28.10.2003
Media Monitoring
28. októbra 2003
Táto správa obsahuje analýzu prezentácie vlády SR v celoplošne pôsobiacich elektronických médiách - STV, TV Markíza, TA3, TV JOJ, Slovenský rozhlas a Rádio Twist. Obdobie monitoringu zahŕňa prvý rok vlády SR - od 16. októbra 2002, kedy bola oficiálne vymenovaná prezidentom SR. Predmetom monitoringu boli hlavné spravodajské relácie uvedených médií (v prípade TA3 to bol jeden večerný spravodajský blok, v rozhlasových médiách to boli počas prvého polroku dve relácie - o 12. a 18. hod., a v druhom polroku večerné relácie o 18. hod). Sledovanými kategóriami boli priestor venovaný vláde a jej jednotlivým členom (v analýze sú zahrnutí všetci členovia kabinetu od jeho začiatku), ako aj spôsob, akým boli jednotliví členovia vlády a iné politické subjekty zobrazované.
Vládny kabinet začal nedávno druhý rok svojho pôsobenia a tak bolo naším zámerom vyhodnotiť, akým spôsobom o aktivitách vlády, ako aj o jednotlivých ministroch, informujú občanov médiá. Keďže ide zároveň o piaty rok pôsobenia exekutívy pod vedením premiéra M. Dzurindu, chceli sme nadviazať na predchádzajúce správy z minulého volebného obdobia („Prvý rok vlády M. Dzurindu vo vybraných médiách" z 26.11.1999, „Tri roky vlády SR v hlavných elektronických médiách" zo 7.12.2001, „100 dní vlády SR v elektronických médiách" z 21.2.2003) a porovnať obraz vlády v minulosti s jej súčasným portrétom.
Prezentácia vlády SR a jej členov v jednotlivých médiách (priestor a spôsob)
Ako už naznačila predchádzajúca správa o mediálnom obraze 100 dní vlády, informovanie o činnosti kabinetu sa počas prvého roku jej pôsobenia diametrálne líšilo od podobného obdobia v minulom volebnom období. V celom prvom polroku účinkovania prvej vlády M. Dzurindu prevažoval v médiách pozitívny obraz jej hodnotenia a dovtedy sporadické kritické zmienky sa častejšie začali objavovať až v druhom polroku jej činnosti (od leta 1999). Pod častejší výskyt kritických zmienok sa podpísali prvé politické a hospodárské kauzy (Nafta Gbely, GSM 1800, privatizácia Slovenských telekomunikácií).
Naopak, súčasnú vládnu zostavu vykreslili všetky monitorované médiá s výraznou prevahou negatívnych oproti pozitívnym informáciám vlastne už v prvých 100 dňoch jej pôsobenia. Vzhľadom na fakt, že súčasná koalícia je tvorená troma stranami prvej Dzurindovej vlády, iba ťažko sa dalo očakávať, že média „ušetria" nové vládne zoskupenie od kritického hodnotenia v prvých dňoch jeho činnosti (povolebná eufória spojená s očakávaniami politických a ekonomických zmien bola zjavná v začiatkoch informovania o minulej vláde M. Dzurindu). Monitorované média tak prevažne pokračovali v trende neutrálno-negatívneho informovania, ktorý sa začal objavovať od druhej polovice roka 1999 a ktorý sa naplno prejavil v priebehu nasledujúcich troch rokov. V tejto súvislosti je nepochybne zaujímavým trendom neustále dominantnejší výskyt kritických informácií oproti stále klesajúcemu podielu pozitívnych referencií.
Spôsob informovania o minulej vláde SR 1998 - 2002
(súhrn sledovaných médií - STV, TV Markíza, Slovenský rozhlas, Twist)
Obdobie | Pozitívne info. (%) | Neutrálne info. (%) | Negatívne info. (%) |
1.11.98 - 31.10.99 | 11,6 | 81,5 | 6,9 |
1.11.99 - 31.10.00 | 2,3 | 91,5 | 6,2 |
1.11.00 - 31.10.01 | 0,8 | 91,3 | 8,1 |
1.1.02 - 20.8.02 | 2 | 88,3 | 9,7 |
Spôsob informovania o súčasnej vláde SR počas 1.roku jej činnosti (v zátvorke sú údaje pre obdobie 100 dní vlády)
Médium | Pozitívne info. (%) | Neutrálne info. (%) | Negatívne info. (%) |
STV | 0,8 (0,9) | 92,5 (92,8) | 6,7 (6,3) |
TV Markíza | 0,9 (0,3) | 89,3 (92,2) | 9,8 (7,6) |
TA3 | 1,2 (1,5) | 88,7 (90,5) | 10,1 (8) |
TV Joj | 1,6 (2,3) | 88,2 (86,5) | 10,2 (11,2) |
Slovenský rozhlas | 2,1 (2) | 91,6 (91,4) | 6,4 (6,6) |
Twist | 2,2 (2,2) | 89,5 (90,3) | 8,3 (7,5) |
Uvedený spôsob zobrazenia vládnej činnosti možno samozrejme pripísať aj na konto niektorých pokračujúcich káuz z minulého volebného obdobia (na začiatku nástupu vlády napr. otázky vyšetrovania I. Lexu), objavenia sa úplne nových otázok (aj veľmi kriticky diskutovaná téma euroreferenda), ako aj výrazných kontroverzií medzi koaličnými partnermi. Sem patrí predovšetkým „interrupčný" spor medzi ANO a KDH, ďalej kauza odpočúvania P. Ruska (taktiež medzi ANO a KDH), ďalej otázky okolo zákona o zahraničných Maďaroch (medzi SMK a SDKÚ) a v neposlednom rade súvislosti ohľadne odvolávania riaditeľa NBÚ J. Mojžiša, ktoré postavili proti sebe SDKÚ a ANO na jednej a KDH s SMK na strane druhej). Zo začiatku tohto volebného obdobia rezonovali aj vládne reformné opatrenia spojené so zvyšovaním cien, čo sa stalo predmetom ostrej kritiky zo strany opozície a viacerých skupín verejnosti. Okrem toho bola vláda pomerne vytrvalo vystavená konfrontácii s odborárskymi organizáciami v súvislosti s navrhovanou novelizáciou Zákonníka práce. Napriek tomu je pozoruhodný pomerne slabý efekt krokov vlády v súvislosti s integráciou SR do EÚ. Téma integrácie SR do EÚ totiž okrem TV Joj dominovala vo všetkých médiách, no ani z tejto na prvý pohľad príťažlivej témy vláda SR nedokázala významnejšie profitovať.
Z jednotlivých médií to bola predovšetkým TV Markíza a SRo, ktoré boli voči vláde v jej prvom roku činnosti najkritickejšie. TV Markíza v tomto období priniesla o vláde 403 a Sro 493 negatívnych zmienok. Podobne ako pri hodnotení prvých 100 dní činnosti vlády SR, aj v tomto období priniesla STV zo všetkých médií najväčší podiel neutrálnych informácií (92,5%).
Z kvantitatívneho hľadiska bol podiel informácií o vláde vo všetkých médiách pomerne vyrovnaný. Najväčší podiel jej venovali obe rádiá - Rádio Twist (58,7%) a SRo (57,2%). V porovnaní s ostatnými médiami priniesla najmenší podiel informácií o vláde TA3 - 47,4%. Narastúci trend informovania o vláde je zrejmý tak pri pohľade na minulé volebné obdobia, ako aj pri mediálnom zobrazení prvých 100 dní súčasnej vlády M. Dzurindu. Momentálne už takmer všetky médiá venujú vládnym aktivitám viac ako polovicu politicky relevantných informácií (s výnimkou TV Markíza a TA3, ktoré sú tesne po 100% úrovňou).
Priestor venovaný minulej vláde SR 1998 - 2002
(súhrn sledovaných médií - STV, TV Markíza, Slovenský rozhlas, Twist)
Obdobie | Podiel |
1.11.98 - 31.10.99 | 53% |
1.11.99 - 31.10.00 | 46,3% |
1.11.00 - 31.10.01 | 47,9% |
1.1.02 - 20.8.02 | 42,7% |
Priestor venovaný súčasnej vláde SR v 1. roku jej činnosti (v zátvorke sú údaje pre obdobie 100 dní vlády)
Médium | 1. polrok | 2. polrok | Rok |
STV | 55,5% | 53,8% | 54,6% (53,6%) |
TV Markíza | 48,8% | 48,1% | 48,5% (47,7%) |
TA3 | 47,5% | 47,4% | 47,4% (47%) |
TV Joj | 54,2% | 52,8% | 53,5% (54,4%) |
Slovenský rozhlas | 55,1% | 61% | 57,2% (46,2%) |
Twist | 57,1% | 60,2% | 58,7% (53,6%) |
Z jednotlivých ministerstiev bol v jednotlivých médiách najväčší priestor venovaný kľúčovým rezortom - predovšetkým zástupcom ministerstva vnútra (všetky televízie a Twist, najviac v TV Joj - 20,5%), čo bolo dôsledkom dlhodobo pertraktovanej kauzy odpočúvania, ako aj boju proti organizovaným zločineckým skupinám. Médiá taktiež venovali výrazný priestor činnosti rezortov financií (STV) a zahraničných vecí (Twist) aj v dôsledku niektorých aktivít týchto úradov ako bola napríklad daňová reforma (MF) a otázky spojené s integráciou SR do EÚ (MZV). Stabilné informácie prinášali médiá tiež o rezortoch spravodlivosti (legislatívne zmeny v trestnom práve, návrhy na upravenie postavenia prokuratúry, opakované voľby predsedu Najvyššieho súdu) a rodiny, práce a sociálnych vecí (dôchodková reforma, pracovné právo).
Pokiaľ ide o konkrétnych členov kabinetu, tak ako aj doteraz bol celkom jednoznačne najzobrazovanejším premiér a predseda SDKÚ M. Dzurinda, o ktorom každé z médií prinieslo viac ako pätinu z času venovanému všetkým členov vlády - najviac v TV Joj (33,1%). Priestor pre ostatných členov vlády bol odlišný - P. Rusko bol po premiérovi najvýraznejšie zastúpený v troch médiách (najvýraznejšie v TV Markíza - 17,2%), hoci v jeho prípade išlo pochopiteľne prevažnú časť roka o prezentáciu v pozícii predsedu ANO. Ďalšími predstaviteľmi vlády, ktorí boli prezentovaní na pomerne rozsiahlom priestore, boli P. Csáky (najväčší priestor mu po premiérovi venovali obe rádiá - najviac Twist 11,3%) a V. Palko (po premiérovi v TV Joj - 18,3%). Podobne ako pri informovaní o činnosti ministerských úradov, aj z pohľadu ich reprezentantov boli v stabilnej pozornosti I. Mikloš, Ľ. Kaník, D. Lipšic, R. Zajac a E. Kukan. Naopak iba minimálny priestor venovali médiá činnosti ministrov R. Chmela (najmenej v STV, TA3 a v SRo) a L. Gyurovszkého (v TV Markíza, TV Joj a v Twiste).
Vo všetkých médiách pri informovaní o členoch vlády naďalej výrazne dominovali neutrálne zmienky. Napriek tomu sa pri niektorých ministroch dá vo zvýšenej miere hovoriť o prevahe pozitívnej alebo negatívnej prezentácie. Pozitívne referencie v súhrne všetkých médií prevládali u štyroch členov kabinetu - I. Šimko (pozítivny obraz prevládal s výnimkou TV Markíza v každom z médií), E. Kukan, Z. Simon a R. Nemcsics, pričom práve dvaja z nich sú dnes už len bývalými ministrami. To naznačuje, že väčšina médií reflektovala tieto zmeny negatívne.
Naopak o výraznejšej prevahe negatívnych oproti pozitívnym informáciám možno hovoriť predovšetkým v spojení s týmito členmi vlády: podpredseda vlády P. Csáky bol najkritizovanejším reprezentantom vlády pred, aj pomerne dlhú dobu po eurorefende (2% oproti 13%), I. Mikloš (0% oproti 6%) - kritika opatrení navrhovaným ministerstvom, predovšetkým daňovej reformy, P. Rusko (1% oproti 7%) - ako dôsledok kauzy odpočúvania i vyšetrovaním jeho obchodných aktivít, Podobne kriticky bol vnímaný premiér M. Dzurinda (2% oproti 8%) a tiež ministri Ľ. Kaník, V. Palko, D. Lipšic a R. Zajac.
Najneutrálnejšie prezentovanými ministrami boli rovnako ako v období prvých 100 dní L. Miklós (172 neutrálnych a jediná negatívna zmienka) a L. Gyurovszky (166 neutrálnych a rovnako jediná negatívna zmienka).
Správu aj súvisiace grafy a tabuľky nájdete na našej internetovej stránke: www.memo98.sk.
Vytvorenie tejto správy bolo podporené National Endowment of Democracy.
© 1998-2024 MEMO 98, Štefana Králika 1/A, 841 08 Bratislava, Slovakia, memo98@memo98.sk, +421 903 581 591