#MEDIA BLOG #1

Kde začať? Na úvod jedno dôležité entrée - relatívne pravidelne, plus/mínus na štvrťročnej báze, sa budeme venovať témam, ktoré hýbu slovenským mediálnym priestorom. Priestorom tradičných médií, alternatívnych zdrojov, či sociálnych sietí.

Ide o zintenzívnenie sledovania trendov, ktoré začali atakom na verejnoprávnu RTVS, ktorému sme sa viackrát venovali pred rokom, sumárne potom v článku „Čierny deň pre RTVS“ (21.jún 2024).

Mediálnych tém tejto vstupnej kapitoly je viac ako za jedno priehrštie (inými slovami príliš veľa), takže skúsme postupne - začíname 3 témami, niektoré rezonovali v posledných dvoch mesiacoch (máj-jún 2025), no dve najzásadnejšie (vývoj v STVR a v Markíze) majú svoje korene vo výsledku parlamentných volieb 2023.

#MICHAL KOVAČIČ - DO ROKA A DO DŇA. Markíza 3.0

Takto pred rokom (28. júna 2024) dostal Michal Kovačič, moderátor najpopulárnejšej politickej diskusie (Na telo) v TV Markíza výpoveď.

Dôvodom bolo jeho vyhlásenie, ktoré odznelo počas živého vysielania na konci diskusie venovanej voľbám do EP (26. máj 2024), kde boli hosťami 3 lídri kandidátiek - József Berényi (Aliancia), Jaroslav Naď (Demokrati) a Richard Sulík (SaS).

Michal Kovačič, okrem iného, verejne oznámil to, čo v médiách zaznievalo už od zimy 2023-24 (viď články v Denníku N z februára (Tichý boj o Markízu. Mimo kamier sa začal zápas o najsledovanejšie televízne správy), aj marca 2024 ("Lipšic je v Prahe červené súkno". Nový šéf Markízy skúšal zasahovať aj do výberu hostí v debate Na telo plus), a podobne aj v SME (Redaktori Markízy hovoria o záasahoch zhora. Problém riešili s vedením televízie) predovšetkým, že "boj o podobu spravodajstva televízie Markíza prebieha už celé mesiace“, o tom, že redaktori televízie nečelia iba tlakom od politikov, ale aj z vedenia televízie a situáciu popísal ako orbanizáciu slovenských médií. „Čelíme tlakom nielen od politikov, ale aj od vlastného vedenia. Pokusy o cenzúru v diskusiách sa začali hneď začiatkom roka a dennodenným tlakom krátko po tom čelili aj Televízne noviny. Vďaka tomu, že sa naša redakcia nezľakla, zomkla sa a spoločne sa im postavila, dodnes majú úplne inú podobu, do akej ich naše vedenie tlačí".

Celé vyhlásenie je k dispozícii na stránke infovolby.sk (sekcia Médiá/Televízne diskusie).

TV Markíza reláciu následne stopla a na obrazovky ju vrátila v upravenom formáte a novou moderátorkou (Karolína Lacová, predtým moderátorka diskusie Sobotné dialógy v RTVS/Slovenskom rozhlase) až v polovici októbra 2024.

Michal Kovačič s pomocou fundraisingovej kampane (Donio.sk) s kolegami (Adel Ghannam a Barbora Šišoláková) symbolicky od 17. novembra 2024 spustil prvou diskusiou vlastný internetový mediálny projekt 360tka.sk.

Na webe memo98.sk je možné nájsť aj súvisiace staršie články o nových mediálnych formátoch zo septembra 2024 (Politické diskusie po novom? Čo, kde, kedy?), o politických diskusiách v elektronických médiách od nástupu štvrtej vlády Roberta Fica z februára 2025 (Politické diskusie za 15 mesiacov – koaličnejšia STVR, bojkot hnutia Slovensko), ako aj všetky diskusie a rozhovory na stránke infovolby.sk (sekcia Médiá/Diskusie a rozhovory).

Bohužiaľ, hoci sa navonok javilo, že pomery v televízii sa časom stabilizovali, opak bol pravdou a koncom pravidelnej sezóny prišlo k dvom zásadnym personálnym udalostiam:

V máji 2025 bol k výpovedi v podstate donúteny aj Viktor Vincze, jeden z najobľúbenejších moderátorov televízie, predovšetkým však šéf jej odborov.

Vinczeho podporili (podobne ako tomu minulý rok pri Michalovi Kovačičovi) aj zamestnanci spravodajstva, ktorí adresovali list generálnemu riaditeľovi Markízy Petrovi Gažíkovi a vyjadrili v ňom "ostrý nesúhlas" s krokmi vedenia. "Toto rozhodnutie vnímame ako snahu zbaviť sa špičkového moderátora a nášho kolegu za to, že sa postavil na čelo odborov," dodávajú podpísaní zamestnanci. Dňa 21.

Aj Kovačič aj Vincze spolu s ďalšími redaktormi spravodajstva v Markíze začali upozorňovať na napäté vzťahy v televízii pred rokom. Súviseli s personálnymi zmenami v televízii, predovšetkým s odchodom dlhoročného šéfa Centra spravodajstva a publicistiky Henricha Krejču (december 2023), ktorého na poste nahradil český novinár Michal Kratochvíl (dovtedy pôsobil ako šéfredaktor a zástupca vedúceho spravodajstva TV Nova).

V reakcii na situáciu vznikli v televízii spravodajské odbory na čele s Michalom Kovačičom, ktoré po jeho výpovedi od októbra 2024 prebral práve Viktor Vincze (v novembri 2024 získali Michal Kovačič, Adel Ghannam a Viktor Vincze ocenenie Biela vrana, ktoré sa udeľuje za občiansku odvahu a obhajobu verejného života, viac v článku Aktuálit). Odbory boli kritické voči vedeniu, Kovačiča sa zastali a upozorňovali aj na zásahy do práce redaktorov spravodajstva najsledovanejšej súkromnej televízie.

Viac v článkoch a rozhovoroch na SME (Markíza sťahuje Vinczeho z Televíznych novín na on-line. Ide o šikanu, zastali sa ho kolegovia) či v Denníku N (Zlatica sklamala aj mňa, ešte ako malý som ju obdivoval. Čakal som, že sa za nás postaví)

Viktor Vincze odmoderoval svoje posledné Televízne noviny 21. mája 2025.

Na začiatku júna Viktora Vinczeho nasledovala aj dlhoročná redaktorka TV Markíza (predtým pôsobila vo verejnoprávnej RTVS), jedna z navýraznejších tvárí politického spravodajstva - Gabriela Kajtárová. Ako uviedla na svojom Instagram profile zlomom, po 1,5 roku vnútorných bojov a kompromisov, bola cielená diskreditačná kampaň voči Viktorovi Vinczemu, pripravovaná podľa jej indícii zvnútra samotnej televízie.

Viac v článkoch a rozhovoroch v Denníku N (V Markíze bola šikana, šéf nám mesiace do očí klamal. Odchádzam pre extrémny tlak) či v SME/Rozhovory ZKH (Mám len jednu kožu na tvári. To, že ostatní kolegovia v Markíze zostali, je tragédia).

#STAV A SLOBODA MÉDIÍ. Press Freedom Index, Digital News Report, IPI

#Reportéri bez hraníc (Press Freedom Index):

Začiatok mája, tretí deň. Pri príležitosti Press Freedom Day sme boli svedkami ročného zhodnotenia stavu slobody tlače vo svete z dielne Reportérov bez hraníc (Reporters Without Borders) – a Slovensko sa z výsledku nemá prečo veľmi tešiť. Ani nie tak z umiestnenia, ako skôr z hodnotenia expertov, Press Freedom Index 2025 - Slovakia.

Hodnotenie charakterizuje slovenské mediálne prostredie nasledovne: „Najvplyvnejšie súkromné médium, TV Markíza, je vystavené politickému tlaku. Verejnoprávna RTVS bola nahradená novým subjektom STVR a vláda otvorene deklarovala svoj zámer zmeniť jej vedenie a redakčnú líniu. Po akvizícii denníka Nový čas vlastní oligarchická skupina Penta dva najväčšie bulvárne denníky na Slovensku. Napriek týmto problémom má krajina silnú tradíciu investigatívnej žurnalistiky, ktorá sa objavuje vo viacerých novinách a online médiách.“ Viac o dôvodoch hodnotenia aj v rozhovore ICJK s Pavlom Szalaiom: Slovensko sa v rebríčku slobody tlače Reportérov bez hraníc prepadlo o deväť miest

Nejaká reakcia Ministerstva kultúry ako gestora sekcie médií? Ani nie, vlastne vôbec nie – ani na webovej stránke (screenshot stránky Ministerstva po týždni od vydania Press Freedom Index), ani na FB stránke ministerky Šimkovičovej (oficiálny FB profil ministerstva je od nástupu novej ministerky nefukčný...). A prečo aj? Vari sme prekvapení?

Je to predsa práve táto inštitúcia vedená de iure Martinou Šimkovičovou, a de facto by her master voice Lukášom Machalom, ktorá (v spolupráci so šéfom Výboru pre kultúru Romanom Michelkom, všetci nominanti SNS) má na svedomí prvotný hmatateľný dôvod úpadku slobody tlače na Slovensku. Z ich iniciatívy sa presadil nový zákon o STVR, ktorý znamenal zrušenie pôvodnej RTVS, výmenu jej manažmentu na čele s generálnym riaditeľom Ľubošom Machajom po 2 rokoch činnosti (mandát bol 5 rokov) a jej nahradenie takmer identickou STVR – zmena radenia hlások je jedna zo zmien.

Kozmetická zmena, ktorá dôraz dáva na formu („slovenská a žiadna iná“), a obsah necháva v závese. Prečo teda zmena, keď ide de facto identické médium? Argumentov bolo veľa, dôvodová správa spomínala predovšetkým zaujatosť spravodajstva a publicistických programov. Ako ukázala naša analýza rozhodnutí Rady pre mediálne služby (teda ultimatívneho orgánu zriadeného práve na posudzovanie otázok nestrannosti), tento argument bol prinajmenšom hrubo zavádzajúci, ak nechcem povedať priamo klamlivý – viac v časti 3.

#Reuters Institute (Digital News Report):

V polovici júna zverejnil Reuters Institute for the Study of Journalism of University of Oxford svoju pravidelnú správu o stave médií vo svete – Digital News Report (DNR). Spoluautormi kapitoly o Slovensku sú Andrea Chlebcová Hečková (Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre) a Simon Smith (Karlova Univerzita). Celý text DNR 2025 je na tomto linku (v angličtine), jeho sumár na našej stránke je na tomto linku a kapitola o Slovensku na tomto linku (obe takisto v angličtine).

Tu ponúkam len zopár zaujímavých zistení a porovnaní:

Celková dôvera

Klesá celková dôvera v slovenské médiá (27% v 2017 vs 23% v 2025). Česko je na úrovni 33%, Poľsko na úrovni 47%. Nižšiu úroveň zo všetkých sledovaných krajín (48) majú už iba Maďarsko a Grécko - 22%. Hoci pod pojem ‘médiá’ ľudia často zahŕňajú všetok informačný obsah (sociálne siete, influncerov, rôzne ‘alternatívy’ či občianske pravdy, a.k.a. dezinformačné kanály), je to naozaj nízke číslo.

Krajiny južnej Európy sú na úrovni +10% (cca 33-36%), krajiny západnej Európy na úrovni +20% (41-46%), Škandinávia a Írsko dokonca na úrovni +30% (51-56%).

Keďže celková dôvera v médiá sa v priebehu desaťročia na Slovensku veľmi nezmenila, dôležité je skôr iné zistenie: DNR dlhodobo sleduje doveru (vs nedôveru) 15 vybraných slovenských médií:

• 10 z nich ma väčšiu dôveru ako nedôveru (viď graf: dôvera-ani/ani-nedôvera);

• 4/5, u ktorých je nedôvera výrazne vyššia (o 13-20% viac) je bulvár (Nový čas -20%, Topky -15%, Plus -13% a Refresher -4%). Posledným do partie je Denník N (-4%).

Dôvera-Nedôvera (VŠETKY MÉDIÁ):

1) TA3: +29% (51-22%)
2) Rádio Expres: +26% (47-21%)
3) Lokálne periodikum: +25% (45-20%)
4) STVR: +22% (48-26%)
5) Hospodárske noviny: +19% (44-23%)

Dôvera-Nedôvera (TV a ROZHLAS):

1) TA3: +29% (51-22%)
2) Rádio Expres: +26% (47-21%)
3) STVR: +22% (48-26%)
4) TV JOJ: +15% (44-29%)
5) Markíza: +3% (39-36%)

Dôvera-Nedôvera (ONLINE MÉDIÁ)

1) HNonline.sk: +19% (44-23%)
2) Aktuality.sk: +12% (42-30%)
3) Pravda.sk: +9% (38-29%)
4) SME.sk: +5% (38-33%)

 Aj tu je však zreteľne badať klesajúcu dôveru (v porovnaní s DNR 2024)

• 14/15 zo sledovaných médií zaznamenalo pokles dôvery (jedine Denník N si udržal identickú úroveň - 36%);

• STVR zaznamenala najvačší prepad dôvery - až o 8% (z 56 na 48%);

• STVR zároveň zaznamenala aj najväčší prepad dôveryhodnosti (dôvera-nedôvera) – až o 13% (klesla z +35% na +22%);

• Zaujimavé je aj porovnanie DNR 2024 a DNR 2023 - vtedy kategórie dôveryhodnosti (dôvera-nedôvera) a dôvery stúpali alebo boli podobné (toto platilo pri 10/15 sledovaných značiek). Naopak, výraznejšie klesli len pri bulváre (obe kategórie spoločne: Plus -8%, Nový čas -7% a TV Markíza -4%), v týchto prípadoch už teda možno hovoriť o určitom trende;

• Pri porovaní čísiel DNR 2025 (v porovnani s DNR 2023) jedine Rádio Expres si zlepšilo celkové vnímanie dôveryhodnosti (dôvera-nedôvera) z 25 na 26%.

#Medzinárodný tlačový inštitút (IPI):

Na konci júna zverejnil svoje hodnotenie slovenskej mediálnej situácie aj Medzinárodný tlačový inštitút (International Press Institute), ktorý bol vo svojom stanovisku (na rozdiel od predchádzajúcich hodnotení išlo o situačné vyhlásenie, nie pravidelné hodnotenie) pomerne razantný a kriticky ostrý – Slovakia: Media capture deepens as government tightens grip on public and private media

Globálna sieť IPI vyjadrila „znepokojenie nad pokračujúcim a neustálym poklesom slobody médií na Slovensku. V posledných mesiacoch slovenská vláda sprísnila kontrolu nad médiami tým, že zintenzívnila kontrolu nad verejnoprávnou STVR a prijala reštriktívny zákon proti mimovládnym organizáciám. Pod politický vplyv sa dostala aj popredná slovenská komerčná televízia TV Markíza, a to po odchode odborových predákov“.

„IPI vyzýva slovenskú vládu, aby ukončila svoj nedemokratický tlak na nezávislú žurnalistiku a rešpektovala nezávislosť verejnoprávneho vysielateľa. Okrem toho vyzývame Európsku úniu, aby pozorne sledovala vývoj v oblasti slobody tlače na Slovensku a rázne reagovala na ďalšie ohrozenie slobodnej a nezávislej žurnalistiky vo verejnoprávnych aj súkromných médiách“.

Bližšie sa stanovisku IPI venoval blog O médiách: Medzinárodný tlačový inštitút kritizuje zvolenie Flašíkovej do vedenia STVR a aj situáciu v Markíze 

[SUMÁR]

• Ustoja slovenské médiá sústredený, často az nenávistný tlak koalície, personifikovaný predovšetkým predstaviteľmi strany SMER-ssd, SNS a jej nominantov a predsedu HLAS-sd Šutaja Eštoka? Veríme v to, keďže je v záujme všetkých (z dlhodobého pohľadu aj tých kritizujúcich) podporovať kvalitné kritické médiá s profesionálnou redakciou, ktorá si ctí aj etickú stránku svojej profesie.

• Nezabúdajme ani na STVR - aj keď bola politicky unesená, je platená z daní všetkých občanov. Jej vývoj budeme naďalej podrobne sledovať – či sa vydá na cestu normalizácie zo servilnosťou, či PR provládnym nastavením, alebo prekvapí a stane sa hybnou silou mediálnej scény ako avizuje nová riaditeľka?  

#POLITIZÁCIA STVR. Štátne médium s viacerými pravdami?

#Čo bolo na jeseň 2023? Programové vyhlásenie vlády

Programové vyhlásenie vlády (PVV 2023) v sekcii Kultúrna politika (str.50-53) uvádza nasledovné: „Verejnoprávne médiá musia zabezpečovať nezávislú a objektívnu žurnalistiku. Zároveň musia podporovať kvalitnú pôvodnú slovenskú televíznu a rozhlasovú tvorbu. Za týmto účelom vláda presadí právny a ekonomický rámec rozdelenia Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) na dve nezávislé verejnoprávne mediálne inštitúcie - Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas, prípadne zváži iné riešenie ako posilniť verejnoprávnosť RTVS.“

#Čo bolo na jar 2024? Zákon o Slovenskej televízii a rozhlase

Ministerstvo kultúry (MK) v marci 2024 predstavilo návrh dramatickej zmeny fungovania RTVS s cieľom de facto politickej kontroly, ktorý by znamenal stratu nezávislosti verejnoprávneho média. Voči tomuto ohrozeniu sa postavili pracovníci RTVS (vyhlásenie Za verejnoprávnu RTVS podporilo viac ako 1,200 jej pracovníkov) a občianske organizácie iniciovali verejnú protestnú výzvu Zastavme únos RTVS (podpísalo ju nakoniec viac ako 85 tisíc občanov).

Návrh zákona o Slovenskej televízií a rozhlase (STVR, pôvodný návrh bol STaR) v jeho dôvodovej časti (a to ako v pôvodnom znení z 11. marca, tak aj v upravenej podobe z 22. apríla) spomína ako nosný dôvod nespokojnosť s obsahom vysielania a uvádza, že "reaguje predovšetkým na podnety verejnosti, odborných organizácií, združení, orgány[ov] samosprávy a mimovládny[eho] sektor[a]. Tieto požadujú zlepšiť súčasný stav a priblíženie sa k objektívnosti vysielania. Podľa nich vysielacia verejnoprávna inštitúcia nenapĺňa svoje verejnoprávne poslanie a tieto základné atribúty verejnoprávnosti opustila".

Preto sme sa, počas „procesu“ „prípravy“ nového zákona o STVR sme sa pozreli na rozhodovaciu činnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu (RPMS), ktorá je na základe zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách kompetentným ultimatívnym orgánom na posudzovanie súladu obsahu vysielania so zákonom – teda orgánom oprávneným konštatovať porušenie zákona. A?

• Z 57 konaní vo vzťahu k RTVS sa sankciou skončili 2 (upozornením na porušenie zákona) - sankcie teda tvorili 3,5% zo všetkých konaní voči RTVS,. Okrem toho, v 4 prípadoch sa voči RTVS začalo správne konanie (7%). Celkovo 11 podnetov (19,3%) bolo ešte predmetom posudzovania odbornými sekciami RPMS (volebný monitoring), alebo iných orgánov - ešte pred samotným posúdením v pléne alebo v senátoch RPMS.

• Podstatným bolo zistenie, že až 40 konaní RPMS ukončila zamietavým rozhodnutím - buď ako neopodstatnený podnet (36), zastavením správneho konania (2), alebo len zobrala informáciu na vedomie (2). Išlo o 70,2% zo všetkých konaní RPMS voči verejnoprávnej RTVS (57), teda – aj z takých, ktoré ešte boli predmetom odborného posudzova

• Alebo ešte presnejšie, RPMS ukončila zamietavým rozhodnutím 87% všetkých už rozhodnutých konaní (46), sankcie tvoria 4,3%. Viac detailov v našom článku „Čierny deň pre RTVS“.

Toto všetko nehralo takmer žiadnu rolu, o argumenty a fakty ide predsa až v prvom rade (viď vyjadrenia ministerky v reláciách TA3 - Téma z 23. apríla 2024 a Téma dňa z 13. júna 2024).

Faktom sa teda stalo, že 20. júna 2024 NR SR schválila nový zákon o STVR, ktorý prezident veľmi narýchlo podpisoval, aby mohol zákon vstúpiť do účinnosti od 1. júla 2024. A hoci sa ministerka v aprílovej relácii kasala, že dostala pochvalu od Legislatívnej rady vlády, že ide o jeden z najlepšie pripravených zákonov, skutočnosť bola zase mierne povedané, odlišná:

• Od 1. júla 2024 bol dočasným riadením novej inštitúcie poverený (do 30. septembra 2024) Igor Slanina, keďže nového riaditeľa po novom menuje 9-členná Rada STVR. No jej členovia neboli ani vymenovaní (štyroch po novom menuje priamo minister kultúry), ani zvolení (piatich volí NR SR). Toto poverenie muselo byť Igorovi Slaninovi následne ešte trikrát predlžované - do 31.12. 2024, do 31.3.2025 a do 30.6.2025 (Petrom Žigom, ako zastupujúcim predsedom NR SR).

• 1. augusta ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) vymenovala štyroch členov rady na základe výberového konania, ktoré prebehlo 24. júla 2024 za účasti 19 kandidátov. Vnesenie prvku exekutívy do procesu voľby je úplne nový prvok, ktorý jednoznačne ide proti duchu nezávislosti Rady a úplne explicitne zavádza jej politizáciu.

  Z nového zákona tiež vypadli niektoré verejné funkcie - prekážka nezlučiteľnosti funkcie člena Rady s takýmito verejnými pozíciami bežne slúži ako poistka proti konfliktu záujmov a v záujme objektívneho výkonu funkcie člena Rady. Táto úprava - zjavne celkom účelovo – umožnila získať členstvo v Rade napr. Lukášovi Machalovi, pravej ruke ministerky Šimkovičovej.

  Tá z 19 kandidátov vymenovala tieto osoby: Peter Benčúrik (pracoval ako hovorca ministerstva hospodárstva v rokoch 1999-2001, ministrom bol Ľubomír Harach za SDKÚ), Jozef Krošlák (v roku 1998 pôsobil ako hovorca premiéra Vladimíra Mečiara), spomínaný Lukáš Machala (generálny tajomník služobného úradu Ministerstva kultúry) a Jarmila Mikušová (nominantka ministra financií Ladislava Kamenického).

• Profily radných (aj nižšie) ako ich vidí Postoj (s fotografiou) a Denník N (iba textový popis)

#Čo bolo na jar 2025? Nová Rada STVR, nová Generálna riaditeľka

Hoci sa koalícia verbálne tvárila, že situácia v RTVS pod vedením Ľuboša Machaja je neudržateľná a verejnoprávnosť je pred kolapsom, trvalo jej 9 mesiacov, kým zvolila novú Radu STVR, teda orgán s posilnenými právomocami (po novom volí Generálneho riaditeľa), a zároveň orgán, ktorý má omnoho ďalej ako bližšie k nezávislosti.

• Rada STVR (jej zvyšných päť členov) bola do plného zloženia zvolená NR SR v tajnej voľbe až 26. marca 2025, teda viac ako 9 mesiacov po prijatí „jedného z najlepšie pripravených zákonov.“ Novými členmi rady (sa stali Eva Koprena za oblasť televízneho vysielania (78), Marcel Behro za oblasť ekonómie, David Lindtner za oblasť práva (79) a Martin Daňko za oblasť informačných technológií (88). Igor Gallo, ako staronový člen bol zvolený za oblasť rozhlasového vysielania (78). Ich bližšie profily predstavil Denník N, aj Postoj. Radní boli, podobne ako doteraz, zvolení na obdobie šiestich rokov, no zo zákona už vypadla povinná rotácia tretiny členov rady po každých dvoch rokoch.

• Čiastočná odbočka – autor týchto riadkov bol nominantom MEMO 98 do Rady STVR. Naša organizácia dlhodobo sleduje vývoj v oblasti verejnoprávneho vysielania, od roku 1998 aj pravidelný monitoring spravodajských relácií, viackrát navrhovala zriadenie odpolitizovanie procesu voľby generálneho riaditeľa v prospech expertnej voľby cez širšie koncipovanú Radu. V roku 2022 som bol súčasťou Poradnej komisie Výboru pre kultúru a médiá pri voľbe generálneho riaditeľa. Napriek otvorene deklarovanej politickej motivácii prečo zmeniť fungovanie verejnoprávneho vysielateľa po nástupe štvrtej vlády Roberta Fica (predovšetkým predstaviteľmi a nominantami SNS), som sa uchádzal o zvolenie so snahou zastupovať expertný pohľad verejnosti (pre oblasť televízneho vysielania). Získal som síce druhý najvyšší počet hlasov (18), ale proti zvolenej kandidátke Eve Koprene (78) snaha nakoniec nemala nádej na úspech (viac o hlasovaniach NR SR v súvislosti s voľbou piatich členov Rady na tomto linku).

• Rada sa po prvýkrát stretla 1. apríla a za nového predsedu bol zvolený Ján Krošlák, bývalý hovorca expremiéra Vladimíra Mečiara. Vo voľbe získal 6 hlasov, zatiaľ čo Igor Gallo, posledný predseda Rady RTVS pred prijatím nového zákona, získal 3 hlasy. Post podpredsedu získal Lukáš Machala, generálny tajomník služobného úradu Ministerstva kultúry. Vo voľbe porazil Davida Lindtnera, poradcu premiéra Fica (Smer-SSD). Lukáš Machala získal šesť hlasov, Lindtner tri. Tu je link na záznamy zasadnutí novozvolenej Rady (do 30. júna sa ich uskutočnilo šesť).

• Nová Rada STVR sa rozhodla limitovať verejnosť, či médiá v prezenčnom prístupe na svoje zasadnutia - viď Rokovací poriadok (a jeho bod 9.1), ktorý je súčasťou novoprijatého Štatútu. Podľa neho sú síce zasadnutia „verejné“, ale verejnosť je zabezpečená len prostredníctvom zvukovo-obrazového záznamu. Tento nový prístup je v rozpore nielen so zaužívanou praxou (Rokovací  poriadok z roku 2016 v identickom bode 9.1. explicitne  pripúšťal možnosť fyzickej prítomnosti - „Rokovania rady sú verejné. Účasť verejnosti na rokovaniach rady sa umožňuje do naplnenia kapacity miest určených pre verejnosť“), ale aj v rozpore so zaužívanou praxou rokovaní NR SR, či iných verejných orgánov a je prinajmenšom kontroverzný (viď článok Denníka N - Ďalšia novinka zo sveta Machalu a spol.: Verejné rokovania majú byť bez verejnosti. Podobné situácie riešili súdy ešte za Mečiara).

• Čiastočným pozitívnym posunom je fakt, že posledné tri zasadnutia - od 12. mája (voľba GR) – sú dostupné v audio-vizuálnom formáte (prvé tri zasadnutia sú dostupné len ako zvukový záznam). Je to zrejme dôsledok negatívnej odozvy voči pôvodným plánom, keďže prvé informácie hovorili len o zvukovom zázname. Konečná verzia Rokovacieho poriadku (na prvých dvoch rokovaniach ešte nebol zverejnený) nakoniec obsahuje  formuláciu, že „...z každého rokovania rady sa vyhotovuje zvukovo-obrazový záznam, ktorý je v reálnom čase vysielaný na webovej stránke Slovenskej televízie a rozhlasu.

• Rada STVR na svojom zasadnutí 12. mája uskutočnila vypočutie kandidátov na generálneho riaditeľa (GR) telerozhlasu (samotnú voľbu vyhlásila na svojom prvom zasadnutí 1. apríla). Každý z kandidátov mal na prezentáciu 30 minút a následne bolo 30 minút vyhradených na otázky. Toto vypočutie však bolo verejne prístupne iba prostredníctvom audiovizuálneho prenosu. Rada nevidela dôvod na zmenu prístupu verejnosti (či médií) ani na tak dôležitý akt ako je voľba GR (hlasovanie skončilo pomerom 2:7) – čo predstavuje veľmi negatívny precedens. Prezenčne, na základe ad hoc výnimky, mohli byť prítomní iba poslankyne a poslanci NR SR – nakoniec sa zúčastnili 7 opoziční poslanci a poslankyne:

  • Karol Farkašovský (SNS) – dostal výnimku, nedostavil sa;  

  • Dana Kleinert a Zora Jaurová (PS);

  • Gábor Grendel, Rastislav Krátky a Michal Šipoš (hnutie Slovensko);

  • Ondrej Dostál a Tomáš Szalay (SaS).  

• Rada po vypočutí všetkých kandidátov o projektoch, ich cieľoch, uskutočniteľnosti a celkovej vízii vôbec nediskutovala, predseda Rady nesmelé návrhy (vznesené Igorom Gallom už v priebehu tajnej voľby) odbil s poznámkou, že „ja som nie proti diskusii, ale už akákoľvek diskusia ovplyvňuje rozhodnutie“...

• Spomedzi piatich kandidátov Rada zvolila Martinu Flašíkovú, od júna 2024 šéfku vydavateľstva New Story Media, ktorý prevádzkuje otvorene provládny portál e-Report (zdedila ho po svojom nebohom otcovi Fedorovi Flašíkovi, ktorý ho založil v roku 2020, pričom predtým roky pracoval pre HZDS Vladimíra Mečiara a SMER premiéra Roberta Fica a v roku 2017 sám kandidoval na pozíciu GR RTVS). Portál je podľa stránky konspiratori.sk zaradený na zoznam stránok so sporným obsahom. Novozvolená riaditeľka podľa informácií zo spoločnosti už odišla, viac informácií tesne po jej zvolení priniesol článok Aktualít: Čo urobí dcéra zosnulého Fedora Flašíka s provládnym webom Ereport, ktorý zdedila?

• V hlasovaní členov Rady získala 7 hlasov, Igor Slanina, dočasne poverený riadením od 1. júla 2024, získal 2 hlasy. Martina Flašíková (životopis dostupný na tomto linku) zo svojho projektu „STVR - Bod nula“. Projekty uchádzačov, dokonca ani zvolenej kandidátky Flašíkovej nie sú verejne prístupné, o voľbe však pomerne podrobne informovali viaceré médiá:

  • Aktuality: Novou šéfkou STVR sa stala Martina Flašíková

  • Denník N: Produkovala Pumpu, zdedila eReport a v STVR chce “mnoho právd”. Flašíková dcéra môže v súboji o telerozhlas prekvapiť

  • Riaditeľkou telerozhlasu bude Martina Flašíková.V STVR chce „viac názorov“ a koniec „boja za pravdu a lásku“

  • Postoj: Šéfkou STVR bude Flašíková / Dcéra marketéra Smeru a majiteľka eReportu získala sedem hlasov z deviatich. Chválil ju aj Machala

  • Pravda: Zvolili novú hlavu STVR. V tajnom hlasovaní zvíťazila Martina Flašíková

  • SME: Zdedila eReport, produkovala Pumpu. Na čelo STVR prichádza Martina Flašíková

  • Stratégie: Novou generálnou riaditeľkou STVR sa prekvapujúco stala Martina Flašíková

  • TA3: Rada rozhodla, novou šéfkou STVR sa stala Martina Flašíková. Opozícia kritizuje jej voľbu aj celý výberový proces

  • TV JOJ: STVR má novú generálnu riaditeľku

• Nová GR Martina Flašíková bola do svojej funkcie uvedená 13. mája a jej pohľad na smerovanie STVR prezentovala v prvých rozhovoroch:

  • STVR: Prvý rozhovor s generálnou riaditeľkou STVR Martinou Flašíkovou

  • Mediálne: Nová riaditeľka Flašíková: STVR stojí na bode nula. Postavíme ju od základov nanovo

  • Pravda: Martina Flašíková: Otca mi vždy všetci trochu závideli. STVR chceme stavať na vzdelaných ľuďoch.

• Na zasadnutí 27. mája Rada dokončila kreovanie Etickej komisie – ide o novovytvorený orgán, ktorý nahradil škandalózne koncipovanú Programovú radu z úplne pôvodného návrhu Ministerstva kultúry (návrh z 11. marca). Programová rada mala pôsobiť ako samostatný orgán (okrem Generálneho riaditeľa a Rady STVR). Problémom bol však jej cenzorský charakter, keďže jej primárna kompetencia bola definovaná nasledovne: „Programová rada posudzuje a kontroluje program Slovenskej televízie a rozhlasu z hľadiska dodržiavania verejnoprávneho charakteru vysielania.“ Nasledujúci návrh Ministerstva navrhol zavedenie Etickej komisie, tentokrát ako poradného orgánu Rady pre dodržiavanie štatútu zamestnancov a iných pracovníkov STVR a všeobecných zásad etiky.

• Etická komisia má mať 9 členov navrhnutých špecifickými organizáciami (Komisár pre osoby s zdravotným postihnutím, Matica slovenská, SAV, SOV, poradný orgán vlády - de facto Úrad vlády, ZMOS) či zástupcami komunít a profesií. Tie však predložili len šesť akceptovaných mien (svoj návrh nepredložili cirkvi/náboženské spoločnosti, SAV a na základe právnej analýzy radného Lindtnera nebola akceptovaná ani nominácia Slovenského syndikátu novinárov), zvyšných troch členov teda navrhli samotní členovia a schválila Rada. Týmto spôsobom sa do Komisie dostal Eduard Chmelár, bývalý poradca premiéra Fica – bol navrhnutý práve Davidom Lindtnerom, súčasným poradcom premiéra. Vskutku pôvabné. Len pre úplnosť, Komisia mala ustanovujúce zasadnutie 24. júna 2025 a predsedom sa stal, Eduard Chmelár.

#Čo bolo začiatkom leta 2025?

Michal Havran, autor diskusnej relácie o spoločenských fenoménoch Večera s Havranom sa 9. júna dozvedel, že jeho relácia vysielaná v STVR po jedenástich rokoch končí (prvá bola odvysielaná 29. apríla 2014, posledná 27. mája 2025), o reálnych dôvodoch však zmienka nepadla.

Relácia vysielaná v týždennej periodicite, vnímaná niektorými kruhmi ako uzavretá liberálno-progresívna polemika, no v skutočnosti poskytujúca široké spoločenské spektrum, bola terčom často nevyberanej kritiky zo strany koaličných politikov, predovšetkým z prostredia SNS (ministerka Šimkovičová, jej pravá ruka na ministerstve Lukáš Machala či Roman Michelko, predseda Výboru pre kultúru médiá). Viac o tom, čo de facto vyhadzovu predchádzalo, v rozhovoroch pre SME/Arénu: Koniec Večere? Čo iné ako politické zadanie. Nové vedenie STVR reláciu roky nevidelo a pre  Denník N: Moderátor Havran: Koniec v STVR mi nezdôvodnili, nové vedenie reláciu roky nevidelo. Iná polemická diskusia, Do kríža (moderátor Jaroslav Dianiška), vnímaná naopak ako výrazne konzervatívna, zatiaľ na obrazovkách STVR pokračuje (ostatná bola odvysielaná 4. júna).

Predseda vlády Robert Fico 13. júna 2025 v prítomnosti ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej urobil odpočet fungovania ministerstva a vyjadril veľkú spokojnosť aj s bodom 5) – Zriadenie Slovenskej televízie a rozhlasu - verejnoprávnej inštitúcie. Očakáva ešte dokončenie určitých rozhodnutí, „čo je normálne, pretože to čo sa dialo v tejto inštitúcii bolo nenormálne“. Bolo to až tak nenormálne, že sme sa to nedozvedeli. A až tak nenormálne, že trvalo takmer rok vymenovať novú generálnu riaditeľku.  Premiér zároveň odporučil ministerke dotiahnuť do konca všetky rozhodnutia, nech sú všetky časti (spravodajská, publicistická, všetky ostatné...) také aké majú byť – objektívne a férové. Teda sme na začiatku – zrejme teda boli a sú iné, asi neobjektívne a neférové. Kde sú však dáta a analýzy preukazujúce tieto systematické neférovosti? Neexistujú.

Na doteraz poslednom zasadnutí (24. jún) Rada schválila návrh rozpočtu na rok 2025, ktorý počíta s príjmami vo výške 193,272 mil. EUR (v roku 2024 to bolo 181,204 mil. EUR) a s výdavkami vo výške 193,072 mil. EUR (v roku 2024 to bolo 154,150 mil. EUR), teda celkovo s rozpočtovým prebytkom 200 000 EUR.

Ako STVR informovala vo svojej tlačovej správe z 30. júna (viď článok SME: Vizuálne aj obsahové zmeny. Nová šéfka STVR hovorí o reštarte spravodajstva), od jesene plánuje zmeny v spravodajstve a publicistike. Spomína sa „reštart a modernizácia“, cieľom zmien je zvýšiť ich „dôveryhodnosť a kvalitu“. Mnoho vizuálnych aj obsahových zmien čaká aj na Správy o 19:00 - hlavná spravodajská relácia by sa vďaka nim mala zmodernizovať a zatraktívniť. „Divákov čaká nový prístup k reportážam, založený najmä na dynamickejšom podávaní informácií a využívaní moderných prvkov. Viditeľnou vizuálnou zmenou bude väčšie zapojenie moderátorov, viac živých vstupov, intenzívnejšie využívanie grafických prvkov či LED obrazoviek v štúdiu,“ popísal pripravované zmeny Filip Púchovský, PR manažér STVR.

Nová GR Flašíková v tejto súvislosti spomína „že spravodajstvo má byť vlajkovou loďou verejnoprávneho vysielateľa […]. Našou ambíciou je vytvoriť silné, nezávislé a profesionálne spravodajstvo, ktoré bude verejnosť vnímať ako dôveryhodný zdroj informácií – bez zavádzania, s dôrazom na fakty a nestrannosť. Tieto úpravy vnímam ako nevyhnutný krok k reštartu nášho vysielania a posilneniu pozície STVR v oblasti spravodajstva na mediálnom trhu".

Šéfkou spravodajstva ostáva zatiaľ Mária Hlucháňová, ktorá do RTVS prišla po zvolení Ľuboša Machaja. Ako uvádza Denník N v najnovšom článku (Rok STVR a 50 dní riaditeľky Flašíkovej: Správy čakajú zmeny, logo stále chýba a Machala si pýta dohľad nad detským,i reláciami) „Hlucháňová v 90. rokoch minulého storočia pracovala v Rádiu Slobodná Európa, neskôr sa stala predsedníčkou Rady Slovenského rozhlasu a bola aj poradkyňou predsedu parlamentu Pavla Hrušovského (KDH). Potom moderovala rozhovory v Pravde“.

Ako ďalej uvádza článok „okrem Hlucháňovej patria ku kľúčovým ľuďom vo verejnoprávnom televíznom spravodajstve Viera Krúpová, vedúca odboru spravodajstva a aktuálnej publicistiky Slovenskej televízie, a Peter Nittnaus, ktorý šéfuje spravodajskej stanici :24. Podľa zdrojov z redakcie spravodajstva STVR táto trojica už pred nástupom novej riaditeľky Flašíkovej, teda za éry Igora Slaninu, dbala na veľmi opatrný prístup k správam, ktorý by neprovokoval vládnu moc.“

Na spravodajstvo STVR pod novým vedením sa bližšie pozrieme na jeseň, keď jednak uplynie 100 dní od zvolenia Martiny Flašíkovej, jednak by sa už mali reálnejšie prejaviť deklarované zmeny a dôraz na fakty a nestrannosť.

K rebrandingu, ktorý často spomínala aj nová GR Martina Flašíková - STVR stále nemá vlastné logo, a to ani po roku od vstupu zákona do účinnosti. Detailne sa (ne)procesu venoval Patrik Kimijan na svojom FB profile – ako hovorí „STVR má dnes rok a už sa stihla stať svetovým unikátom - je to jediná televízia na svete, ktorá funguje rok bez loga a vizuálnej identity“. Okrem iného je v tejto súvislosti dobré spomenúť, že „Grafický ident RTVS s dvojbodkou získal Oscara v oblasti televízneho dizajnu (PROMAX World Academy award), keď porazili aj grafiku CNN.“ Viac ku kontextu na tomto linku.

 [SUMÁR]:

• Úplne politické ovládnutie STVR sa koalícii podarilo po 15+ mesiacoch - od prvého legislatívneho zámeru (11. marec 2024) cez zvolenie Rady RTVS (26. marec 2025), uvedenie do funkcie novej generálnej riaditeľky (13. máj 2025) až po kreovanie Etickej komisie (s účinnosťou od 28. mája 2025);

• Proces voľby sa síce navonok dostal z politickej roviny (NR SR) do akoby kompetencie odborníkov (Rada STVR) – aj naša organizácia takto formalizované procesy v minulosti odporúčala - no posun je vskutku iluzórny, v realite presne opačný. Došlo k výraznejšej politizácii (4/9 členov je priamo menovaných ministerkou kultúry, jeden z nich na návrh ministra financií), 1 zvolený člen v minulosti kandidoval v komunálnych voľbách za Smer, 1 zvolená členka je bývalá hovorkyňa ministra školstva za SNS a 1 zvolený člen je poradca súčasného premiéra.

• V realite je teda až 7 členov Rady politicky definovaných, pričom  2 z nich sú priamo aktívni pri výkone moci (páni Lindtner a Machala). Navyše, aj predseda aj podpredseda Rady vzišli z radných nominovaných priamo ministerkou kultúry. Len pre osvieženie pamäte, čo v tejto súvislosti (zloženie Rady) spomínala dôvodová správa k zákonu o STVR (osobitná časť):  „...pre zabezpečenie kvalitného a odborného dohľadu sa pre členstvo v rade návrhom zákona ustanovuje zastúpenie odborníkov z oblasti ekonómie, práva a rozhlasového a televízneho vysielania. Zloženie rady má zabezpečiť kvalifikované stanoviská rady tak v právnych ako aj ekonomických otázkach Slovenskej televízie a rozhlasu, ale aj v otázkach programu a napĺňania verejného záujmu vo vysielaní.“

• V podobnom duchu sa nakoniec skončil aj proces kreovania poradného orgánu Rady. Predsedom Etickej Komisie sa stal Eduard Chmelár, nedávny poradca premiéra Roberta Fica. Do Komisie ho nominoval David Lindtner, súčasný poradca premiéra Fica. Viac dodávať netreba, ani náznak politizácie, hybaj ho.  

• Hoci argumentom (dôvodová správa) bolo „zlepšiť súčasný stav a priblíženie sa k objektívnosti vysielania“, pretože „vysielacia verejnoprávna inštitúcia nenapĺňa svoje verejnoprávne poslanie a tieto základné atribúty verejnoprávnosti opustila“, nová GR nič zásadné o objektívnosti nepovedala, ani jeden krát nespomenula tézu o strate verejnoprávnosti. V najnovšej tlačovej správe STVR plánuje predovšetkým vizuálne zmeny, s cieľom zdynamizovať a zmodernizovať spravodajstvo. Argument o neobjektivite zjavne neobstál.

• Hoci program a vízia prezentovaná novou GR Martinou Flašíkovou pred Radou bola pomerne komplexná, obsažná, relatívne realisticky vystavaná, a jeden by povedal, že aj správne ambiciózna („STVR ako hybná sila slovenského mediálneho prostredia“), rodinná história pani Flašíkovej, jej ročné pôsobenie ako šéfky online portálu s veľmi jednostranným provládnym pohľadom na politické udalosti (viď predvolebný monitoring MEMO 98 k parlamentným voľbám 2023, aj k prezidentským voľbám 2024), ako aj viackrát medializované citáty z programu (vety, že telerozhlas nemôže vysielať jednu pravdu, zamieňať si názor s faktami či naivne „bojovať za pravdu a lásku“), predikujú skôr skeptický výhľad. Sme preto zvedaví ako sa v novom spravodajstve (vs realita eReportu) naplní iná výčitka z dôvodovej správy k návrhu zákona o STVR, ktorá kritizovala, že „z vysielania SRO aj STV sa stratil kritický, širokospektrálny pohľad na javy a udalosti v spoločnosti...“ 

#NA OKRAJ

Premiér pri pracovnom odpočte na Ministerstve kultúry (13. jún) tiež okrem iného avizoval, že „bude s ministerkou kultúry veľmi vážne hovoriť na tému novinárskej samosprávy“. Na túto iniciatívu sme zvedavý, lebo pri mnohých zdrojoch, ktoré samé seba vidia ako alternatívne, občianske, či profilované v inom uhle, sa naozaj nedá hovoriť  o zodpovednosti, po ktorej premiér volá.

NR SR prijala 18. júna 2025 zmenu mediálnych zákonov (č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách a č. 265/2022 Z.z. o publikáciách) s účinnosťou od 1. augusta 2025. Namiesto práva na dodatočné vyjadrenie zavádza právo na opravu, zavádza inštitút špecializovaných okresných súdov, tzv. tlačových senátov (Mestský súd Bratislava IV, Okresný súd Banská Bystrica, Mestský súd Košice) a znižuje lehoty na uverejnenie (z 8 na 3 dni, maximálne do 60 dní).  Na tomto linku nájdete súčasné znenie zákona o mediálnych službách, a na tomto linku súčasné znenie zákona o publikáciách (iné mediálne, volebné, ale aj ďalšie relevantné zákony nájdete na stránky Infovolby.sk, v sekcii Zákony).

• MEMO 98
• RSF