[Ruský zákon] Ombudsman sa obracia na Ústavný súd - vidí štátne "špicľovanie" občianskej spoločnosti

Zákon proti mimovládnym organizáciám („ruský zákon“) – novela zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby (zo 16. apríla), po podpise prezidentom Pellegrinim 7. mája, nadobudla účinnosť 1. júna 2025.

#OMBUDSMAN NAPÁDA JEHO ÚSTAVNOSŤ

Róbert Dobrovodský, verejný ochranca práv (ombudsman), ihneď po prezidentskom podpise novely č. 109/2025 Z.z. (7. mája na facebookovej stránke Verejného ochrancu práv) deklaroval svoj zámer napadnúť prijatú novelu.

15. augusta, na oficiálnej webovej stránke informoval, že "dnes som oficiálne oznámil podanie návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorým žiadam o preskúmanie súladu novely zákona č. 109/2025 Z. z. o mimovládnych organizáciách s Ústavou Slovenskej republiky. Návrh zároveň napáda aj súlad s medzinárodnými dohovormi, konkrétne Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Chartou základných práv Európskej únie. Napadnuté ustanovenia neprípustne a neprimerane obmedzujú základné práva a slobody fyzických a právnických osôb."

Okrem iného o zákone o mimovládnych organizáciách tiež uviedol, že "niektoré jeho časti podkopávajú princíp slobody, znemožňujú participáciu občianskej spoločnosti na verejnom živote a zavádzajú neprimerané štátne zásahy umožňujúce „špicľovanie“."

vop_podnet-na-us_2025.08.15

Hoci celé znenie podania na Ústavný súd je k dispozícii na webovej stránke Verejného ochrancu práv, zároveň uviedol 5 hlavných námietok:

1. Zverejňovanie prispievateľov a ochrana súkromia

Novela zákona ukladá nadáciám, neinvestičným fondom a neziskovým organizáciám povinnosť zverejňovať identifikačné údaje a výšku príspevkov od všetkých darcov, čo je podľa mňa neprimeraný zásah do práva na ochranu súkromia a anonymitu. Táto zmena ohrozuje slobodu prejavu a slobodné združovanie, pretože potenciálni darcovia sa môžu cítiť obmedzení v dôsledku verejného dohľadu, čo v konečnom dôsledku oslabuje rozhodovaciu slobodu pri podpore neziskových organizácií.

2. Obmedzenie voľného pohybu kapitálu

Povinnosť zverejňovať údaje o prispievateľoch, vrátane darov zo zahraničia, môže obmedziť legitímnu podporu pre slovenské mimovládne organizácie, ktoré sa venujú verejnoprospešným aktivitám. Táto regulácia je v rozpore s princípom voľného pohybu kapitálu podľa článku 63 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čo potvrdzuje aj judikatúra Súdneho dvora EÚ, ktorá považuje takéto obmedzenia za porušenie tohto základného práva.

3. Rozšírenie pôsobnosti zákona o slobode informácií

Jedným z kontroverzných bodov je zaradenie mimovládnych organizácií medzi povinné osoby podľa zákona o slobode informácií, ak prekročia stanovenú hranicu príjmov z verejných zdrojov. Tvrdím, že toto rozšírenie pôsobnosti môže viesť k nadmernej byrokracii a obmedzeniu činnosti organizácií, ktoré sú pre spoločnosť dôležité. Tieto kontroverzné body nerešpektujú princíp minimalizácie zásahov do základných práv a slobôd. Zásah zároveň nie je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. A to z troch dôvodov:

a) už samotný poskytovateľ verejných zdrojov pre mimovládnu organizáciu je povinnou osobou a oboznámenia sa o výške, účele a plnení podmienok poskytnutej dotácie, príspevku alebo iného plnenia je možné prostredníctvom tohto orgánu, a to bez toho, aby boli mimovládne organizácie zaradené medzi povinné osoby,

b) verejné prostriedky sú verejnoprávnymi inštitúciami poskytované mimovládnym organizáciám na základe účelovo viazaných zmlúv, pričom príslušné verejnoprávne inštitúcie majú povinnosť, ako aj právomoc, vykonávať kontrolu plnenia zmluvných podmienok využívania poskytnutých verejných prostriedkov. Tieto informácie sú verejnoprávne inštitúcie následne povinné sprístupňovať v zmysle zákona o slobode informácií, pričom verejnosť je tak spôsobilá oboznamovať sa aj o hospodárení s verejnými prostriedkami poskytnutými mimovládnym organizáciám, avšak bez zaťažovania mimovládnych organizácií nadbytočnou administratívnou záťažou a predovšetkým bez prenosu výkonu verejnej moci na tieto súkromnoprávne subjekty,

c) všetky zmluvy o poskytnutí dotácií alebo príspevkov z verejných zdrojov sú v zmysle zákona o slobode informácií povinne zverejňované zmluvy, ktoré sú voľne a hromadne prístupné v Centrálnom registri zmlúv.

4. Nedostatky v ochrane osobných údajov

Poukazujem na to, že novela zákona nedostatočne špecifikuje účel a rozsah spracovania osobných údajov štátnymi orgánmi a nezavádza žiadne záruky na ochranu týchto citlivých údajov. To vytvára priestor pre ich potenciálne zneužitie a porušenie základného práva na ochranu osobných údajov.

5. Kumulácia príjmov a funkcie štatutárov

Novela zavádza kontroverznú domnienku kumulácie príjmov, ak štatutárny orgán pôsobí vo viacerých mimovládnych organizáciách. Takéto ustanovenie môže podľa verejného ochrancu práv neprimerane obmedzovať slobodu jednotlivcov a môže viesť k diskriminácii a k zbytočnej administratívnej záťaži.

Namietaná právna úprava pomerne tvrdo dopadá na malé občianske združenia a medzinárodné organizácie, ktorých ročný príjem nedosahuje 35 000 EUR. Štatutár alebo člen štatutárneho orgánu, tak môže byť napadnutou právnu úpravou odrádzaný od zastávania obdobnej funkcie v ďalšej mimovládnej organizácii pod hrozbou toho, že by tým došlo k založeniu rozsiahlych povinností pre všetky mimovládne organizácie, v ktorých by zastával takúto pozíciu.

Domnienka kumulácie príjmov v tomto prípade zavádza rovnaké povinnosti pre malé organizácie s ročným príjmom len niekoľko tisíc EUR, ako aj pre veľké mimovládne organizácie, ktoré majú teoreticky väčšiu flexibilitu pri napĺňaní povinností zavedených napadnutým zákonom.

#NÁMIETKY OBČIANSKEJ SPOLOČNOSTI (marec – apríl 2025)

Zákon proti mimovládnym organizáciám („ruský zákon“) bol dlhodobou témou koalície, ktorú v marci 2024 iniciovali vtedajší poslanci SNS (pozri chronológiu nižšie) a v konečnom dôsledku môže znamenať neprimeraný zásah do súkromia aktívnych občanov a významnú administratívnu záťaž pre občianske organizácie.

Hlavné námietky mimovládnych organizácií voči rôznym verziám noviel spracovala organizácia VIA IURIS – vo svojej počiatočnej analýze (28. marec 2025) a tiež vo vysvetleniach Úradu vlády (2. apríl 2025). Konečnej fáze legislatívneho procesu sme sa venovali v článkoch z 21. marca, 3. apríla, 16. apríla a 7. mája 2025.

vi_pochod_2025.04.03

#VYHLÁSENIE PLATFORMY PRE DEMOKRACIU (máj 2025)

Platforma pre demokraciu, a MEMO 98 ako je člen, 7. mája 2025 vyjadrila sklamanie nad rozhodnutím prezidenta Pellegriniho podpísať zákon.

„Sme sklamaní postojom prezidenta, na ktorého sa obrátilo množstvo pomáhajúcich – sociálnych, charitatívnych, zdravotníckych a vzdelávacích platforiem a organizácií a tiež predstavitelia samospráv a verejnej správy s konkrétnymi príkladmi, ako ich dnes podpísaný zákon šikanuje a ohrozuje. V konečnom dôsledku budú negatívne následky tohto zbytočného zákona znášať občania, ktorí dnes využívajú služby mimovládnych neziskových organizácií,“ konštatoval programový riaditeľ Platformy pre demokraciu Filip Vagač.

Platforma pre demokraciu je aj naďalej presvedčená, že predmetná právna norma je protiústavná a v rozpore s právom Európskej únie.

„Apelujeme dnes na všetkých, ktorí majú právomoc obrátiť sa na Ústavný súd, hlavne na poslancov NR SR a Verejného ochrancu práv, aby svoje právo využili a zákon dali posúdiť Ústavnému súdu SR,“ dodal Filip Vagač.

Platforma pre demokraciu vyjadruje v tejto súvislosti vďaku všetkým platformám, organizáciám aj jednotlivcom, ktorí sa zapojili do aktivít proti „ruskému zákonu“ a na základe skúseností z Maďarska vyjadruje nádej, že právna norma bude v ďalších krokoch zastavená slovenskými alebo európskymi súdmi.

nie-ruskemu-zakonu_2025.04.03