol poskytnutý predsedovi výkonnej zložky moci, premiérovi M. Dzurindovi. Celkovo mu všetky médiá poskytli 2:41.59 hod, pričom najvýraznejší priestor vo vysielaní Sro – 32 min. 35 sek. Premiérovi venovali s výnimou Rádia Expres (viac získal R. Schuster) najviac priestoru všetky monitorované médiá. Celkovo druhým najzobrazovanejším politikom bol, aj z dôvodu vlastnej kampane, prezident R. Schuster (1:51.38 hod.) a tretím minister hospodárstva P. Rusko, ktorý bol výrazne medializovaný v súvislosti s investíciou koncernu KIA – Hyundai na Slovensku. Aj títo predstavitelia získali najväčší priestor v Slovenskom rozhlase.

Prezentácia vlády

Tak ako aj v predošlých sledovaných obdobiach, informácie o aktivitách vlády SR dlhodobo veľmi výrazne prevládajú pri prezentovaní politických správ. Tento trend je viditeľný ako v televíziách (asi 50 % politicky relevantných informácií venovaných vláde), tak aj v rozhlase, kde je tento spôsob dokonca ešte markantnejší (na úrovni 60 – 65 %). Tento stav, keď médiá získavajú gro informácií v podobe štandardných výstupov (tlačové konferencie, vyhlásenia apod.) oficiálnych miest sa v podstate nijako nemení už dlhšiu dobu, skôr by sa dalo hovoriť o jeho upevňovaní. Za posledné tri mesiace odvysielalo o vláde najväčší podiel informácií Rádio Expres (64,3%), a najmenej TV Joj (37,6%). Aj verejnoprávne médiá priniesli o vláde viac ako 50 % zo všetkých informácií o politických subjektoch (STV – 50,7 %, SRo – 60,7%, pričom v oboch ide o úroveň porovnateľnú s minulými obdobiami). Pokiaľ ide o tón informácií o vláde, takmer z 90% išlo o neutrálne zmienky. Najviac kritických zmienok na adresu vlády odznelo vo vysielaní oboch verejnoprávnych médií – v Slovenskom rozhlase 114 a v STV 100, najmenej v Rádiu Expres (39). SRo bol zároveň médiom, ktoré prinieslo o vláde najviac pozitívnych zmienok (50).

Mediálne efekty

Aj v tomto období sme zaznamenali určité príspevky (tzv. mediálne efekty), ktoré považujeme za nekorektné v dôsledku popretia či nedôsledného dodržania profesionálnych a etických zásad novinárskej praxe:

Vkladanie komentára, porušenie princípu vecnosti

•  22.2. (TV Markíza) Príspevok (autor A. Kuišová) informoval o iniciatíve KDH prijať pred vstupom do EÚ ústavný zákon na ochranu tradičného manželstva. Spôsob, akým boli informácie prezentované, však obsahoval viaceré komentatívne prvky, ktorými redaktorka príspevok uviedla i ukončila – „považujú (odborníci) to za obrovský krok späť...“, „D. Lipšic ich (odborníkov) svojimi argumentmi skôr pobúril a nie presvedčil...“, pričom z uvedených vyjadrení predstavených odborníkov nevyplývali takéto kategorické úsudky. V príspevku zároveň absentovala vyváženosť prezentovaných stanovísk – zatiaľ čo minister Lipšic dostal priestor 5 sek., dvaja odborníci spoločne 18 sek., pričom aj použité postoje náhodných občanov (8 sek.) boli v opozícii voči úlohe manželstva predstavenej ministrom.
•  27.2. (TV Joj) Správa (autor Ľ. Choluj) priniesla informácie o spoločnej tlačovej konferencii viacerých mimovládnych organizácií (MVO), na ktorej vyjadrili nesúhlas so spôsobom informovania o sociálnych nepokojoch na východe Slovenska. Redaktor v príspevku použil také výrazové prostriedky (irónia, mnohé komentatívne prvky – „K neuveriteľnému záveru dnes dospeli zástupcovia niektorých MVO...“, „zástupcovia MVO si robili so vzniknutej situácie doslova dobrý deň“) a vyjadrenia niektorých predstaviteľov MVO zostrihal do podoby, že u diváka mohli evokovať nekompetentnosť a zaujatosť predstaviteľov MVO.
•  29.4. (TV Joj) V uvedený deň uviedla TV Joj (autor V. Tóthová) ako úvodný príspevok informáciu o rokovaní koaličnej rady, na ktorom sa riešili otázky súvisiace s podporou koalície do budúcnosti. Správa kritizovala niektorých lídrov vládnych strán (M. Dzurinda, B. Bugár, P. Hrušovský) z viacerých aspektov a na podfarbenie, či umocnenie negatívneho dojmu boli použité úryvky piesne s jednoznačne cieleným ironickým kontextom, ktoré úplne degradovali vecnosť samotného príspevku.

Princíp vyváženosti

•  25.3. (TA3) Správa (autor M. Adamová) informovala o stanovisku Slobodného fóra (SF) k uzavretiu kauzy „skupinka“ zo strany Generálnej prokuratúry. Hoci vyjadrenia SF sa dotýkali koaličných strán, smerovali jednoznačne aj voči premiérovi M. Dzurindovi, ktorý však nedostal priestor na reakciu.
•  25.3. (TA3) Príspevok (autor D. Mikolášová) sa venoval kritike krokov vlády a Ministerstva školstva zo strany predsedu Odborového zväzu vedy a školstva J. Gašperana. Zatiaľ čo jeho vyjadreniam bol poskytnutý pomerne výrazný priestor (1 min. 2 sek.), z kritizovaných subjektov nedostal nikto možnosť reagovať.
•  22.4. (Rádio Twist) V správe (autor M. Farkašovský) odzneli informácie o drastickej a neekologickej ťažbe v Slánskych lesoch, proti ktorej iniciovalo lesoochranárske združenie VLK petíciu. Voči spomenutej kritike nedostal možnosť reagovať žiadny zo subjektov zmienených v príspevku (Ministerstvo pôdohospodárstva, podniky Lesy SR, Prešovské lesy)
•  28.4. (TV Joj) Správa (V. Tóthová) informovala o postoji prezidenta R. Schustera nevystúpiť s oficiálnym prejavom pri príležitosti vstupu SR do Európskej únie. Ako podklad takto prezentovaného postoja však nebol uvedený žiadny zdroj, príp. odmietnutie poskytnutia stanoviska z prezidentského úradu a príspevok sa opieral o neochotu prezidenta komunikovať s médiami po prezidentských voľbách.

Vytvorenie tejto správy bolo podporené National Endowment of Democracy.