Mediálny barometer - 30/2026

#ČO SA DEJE?

#Začal sa súd vo veci sledovania novinárov. Po prvom dni ho odročili na neurčito

Proces sa začal vo štvrtok 17. septembra na Mestskom súde Bratislava I. Obžalovaní Marian Kočner, Peter Tóth, Juraj Škríp, Miroslav Kriak a Štefan Mlynarčík čelia obžalobe z pokračovacieho prečinu porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy, ktorého sa mali dopustiť ako organizovaná skupina. Všetci vyhlásili, že sú nevinní, a odmietli dohodu o vine a treste. Tóth navrhol zastaviť konanie pre premlčanie. Kriak pred súdom tvrdil, že skupina mala sledovať podnik v centre Bratislavy, nie novinárov: „Nedostali sme zadanie na novinárov.“

Na pojednávanie osobne prišli poškodení novinári Eugen Korda, Marek Vagovič a Zuzana Petková. Medzi poškodenými sú aj ďalší novinári (napríklad Adam Valček, Monika Tódová či Štefan Hríb) a politici (napríklad Daniel Lipšic, Richard Sulík či Boris Kollár). Štefan Hríb žiada od každého z obžalovaných 5 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy. Sudca Ivan Alman pojednávanie odročil, pretože pre zdravotné problémy nevie, či bude v konaní pokračovať on, alebo vec prevezme iný sudca. Denník SME zverejnil novú komunikáciu Tótha a Kriaka. Podľa nej skupina okrem videa Eugena Kordu pod vplyvom alkoholu nezískala žiadne diskreditačné materiály. O Kuciakovi Kriak Tóthovi povedal, že žije „ako mních“ (SME). (SME, STVR, TA3, Postoj, SITA)

[Kontext]

O sledovacej skupine sa verejnosť dozvedela až po vražde Jána Kuciaka, investigatívneho novinára portálu Aktuality.sk. Tóth sa v roku 2018 sám prihlásil na polícii a priznal sledovanie najmenej piatich novinárov. Sledovaniu predchádzali lustrácie novinárov, ktoré podľa Tótha zariadil Kočner – najprv spolu zostavili zoznam 28 novinárov z rôznych redakcií. Zoznam sledovaných osôb v obžalobe obsahuje takmer 30 mien vrátane politikov. Novinár Marek Vagovič kritizoval, že sa prípad dostal pred súd až po ôsmich rokoch. O obžalobe sme písali v Mediálnom barometri 25/2026. Súbežne pokračuje proces vo veci vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej (MB 29/2026).

Obžalovaní Miroslav Kriak a Štefan Mlynarčík prichádzajú na súdne pojednávanie vo veci sledovania novinárov. (zdroj: TASR, Martin Baumann)

#V STVR pokračuje prepúšťanie, NKÚ preveruje audit, o ktorý sa vedenie opieralo

Po jarnej vlne, keď STVR dala výpovede takmer 60 zamestnancom, prepúšťa postupne a potichu. Najnovšie dostala výpoveď z dôvodu nadbytočnosti dlhoročná dramaturgička a členka odborového zväzu Alena Kredátus Čierna. Od augusta je doma z dôvodu prekážok v práci a v STVR skončí po uplynutí výpovednej lehoty na konci roka. Podľa SME plánuje telerozhlas v najbližšom mesiaci prepustiť ďalších šesť ľudí. STVR konkrétne dôvody neuviedla a zopakovala všeobecné stanovisko o organizačných zmenách a rozpočtových možnostiach. Kredátus Čierna pre SME uviedla: „Momentálne zvažujem všetky svoje možnosti a áno, aj bránenie sa súdnou cestou.“ Článok denníka SME ďalej píše o obsadzovaní voľných pozícií ľuďmi zvonku (miesto dramaturga, ktoré sa v lete uvoľnilo odchodom zamestnankyne na vlastnú žiadosť, vedenie neponúklo prepúšťaným interným dramaturgom, ale obsadilo ho externistom), o tom, ako boli prepustení viacerí členovia Odborového zväzu STVR, ako aj o kontrole NKÚ, ktorý má zaradiť „preverenie zmluvných vzťahov v STVR do plánu kontrolnej činnosti“ a preveruje audit, na ktorý sa generálna riaditeľka Flašíková pri prepúšťaní odvolávala (SME).

[Kontext]

Na jar vybralo vedenie na zoznam 60 z približne 1 700 zamestnancov. Mnohí z nich sa predtým angažovali v štrajkovom výbore a bránili nezávislosť inštitúcie pri zmene RTVS na STVR. V apríli sa za prepustených postavilo otvoreným listom 300 zamestnancov a spolupracovníkov. Vyjadrili obavu, že výpovede môžu súvisieť s kritickými názormi prepustených (O médiách).

#Flašíková na výbore vysvetľovala pokles dôvery a hodnotenia objektívnosti spravodajstva STVR

Na rokovaní Výboru pre kultúru a médiá 17. septembra sa jeho podpredsedníčka Zora Jaurová (PS) pýtala generálnej riaditeľky STVR Martiny Flašíkovej na prepad vnímania objektívnosti spravodajstva STVR. Podľa ňou citovaných prieskumov kleslo za prvé tri kvartály po zmene zákona o STVR z 23,9 na 20,8 percenta a medziročná dôveryhodnosť v rokoch 2024 až 2025 klesla o viac ako desať percent. Flašíková tento prepad spojila so všeobecnou nedôverou k médiám na Slovensku a dodala: „Tieto trendy sa netýkajú iba STVR, ale celého mediálneho prostredia.“ Tvrdila tiež, že STVR v prieskumoch stále patrí k médiám s najvyššou dôverou. Jaurová oponovala, že prepad pri STVR je podstatne hlbší, než je všeobecný pokles dôvery v médiá. Predseda Rady STVR Peter Benčúrik na otázku Dany Kleinert (PS) upozornil na kapacitné možnosti a plynulosť rokovania, no prisľúbil, že na rade otvorí možnosť opäť pustiť verejnosť na rokovania (TASR).

[Kontext]

Objektivite spravodajstva STVR sme sa venovali v Media blogu č. 2 z februára 2026 (Objektivita spravodajstva STVR sa prepadla o 8 %…), ako aj v najnovšom Media blogu č. 3 zo septembra 2026 (Všetko tu funguje, výborne, dobre je...). K podnetu mimovládnych organizácií voči spravodajstvu STVR pozri MB 18/2026. Na podnet nadväzovali MB 27/2026 (rozhodovanie regulátora), MB 28/2026 (stanovisko MVO k vyhýbavým rozhodnutiam) a tiež spomínaný Media blog č. 3.

#Napunk a ICJK mapovali tok maďarských verejných peňazí do projektu Ma7

Podľa zistení média Napunk (maďarskojazyčný projekt Denníka N) a Investigatívneho centra Jána Kuciaka (ICJK) mala firma s prepojeniami na bývalú Stranu maďarskej komunity (SMK) profitovať z distribúcie týždenníka Magyar7, ktorý bol podporovaný z maďarských verejných peňazí. Maďarská vláda poslala od roku 2017 na mediálny projekt Ma7 vyše 12 miliónov eur. Státisíce eur z týchto peňazí získala firma H & K Plus z Dolných Salíb, ktorá nemá web, zamestnancov ani verejné kontakty. Jej majiteľky sú bývalé funkcionárky SMK. Podľa získaných vyúčtovaní mohlo v roku 2021 pochádzať viac ako 95 percent príjmov firmy od vydavateľa Ma7, Nadácie Pro Media. V jednom mesiaci zaplatili za distribúciu 26 796 eur, hoci podľa počtu predplatiteľov a cenníka pošty malo doručovanie stáť len zlomok tejto sumy. Firma zarábala aj na volebných kampaniach SMK a jej nástupníckych strán. Tlač týždenníka zabezpečovala firma ADC Media, spojená s Oszkárom Világim, blízkym spojencom Viktora Orbána (Denník N/Napunk – SK, HU). Maďarská aliancia pre portál Paraméter uviedla, že s firmou uzavrela zmluvu zákonne a transparentne a výdavky na kampaň zverejňuje na transparentnom účte. Pro Media na otázky Napunku o výbere dodávateľov neodpovedala (Paraméter).

[Kontext]

Plán vybudovať maďarskú regionálnu mediálnu sieť na Slovensku, financovanú maďarskou vládou, ohlásil v roku 2017 vtedajší predseda SMK József Menyhárt (2016 – 2020). Krátko nato vznikla Nadácia Pro Media, ktorá sa stala jedným z najväčších slovenských príjemcov Fondu Gábora Bethlena, maďarského štátneho fondu určeného najmä na podporu maďarských komunít žijúcich za hranicami Maďarska. Zistenia prevzali aj maďarské médiá, napríklad Telex, HVG či Index.

#Vlastník médií Zoznam a Topky Martin Mác čelí exekúcii

Podľa portálu INDEX denníka SME o exekúciu voči Martinovi Mácovi požiadala v júli firma Little Tree, ktorá patrí do portfólia Viktora Stromčeka, bývalého politika za SMER-SD. Podľa zistení Nadácie Zastavme korupciu (NZK) z roku 2020 mal Stromček finančne pomôcť Mácovi pôžičkou pri kúpe portálu Zoznam. Stromček bol v rokoch 2013 – 2018 štátnym tajomníkom ministerstva dopravy za SMER-SD. Podľa NZK Stromček Mácovi pri kúpe v roku 2020 požičal sedem miliónov eur a ďalších 8,8 milióna si Mác požičal zo Slovenskej sporiteľne. Mác vtedy namietal, že tieto sumy nesedia, pretože sa podľa neho zamieňa maximálna výška istiny so skutočne čerpaným úverom; presnú výšku pôžičky neupresnil. Radia.sk už 8. júla upozornilo na nedoplatky spoločnosti Zoznam voči daňovému úradu a Sociálnej poisťovni. Mác vlastní aj Rádio Viva (SME/INDEX, Radia.sk).

#Denník N spustil crowdfundingovú kampaň na vlastné rádio

Vydavateľ sa dohodol na kúpe licencie a vysielačov lokálneho Top Rádia a spočiatku chce vysielať na FM v Bratislave a zároveň cez web a aplikáciu. Spustiť ho chce najneskôr v januári 2027. Prevod musí schváliť Rada pre mediálne služby. Ak licenciu nezíska, bude vysielať ako internetové rádio. Ako dôvod vydavateľ uvádza útok vlády na verejnoprávne médiá vrátane Rádia Slovensko. Crowdfundingovú kampaň spustil Denník N 16. septembra na platforme Donio. Už za necelých 48 hodín sa podarilo prekročiť pôvodný cieľ kampane – 100 000 eur. Následne bol cieľ zvýšený na 150 000 eur so záväzkom prinášať rozhovory z regiónov. Kampaň beží do 16. októbra (Denník N, O médiách, Donio).

#LEGISLATÍVNE DIANIE

#Prebehlo viacero schôdzí Výboru pre kultúru a médiá

Z hľadiska nami sledovaných zákonov bola dôležitá 49. schôdza Výboru pre kultúru a médiá, na ktorej výbor odporučil schváliť návrh zákona, ktorý mení zákon o Audiovizuálnom fonde (tlač 1220), a doplnil k nemu svoje návrhy. Vládna novela má zaviesť povinnosť platiť príspevok do fondu a priamo investovať do slovenskej produkcie aj pre poskytovateľov služieb na požiadanie, ktorí nesídlia na Slovensku, ale cielia na slovenských divákov (napríklad Amazon, Netflix či Disney). Priama investícia má predstavovať 3 percentá z celkových príjmov. Výška podobných príspevkov sa v členských štátoch pohybuje väčšinou od 1,5 do 5 percent príjmov, vo Francúzsku investičná povinnosť dosahuje až 25 percent. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027 (SITA). Na rovnakej schôdzi výbor vzal na vedomie Správu o činnosti Rady STVR za rok 2025 aj Správu o činnosti STVR za rok 2025 (NR SR).

[Kontext]

AVF bol v minulosti terčom kontroverznej novely. Pozmeňujúci návrh SNS z jesene 2025, predložený v druhom čítaní ako prílepok, kritizovali profesijné organizácie audiovizuálneho sektora pre zásah do princípu odborného a nezávislého rozhodovania fondu (SME).

#ZAHRANIČNÉ DIANIE

#(Česko) ČT do roku 2030 plánuje prepustiť 12 % zamestnancov

Česká televízia (ČT) podľa slov jej generálneho riaditeľa Hyneka Chudárka plánuje do roku 2030 prepustiť 12 % zamestnancov. Ide približne o 350 ľudí. ČT dnes zamestnáva okolo 2 900 ľudí a v budúcom roku chce ušetriť 350 miliónov korún. Podľa českého Deníka N plánuje zrušiť nočné živé vysielanie ČT24, obmedziť výrobu v regionálnych štúdiách v Brne a Ostrave a z niektorých týždenníkov urobiť mesačníky, napríklad z relácie Newsroom ČT24. Rozpočet na výrobu nových relácií klesne o štvrtinu na 2,2 miliardy korún. Rada ČT zároveň schválila Chudárkovi stopercentný bonus za prvý polrok (ČTK, iROZHLAS).

[Kontext]

ČT chce podľa Chudárka vytvoriť rezervu pre neistotu ďalšieho financovania. Vláda Andreja Babiša v júni schválila nahradenie poplatkov príspevkom zo štátneho rozpočtu. Podľa účastníkov konferencie Kultura 2027 by prípadné škrty vo verejnoprávnych médiách zasiahli najmä kultúrny obsah (Deník N, Opera PLUS). O protestoch proti politizácii českých verejnoprávnych médií sme písali v MB 21/2026.

#(Ukrajina) IPI: dva roky od smrti Viktórie Roščynovej v ruskom zajatí

Medzinárodný tlačový inštitút (IPI – International Press Institute) vyzval na vyvodenie zodpovednosti pri príležitosti druhého výročia smrti Viktórie Roščynovej a na prepustenie ďalších 27 ukrajinských novinárov, ktorí sú momentálne väznení v Rusku. Roščynová zomrela 19. septembra 2024 vo veku 27 rokov po vyše roku v ruskom zajatí. Podľa IPI je zatiaľ jedinou novinárkou, ktorá počas vojny zomrela v ruskej väzbe. Od začiatku invázie však podľa IPI zahynulo pri práci na Ukrajine 16 novinárov. Po vrátení jej tela vo februári 2025 súdni znalci zistili, že bolo zohavené a chýbali mu niektoré orgány, čo mohlo zakryť stopy mučenia. V máji 2026 ukrajinská polícia oznámila, že počas väzby v Taganrogu mala zlomenú záhlavnú kosť. Rusko s ukrajinským vyšetrovaním nespolupracuje (IPI). Na ohrozenie ukrajinských novinárov sme upozorňovali aj v MB 29/2026 (útok na TV My-Ukraina, odsúdenie Iryny Levčenko).

#(USA) Trump zakázal CNN, MS NOW a Politico vstup do Bieleho domu

Prezident Donald Trump zrušil akreditácie do Bieleho domu médiám CNN, MS NOW a Politico, čo zdôvodnil tým, že médiá majú klamlivo informovať o jeho vláde (Denník N). Zákaz oznámil v piatok 18. 9. na sieti Truth Social a pohrozil, že môžu pribudnúť aj ďalšie médiá. V sobotu tajná služba reportérom všetkých troch médií odobrala preukazy. Predsedníčka Asociácie korešpondentov Bieleho domu Jacqui Heinrich, zároveň korešpondentka Fox News, varovala, že rovnaké meradlo možno v budúcnosti použiť proti akémukoľvek médiu.

#V PÁR SLOVÁCH …

·       V Dezinfomajáku #95 sa Martin Hodás venuje okrem iného Alexandrovi Riabovovi, členovi Správnej rady TASR a kandidátovi na košického primátora, ktorý šíril nepravdy o aktivistke Helene Hudáčekovej (SME).

·       STVR počas sledovaného týždňa avizovala prechod vysielania cez anténu na štandard DVB-T2 od 22. 9. Jednotka, Dvojka, :24 a Šport majú po zmene vysielať v HD; diváci so staršími prijímačmi budú potrebovať zariadenie s podporou DVB-T2 a príjem rozhlasových staníc STVR cez televíznu anténu sa skončí (STVR).

·       Maďarské verejnoprávne Kossuth Rádio sa po letnom prerušení vlastného programu vrátilo s novým tímom a publicistikou; v jednej z relácií pôsobí aj Vince Rácz z Rádia Patria (Radia.sk).

·       Český rozhlas testuje cez DAB+ systém Automatic Safety Alert, ktorý dokáže pri mimoriadnej udalosti automaticky aktivovať kompatibilný prijímač, prerušiť program a odvysielať varovanie (Radia.sk).

·       Podľa RADIOPROJEKTU VI.–VIII./2026 zostáva najpočúvanejším rádiom na Slovensku Rádio Expres s týždenným zásahom 28,4 %, nasledujú Fun rádio a Europa 2 (MEDIAN SK/Radia.sk).

#CITÁT TÝŽDŇA

Zuzana Petková, riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu a jedna zo sledovaných osôb, po prvom pojednávaní pripomenula, že na fotografiách a videách zo sledovania boli aj jej deti:

„Dodnes majú moje deti z toho traumu.“ (Postoj)

Všetky vydania newslettra nájdete na memo98.sk/sk, v sekcii Mediálny barometer.

Táto aktivita je podporená Švajčiarskou konfederáciou prostredníctvom Švajčiarskeho federálneho ministerstva zahraničných vecí (FDFA).