Prezentácia politických subjektov, vlády a prezidenta SR (24.7.2003 – 31.8.2003)

Grafy
Tabuľky

29. septembra 2003

Táto správa prináša výsledky mediálnej prezentácie vlády SR, politických subjektov a prezidenta SR v celoplošných elektronických médiách – STV, TV Markíza, TA3, TV Joj, Slovenský rozhlas, Rádio Twist, Rádio Expres a Rádio Okey za obdobie posledných piatich týždňov prázdninového obdobia (24.7.2003 – 31.8.2003). Monitoring zahŕňal hlavné spravodajské relácie (v rozhlasových médiách boli monitorované večerné relácie a v prípade TA3 to bol spravodajský blok vysielaný o 20. hodine).
Sledovanými kategóriami boli priestor venovaný sledovaným subjektom a zároveň spôsob, akým boli tieto subjekty a ich jednotliví členovia zobrazovaní.

Predsedovi vlády M. Dzurindovi venovali médiá najvýraznejšiu pozornosť – celkovo 1:21.59 hod. Zároveň dostal spoločne s P. Ruskom najväčší priestor na priamu reč.
Jednoznačne najkritickejšie bol prezentovaný predseda Aliancie nového občana Pavol Rusko – všetky médiá o ňom súhrnne priniesli 58 negatívnych zmienok.
Z politických strán získala v každom médiu najväčší priestor koaličná ANO, keď na jej adresu odznelo súhrnne aj najviac kritických zmienok (116).
Informácie o aktivitách vlády SR naďalej na veľmi výraznej úrovni - dominovali vo všetkých médiách, najviac v Rádiu Okey (72,3 %), najmenej v TA 3 (41,3 %).
Niektoré médiá (hlavne TV Markíza) priniesli príspevky, v ktorých absentovali základné zásady korektnej novinárskej praxe.

Táto správa je ďalšou v poradí (nadväzuje na predošlé dve správy vydané 4. júna a 31. júla tohto roku), ktorá mapuje odraz slovenskej politickej scény vo vysielaní celoplošných elektronických médií v roku 2003.

Druhá polovica skončenej prázdninovej sezóny priniesla mnohé turbulentné a pokračujúce témy, z ktorých niektoré prerástli až do dlhodobejších káuz. Boli to a doteraz vlastne stále sú kauzy „skupinka“, ako aj pokračujúce, no zároveň s novou kauzou súvisiace otázky spadajúce pod tému „spory v koalícii“. Celkom jedinečnou témou bol „príchod pápeža Jána Pavla II.“ na Slovensko, ktorá získala v súhrne všetkých médií najvýraznejší priestor (1:30.40 hod.), hoci iba o niečo väčší ako kauza „skupinka“. Pri pohľade na jednotlivé médiá však bol „príchod Jána Pavla II.“ pomerne prekvapujúco prevládajúcou témou iba v jednom z nich – v Rádiu Expres. Kauza „skupinka“ bola najzobrazovanejšou v dvoch médiách – v TA3 a v TV Markíza.
V tomto období sa objavili aj niektoré témy, objavujúce sa veľmi pravidelne. Išlo predovšetkým o tému integrácie Slovenska do EÚ, ktorej venovali Sro a Rádio Okey najviac priestoru vôbec. Rovnako je z hľadiska praktického prínosu pre občanov potešiteľné, že sa veľká pozornosť upriamila aj na právne prostredie Slovenska, ktorého zmeny dostali najväčší priestor zo všetkých tém v STV a v Rádiu Twist. Výraznejšie ostali akcentované aj otázky daňovej reformy.
Na druhej strane sa takmer vôbec nerezonovala predtým veľmi ostro diskutovaná téma interrupcií.
Keďže prakticky každé médium venovalo počas prázdnin najväčší spravodajský priestor inej téme, je zrejmé, že neexistovala ani jedna natoľko atraktívna téma, aby dominantne pritiahla pozornosť väčšiny médií. Neexistencia klasického parlamentného rytmu spôsobila, aby médiá samotné hľadali najvhodnejšie témy. Výsledok však naznačuje, že médiá vo svojich spravodajských reláciách príliš neotvorili otázky a problémy, ktoré čakajú Slovensko v blízkej budúcnosti a skôr pasívne čakali na postoj politikov. Pozornosť venovaná dôchodkovej reforme, či reforme verejnej správy, bola iba minimálna a v porovnaní s predchádzajúcim obdobím dokonca sčasti poklesla napriek ich očakávanému prerokovávaniu na septembrovej schôdzi NR SR. Podobne ani diskusia k otázkam blížiacej sa medzivládnej konferencie v Ríme o návrhu ústavnej zmluvy EÚ nebola v centre pozornosti.

Z pohľadu politických subjektov venovalo každé jedno zo sledovaných ôsmich médií najväčší priestor koaličnej Aliancii nového občana – najviac v TV Joj (26,1%). Tieto výsledky vychádzali z viacerých hore uvedených tém, i keď ani „príchod Jána Pavla II.“, ani kauza „skupinka“ neboli priamo spojené so stranou ANO. Na druhej strane bola frekventovanou témou tzv. kauza „sporov v koalícii“, a relatívne výraznú pozornosť venovali médiá aj kauze „vyšetrovania P. Ruska a podnikateľa F. Mojžiša“, v ktorých už figurujú predstavitelia strany a samotný predseda ANO P. Rusko.
Zatiaľ čo druhou najprezentovanejšou stranou bola v šiestich médiách opozičná strana Smer (najviac na TA3 – 8,6%), vo zvyšných dvoch médiách (Rádiá Expres a Okey) to bola SDKÚ.
Pokiaľ ide o tón vysielaných informácií, ANO bola zároveň najnegatívnejšie zobrazeným subjektom (celkovo 116 negatívnych zmienok) vo všetkých monitorovaných médiách – ani jedna televízia nepriniesla o ANO (ani o inej koaličnej strane) jedinú pozitívnu zmienku. Zaujímavým faktom je prezentácia opozičného HZDS, ktoré bolo ako jediné z politických strán zobrazené v súhrne všetkých médií s prevahou pozitívnych nad negatívnymi zmienkami (z jednotlivých médií tomu tak bolo v STV, TA3, Sro a Rádiu Expres). Od začiatku roka je možné sledovať menšiu kritickosť médií smerom k HZDS, ktoré následne po referende úplne „opustilo“ pozíciu najkritizovanejšieho subjektu. V tejto súvislosti je evidentná zmena postoja ostatných politických subjektov, ako i médií voči HZDS, čoho dôsledkom je viac-menej neskrývaná akceptácia HZDS zo strany vládnych strán a predstaviteľov.

Prezentácia politických činiteľov sa za posledné obdobie zmenila. Na rozdiel od dlhého úseku od januára 2003, keď bol najkritizovanejším politikom podpredseda vlády P. Csáky (až 189 negatívnych zmienok za necelých sedem mesiacov), ho na tejto pozícii tentokrát vystriedal predseda ANO P. Rusko, keď na jeho adresu odznelo za päť týždňov celkovo 58 kritických referencií. Ide o súhrn viacerých udalostí - o kritiku spojenú s vyšetrovaním obchodných aktivít P. Ruska, s tým súvisiacimi vzájomnými „prestrelkami“ s vrcholnými predstaviteľmi Ministerstva vnútra, sporom s KDH vo veci novely zákona o umelom prerušení tehotenstva, kritikou ostatných koaličných partnerov a v neposlednom rade s problémami vo vlastnej strane. Zo všetkých médií venovala P. Ruskovi najvýraznejší priestor TV Markíza, pričom aj jeho priestor na priamu reč v tejto televízii bol spomedzi všetkých predstaviteľov najväčší, ktorý jedno médium poskytlo niekomu na priamu reč (odhliadnuc od interview, ktoré poskytol prezident R. Schuster TA3).
Druhým najnegatívnejšie prezentovaným politikom bol premiér M. Dzurinda (32) – predovšetkým ako iniciátor kauzy „skupinka“, tretím najkritizovanejším predstaviteľom bol „víťaz“ posledných období podpredseda P. Csáky. Významný obrat nastal vo vzťahu k prezidentovi R. Schusterovi – na jeho adresu zaznela iba jediná negatívna zmienka (oproti 39 v minulom období) a naopak 5 pozitívnych, čo z neho urobilo jediného pozitívne zobrazeného politika na celej politickej scéne.
Obraz šéfa NBÚ J. Mojžiša, ktorý sa v poslednom období stal jedným z najsledovanejších verejných činiteľov – jemu venovaný priestor bol na úrovni desiateho najprezentovanejšieho P. Hrušovského, pričom iba TV Joj priniesla o ňom pozitívny obraz.

Tak ako aj v predošlých sledovaných obdobiach, informácie o aktivitách vlády SR naďalej veľmi výrazne prevládajú pri prezentovaní politických správ. Tento trend je viditeľný ako v televíziách (asi 50 % politicky relevantných informácií venovaných vláde), tak aj v rozhlase, kde je to dokonca ešte viditeľnejšie (na úrovni 60 – 65 %). Vypovedá to o spôsobe získavania informácií zo strany novinárskej obce, ktorej práca tak často postráda výraznejší investigatívny charakter, keď sa väčšinou spolieha na overené výstupy z oficiálnych zdrojov. Tento stav sa v podstate nijako nemení už dlhšiu dobu, skôr by sa dalo hovoriť o jeho posilňovaní v ostatných mesiacoch.
Za posledných približne päť týždňov odvysielalo o vláde najväčší podiel informácií Rádio Okey (72,3 %) – rovnako ako za predchádzajúce dva mesiace, a najmenej TA3 (41,3 %). Aj tento krát priniesli verejnoprávne médiá o vláde viac ako 50 % zo všetkých informácií o politických subjektoch (STV – 52,7 %, ide však znova o mierny pokles, SRo – 61,9%, ide o udržanie úrovne). Pokiaľ ide o tón informácií o vláde, takmer z 90% išlo o neutrálne zmienky. Najviac kritických zmienok na adresu vlády odznelo v TV Markíza a v Rádiu Twist (po 46), najmenej v TV Joj (8). SRo bolo médiom, ktoré prinieslo o vláde najviac pozitívnych zmienok (18).

Aj v tomto období sa vyskytli určité príspevky (tzv. mediálne efekty), ktoré považujeme za nekorektné v dôsledku popretia či nedôsledného dodržania profesionálnych a etických zásad novinárskej praxe:

27.7. (TV Markíza) Príspevok (autorka A. Kujšová) informoval kriticky o navrhovaných platových pomeroch najvyšších predstaviteľov Ústavu pamäti národa (stelesnených šéfom úradu J. Langošom), ktoré boli v podobnom duchu komentované aj zo strany hovorcov Ministerstva financií a spravodlivosti. J. Langoš, ktorý bol spochybnený aj v súvislosti s faktom, že bol sám predkladateľom zákona o úrade, však nedostal vôbec možnosť reagovať.
28.7. (TV Markíza) Správa (autor E. Tomáš) sa venovala výpovedi P. Ruska v kauze jeho obvinenia. P. Rusko v nej na relatívne výraznom priestore naznačil prepojenie F. Mojžiša s Ministerstvom vnútra i s KDH, pričom dehonestujúco spomínal osobu F. Mojžiša a jeho obvinenia. Opačná strana tohto prípadu F. Mojžiš nemal možnosť prezentovať vlastný postoj.
8.8. (TV Markíza) Príspevok, ktorý bol zo štúdia uvedený vetou „Katolícka cirkev svojimi aktivitami opäť zaskočila niektorých politikov“, informoval o výzve katolíckeho kňaza P. Ruskovi a M. Kondrótovi zvážiť účasť na bohoslužbách. Hoci takýto úvod navodzoval dojem, že ide o oficiálnu akciu katolíckej cirkvi, obsah ukázal, že išlo o osobnú aktivitu kňaza, bez akejkoľvek participácie oficiálnych cirkevných hodnostárov.
12.8. (Twist) Správa (autorka V. Nevoľníková) priniesla stanovisko lesoochranárskeho združenia VLK, ktoré kritizovalo opatrenie Ministerstva pôdohospodárstva o zákaze vstupu do lesov ako prevencii proti vzniku požiarov. Nikto z ministerstva nebol v tejto súvislosti oslovený.
17.8. (TV Markíza) Príspevok (autor M. Havran) priniesol tému problémov so schválením antidiskriminačného zákona. Za jednoznačného vinníka jeho doterajšieho neprijatia bolo označené KDH, čo bolo podporené aj názormi E. Černej a predstaviteľky hnutia Inakosť, pričom aj opozičná politička M. Beňová presadzovala jeho prijatie. Ako názor KDH bolo použité vyjadrenie P. Hrušovského, ktoré bolo značne neaktuálne (z 9.3.2003) a priestor na vysvetlenie dôvodov KDH bol výrazne menší ako všetkých ostatných.
7.8., 12.8., 19.8. (TV Markíza), 19.8. (TV Joj) – V spomenutých dňoch odzneli príspevky (autorky A. Kujšová, TV Markíza a B. Sardelová, TV Joj), ktoré využívajú na podporu vlastných názorov anonymné tvrdenia určitých skupín – ide o skupiny, ktoré navonok majú pôsobiť ako garant dôveryhodnosti (odborníci, politológovia, sociológovia, no i opozícia).

Správu aj súvisiace grafy nájdete na našich internetových stránkach: www.memo98.sk

Vytvorenie tejto správy bolo podporené National Endowment of Democracy.