4 minuty
IDE O CIVILIZAČNÚ PRÍSLUŠNOSŤ SLOVENSKA
S maximálnym znepokojením sledujeme politický zápas okolo dvojice kľúčových dokumentov dlhodobej vízie zahraničnopolitickej orientácie a bezpečnosti našej krajiny, a to Bezpečnostnej a Obrannej stratégie Slovenskej republiky.
Tieto dokumenty predstavujú základné kamene definujúce hodnoty a bezpečnostné záujmy, z ktorých bude Slovenská republika odvodzovať ďalšie koncepcie a dokumenty určujúce štruktúru bezpečnostného a obranného systému štátu.
Od roku 2005, kedy boli v Národnej rade Slovenskej republiky schválené posledné návrhy oboch dokumentov, prešlo trinásť rokov. V ich priebehu došlo k zásadným zmenám bezpečnostného prostredia, ktoré sa nás bezprostredne týkajú, najmä vzhľadom na vojnový konflikt v susednej Ukrajine. Ruská federácia ho začala nelegálnou anexiou Krymu a konflikt pokračuje dodnes, predovšetkým na východnej časti územia, najnovšie aj v Azovskom mori. Vízia mierového riešenia je v nedohľadne a konflikt degraduje bezpečnostné prostredie Slovenska a Európskej únie.
Vývoj v technologickej a informačnej oblasti, environmentálne a civilizačné zmeny, ako aj domáce spoločensko-politické udalosti potvrdzujú, že prijatie aktualizovaných dokumentov zdôrazňujúcich ukotvenie Slovenska v EÚ a silnejšie transatlantické partnerstvo v rámci NATO by malo byť absolútnou prioritou a jedinou alternatívou každého, komu leží na srdci hodnotové a bezpečné postavenie našej krajiny a jej občanov. Od toho, kam sa teraz Slovensko ako štát prihlási, budú v budúcnosti závisieť perspektívy a možnosti našich mladších generácií.
Návrhy oboch stratégií, ktoré vznikli v roku 2017, považujeme za profesionálne pripravené a po odbornej stránke poctivo a kvalitne napísané dokumenty, ktoré sú v súlade s obdobnými dokumentami našich spojencov a partnerov, ako aj s Globálnou stratégiou EÚ a Strategickou koncepciou NATO. Návrhy oboch stratégií už boli schválené vládou SR a taktiež Bezpečnostnou radou SR.
Ako zdôrazňuje samotná bezpečnostná́ stratégia, „integrácia v EÚ a NATO je inštitucionálnym vyjadrením civilizačnej príslušnosti Slovenskej republiky, posilňuje jej zahranično-politický vplyv a všestranne podporuje jej rozvoj. Pre SR sa EÚ stala životným a hodnotovým priestorom a NATO obranným a bezpečnostným pilierom.“
V októbri 2017 v spoločnom vyhlásení potvrdili traja najvyšší ústavní činitelia SR, že „jednoznačné pokračovanie v proeurópskej a proatlantickej orientácii je strategickým záujmom Slovenskej republiky. Európska únia je pre Slovensko a jeho občanov životným a hodnotovým priestorom, ktorý nemá alternatívu. Pre bezpečnosť našej krajiny má zásadný význam posilňovanie stability euroatlantického priestoru, posilňovanie solidarity a súdržnosti EÚ a NATO”.
Dlhodobá stratégia obrany a bezpečnosti našej krajiny nemôže byť predmetom politických kalkulácii, populistických hier a nekompetentných rozhodnutí.
Preto my, dolu podpísaní zástupcovia odbornej verejnosti, akademickej obce a občianskej spoločnosti vyzývame Vás, ústavných činiteľov, predsedov parlamentných strán, poslankyne a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, k štátnickému prístupu, k jednoznačnému prihláseniu sa k hodnotovému a politickému priestoru západnej civilizácie, postavenom na židovsko-kresťanskom základe, tradíciách antickej filozofie, rímskeho práva, humanizmu a osvietenstva, k ukončeniu nezmyselných straníckych súperení v tejto veci, a predovšetkým k schváleniu existujúcich návrhov bezpečnostnej a obrannej stratégie Národnou radou Slovenskej republiky.
Signatári:
Matej Kandrík, STRATPOL - Inštitút strategických politík
Ivan Godársky, MEMO 98
Rasťo Kužel, MEMO 98
Juraj Smatana, učiteľ a občiansky aktivista
Peter Zajac, literárny vedec a politik
Fedor Gál, sociológ a politik
Grigorij Mesežnikov, Inštitút pre verejné otázky
Tomáš Kriššák, OSF a Sebavedomé Slovensko
Ján Orlovský, Nadácia otvorenej spoločnosti
Tomáš Čížik, CENAA- Centre for European and North Atlantic Affairs
Jaroslav Naď, bezpečnostný analytik a spolupracovník hnutia OĽaNO
Boris Strečanský, Princeton University
Juraj Krúpa, Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku
Marián Jaslovský, publicista a hudobník
Jana Poláčiková, vysokoškolská pedagogička a projektová manažérka pre vedu a výskum
František Šebej, psychológ, novinár a politik
Juraj Mesík, publicista a aktivista
Soňa Szomolányi, politologička a sociologička, FiFUK
Jozef Bátora, Katedra politológie FiFUK
Martin Bútora, sociológ a diplomat
Jana Kobzova, spolupracovníčka Európskej Rady pre zahraničné otázky
Miroslav Kocúr, teológ a pedagóg
Jozef Lenč, politológ FF UCM
Miriam M. Lexmann, International Republican Institute
Alexander Duleba, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku
Juraj Droba, predseda, Bratislavský samosprávny kraj
Richard Q. Turscányi, STRATPOL - Inštitút strategických politík
Ivan Šimko, právnik a politik
Daniel Milo, GLOBSEC
Peter Terem, profesor FPVaMV UMB
Ľudmila Verbická, Ukrajinsko-Slovenská Iniciatíva
Lucia Kaščáková, EAC Euro-Atlantic Center