Mediálny barometer - 6/2026

STVR

Vládni politici sa v rozhovoroch vyjadrovali k fungovaniu verejnoprávnych médií

Vo štvrtok (4. februára) poskytol poslanec Roman Michelko (SNS, predseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá) hosťom Petra Hanáka v relácii rozhovor portálu Aktuality.sk v rámci pravidelnej relácie Na rovinu, moderovanej Petrom Hanákom. Komentoval v ňom okrem iného len nedávno predstavené logo Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR), jej fungovanie, ako aj činnosť jej orgánov.

Počas víkendu zaujal pozornosť predseda vlády Robert Fico (Smer-SSD), ktorý v relácii Sobotné dialógy kriticky reagoval na výber tém aj otázky moderátora Mateja Baránka. Viaceré médiá reflektovali tento konfrontačný štýl: "Takto by to nezostavili ani v Denníku N", povedal podľa Denníka N premiér po tom, čo moderátor predstavil témy vrátane kritiky generálneho prokurátora, kauzy Epstein či konsolidácie verejných financií. "Keď som si Vás vypočul, mám chuť odísť. Samé negatívne témy," reagoval premiér. Moderátora počas relácie obvinil, že ako väčšina médií chráni opozičné Progresívne Slovensko. Portál Aktuality.sk svojím článkom upriamil pozornosť na premiérove výroky, keď sa sťažoval, “že sa v štúdiu cíti ako na výsluchu opozičného denníka a nie v nezávislom médiu.” Počas celého rozhovoru premiér opakovane kritizoval Slovenský rozhlas ako koncipuje svoje relácie a obvinil ich z neobjektivity.

Moderátor Martin Nikodým končí v STVR

Dlhoročný moderátor STVR Martin Nikodým po približne 35 rokoch ukončil svoje pôsobenie vo verejnoprávnej inštitúcii. Okolnosti jeho odchodu, ako aj postupný odchod z vysielania STVR, opísal portál Aktuality.sk. 

46. schôdza NR SR: Národný mediálny úrad

Na schôdzi sa rokovalo o vyslovení nedôvery (ČPT 710)  ministerke kultúry Martine Šimkovičovej (nominantka SNS), ako aj o návrhu na zriadenie Národného mediálneho úradu (ČPT 1110), ku ktorému prebehlo aj krátke rokovanie. V ňom Roman Michelko (SNS), predseda Výboru pre kultúru a médiá, obhajoval návrh zákona, argumentoval zefektívnením regulačného orgánu a odstránením nejasností pri rozhodovaní orgánu. V rozprave takisto tvrdil, že návrh ponechá regulačný orgán nezávislým - čo vo svojej reči rozporovala opozičná poslankyňa Dana Kleinert (PS) a aj poslanec Jozef Pročko (Hnutie Slovensko). Poslankyňa Kleinert okrem iného kritizovala centralizáciu rozhodovania orgánu v osobe predsedu, zároveň poukázala na Výročnú správu 2024, ktorá nikde neindikuje neefektivitu kolektívneho modelu rozhodovania. Poslenec Pročko tvrdil, že týmto návrhom orgán stratí politickú nezávislosť. 

[Pohľad MEMO 98]: V zmysle zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách, jeho § 111 sú orgánmi regulátora (Rady pre mediálne služby, RpMS) rada, predseda rady a riaditeľ. Riaditeľ je výkonným orgánom regulátora, volí a odvoláva ho rada.Na vznik funkcie riaditeľa, nezlučiteľnosť funkcií s funkciou riaditeľa a skončenie funkcie riaditeľa sú pomerne špecifické požiadavky, podobne ako na samotných členov Rady - inými slovami aj Riaditeľ by mal byť chránený pred svojvoľným, arbitrárnym rozhodovaním o vlastnej pozícii. Rada na zasadnutí pomerom 5:3:1 (za-proti-zdržal sa) riaditeľa pomerne pofidérnym spôsobom odvolala - tento bod bol navrhnutý ako posledný a v programe zasadnutia nefiguroval.

RpMS sa doteraz tešila vysokej kredibilite, v domácich mediálnych kruhoch, ako aj na medzinárodnej pôde - zástupca RpMS napríklad predsedá jednej zo 6 pracovných skupín (WG5, Integrity of Information Space), ktoré patria pod Európsku mediálnu radu (The European Board for Media Services) - novozriadený orgán na základe Európskeho aktu o slobode médií (European Media Freedom Act - EMFA).

Po zvolení nových členov RpMS v roku 2025 (nový podpredseda RpMS Ondrej Krivuš bol predtým asistentom poslanca SNS Adama Lučanského, pani Rebeka Riabová kandidovala v parlamentných voľbách 2023 za SNS) je nezávislosť regulátora konfrontovaná s politickým tlakom. V NR SR je momentálne návrh z dielne SNS (číslo parlamentnej tlače 1110), ktorý Radu chce zmeniť na Národný mediálny úrad, pričom jedným z aspektov návrhu je centralizácia regulátora, napr. aj prostredníctvom zrušenia pozície Riaditeľa.

Navyše, predložený návrh z dielne SNS nijako nepomenúva zlyhania súčasnej Rady, nepredkladá žiadnu analýzu, audit či faktické argumentárium - naopak, fungovanie Rady centralizuje a robí ho menej transparentým. Toto je už navonok v priamom rozpore s cieľmi európskej legislatívy, predovšetkým spomenutého nariadenia EMFA, ktoré je účinné od 8. augusta 2025.

Prieskum spoločnosti MEDIAN a Kantar Media

Najsledovanejšou televíziou v 3. a 4. kvartáli roku 2025 bola TV Markíza s 30,8%, nasledovala TV Joj (24,6%) a následne verejnoprávna STVR (19,3%). Najpočúvanejším rádiom bolo Rádio Expres so 14,5%, nasledoval Slovenský rozhlas (10,6%) a Fun Rádio (10,4%). Prieskum, realizovaný v období 23. jún - 14. december 2025 na vzorke 4103 respondentov, priniesol aj aktuálne údaje o čítanosti denníkov, kde si prvé miesto v čítanosti udržal Nový čas (7,5%), nasleduje SME (4,2%) a spoločne Pravda, Plus jeden deň (po 3,8%).

Stav právneho štátu na Slovensku v Európskom parlamente

Napriek tomu, že uznesenie sa bude pravdepodobne venovať najmä rušeniu Úradu na ochranu oznamovateľov, podľa TASR debata pravdepodobne zahrnie aj diskusiu ohľadom reformy verejnoprávneho vysielateľa STVR. 

Po prípadnom víťazstve vo voľbách chce strana TISZA pozastaviť činnosť verejnoprávnych médií

V predvolebnom susednom Maďarsku líder strany TISZA Péter Magyar vyhlásil, že v prípade úspechu v parlamentných voľbách (konajú sa 12. apríla 2025) pozastaví spravodajské služby maďarských verejnoprávnych médií s deklarovaným cieľom vytvoriť podmienky pre to, aby verejnoprávne médiá mohli fungovať objektívne a nestranne - tie sú podľa Magyara “pod silným vplyvom vládnej moci”. 

Riaditelia, ako aj radní Českej televízie a Českého rozhlasu, vyzývajú k diskusii ohľadom financovania

Generálni riaditelia a radní vyzývajú na dialóg po avizovaných zmenách, ktoré by zrušili koncesionárske poplatky českých verejnoprávnych médií. O možných zmenách vo financovaní verejnoprávnych médií v Česku sme už písali v Mediálnom barometri 4/2026.

[Kontext]: Na Slovensku boli koncesionárske poplatky zrušené v júni 2023 hlasmi 128 poslancov - dovtedy boli vo výške 4,64 EUR/mesačne, pričom táto suma sa nezmenila od roku 2003 (len pre úplnosť - úradnícka vlády premiéra Ľ. Ódora (máj-október 2023) vo svojom záverečnom návrhu na ozdravenie verejných financií navrhla opätovné zavedenie koncesionárskych poplatkov - na úrovni 12,5 EUR). Koncesionárske poplatky boli po ich zrušení nahradené pevným indexom, viazaným na HDP štátneho rozpočtu. Hoci toto rozhodnutie prinieslo vyšší príjem do rozpočtu vtedajšej RTVS, v reále sa rozpočet verejnoprávnych médií (okrem RTVS sa zmena dotkla aj TASR) stalo priamo závislým od politického rozhodovania v parlamente - na čo sme hneď pri prijímaní rozhodnutia upozorňovali. Naše obavy sa naplnili takmer okamžite po nástupe štvrtej vlády Roberta Fica (koalícia SMER-SSD, HLAS-SD, SNS sa ujala vlády na konci októbra 2023), kedy v decembri 2023 znížili nárokovateľný príspevok pre verejnoprávne médiá - z pôvodnej výšky 0,17% HDP na 0,12% HDP. Verejnoprávna RTVS tak prišla približne o 55 miliónov EUR. V novom zákone o STVR (č. 157/2024 Z.z.) sa výška príspevku nijako nezmenila, nový zákon však umožnil pre STVR väčší podiel reklamy - ten sa však v praxi nedarí naplňať - ako vyplýva z rokovaní Rady STVR z jesene 2025).

Viac v našich článkoch:
Čierny deň pre RTVS (21.6.2024)
[Blog] RTVS - Hon na médiá, diel verejnoprávny (19.12.2023)
[Zrušenie koncesií? Ďalšia kapitola príbehu "RTVS - politici o nás bez nás" (22.12.2022)   

STVR informuje o svojom pokrytí ZOH 2026 v Miláne a Cortine; verejnoprávna televízia odvysielala reportáž o jej zamestnankyniach nominovaných na cenu Slovenka roka v kategórii médiá. Dňa 7. 2. uplynulo sto rokov od chvíle, keď prvýkrát zaznela slovenčina v rozhlase. 

Všetky vydania newsletteru nájdete na webe memo98.sk v sekcii Mediálny barometer

Táto aktivita je podporená Švajčiarskou konfederáciou prostredníctvom Švajčiarskeho federálneho ministerstva zahraničných vecí (FDFA).