7 minút
[Ruský zákon] Ústavný súd rozhodol, že zákon je v rozpore s ústavou
Nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 11/2025
Ústavný súd konštatoval, že novela zákona, ktorý definuje právnu úpravu mimovládnych organizácií, účinná od júna 2025, je v rozpore s ústavou. Ombudsman Robert Dobrovodský, ktorý novelu napadol na Ústavnom súde rozhodnutie vníma "ako zásadné pre ochranu základných práv a slobôd, ktoré potvrdzuje, že Slovensko zostáva krajinou, kde má občan pred štátnou mocou jasné záruky".
[Článok bol doplnený 22. decembra 2025]
Zákon proti mimovládnym organizáciám („ruský zákon“, č. 109/2025 Z.z.) - novelizácia zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby bola schválená 16. apríla 2025 (v NR SR ho podporilo 76 koaličných poslancov, Ján Ferenčák nehlasoval, Peter Kalivoda a Igor Šimko neboli prítomní, všetci Hlas-SD). Po podpise prezidentom Pellegrinim 7. mája novela nadobudla účinnosť 1. júna 2025.
#ÚSTAVNÝ SÚD ROZHODOL O PROTIÚSTAVNOSTI
Ústavný súd SR vo veci pod sp. zn. PL. ÚS 11/2025 nálezom vyslovil rozpor zákona č. 109/2025 Z. z. s viacerými ústavnými právami podľa Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ako uvádza vo svojej tlačovej správe "Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 17. decembra 2025 vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2025 nálezom vyslovil rozpor zákona č. 109/2025 Z. z. s viacerými ústavnými právami podľa Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento zákon uložil mimovládnym organizáciám (ďalej len „MVO“), pokiaľ ich príjmy prekročili stanovenú prahovú hodnotu, povinnosť vypracovať výkaz obsahujúci informácie o osobách, ktoré prispeli na činnosť MVO, ako aj výške ich príspevku. Zároveň stanovil povinnosť uložiť výkaz do verejnej časti registra účtovných závierok. Zákonom bol doplnený aj zákon o slobode informácií tak, že za povinné osoby sa považujú aj MVO, pokiaľ im boli poskytnuté verejné prostriedky.
Ústavný súd konštatoval, že zverejňovanie údajov o prispievateľoch a výške ich príspevkov neprimerane zasahuje do ich práva na súkromie. To nie je nevyhnutné na dosiahnutie stanovených cieľov (transparentnosť a boj proti trestnej činnosti). Tieto ciele možno dosiahnuť aj miernejšími prostriedkami tak, ako tomu bolo v skoršej právnej úprave. Okrem toho je napadnutá právna úprava s ohľadom na deklarovaný cieľ a neistú identifikovateľnosť prispievateľov vnútorne rozporuplná, a preto nevhodná. Napokon má potenciál zasahovať aj do mena a osobnej cti fyzických osôb a dobrej povesti právnických osôb.
Hoci uloženie povinnosti viesť a zverejňovať výkazy sama osebe nie je neprimeranou administratívnou záťažou, napadnutá právna úprava má odradzujúci účinok vo vzťahu k prispievateľom a ich ochote prispievať na fungovanie občianskych združení a organizácií s medzinárodným prvkom. To môže mať za následok ohrozenie ich fungovania.
Pokiaľ ide o zaradenie MVO medzi povinné osoby podľa zákona o slobode informácií, zákon bez dostatočného dôvodu prenáša povinnosti typické pre verejnoprávne subjekty na MVO, ktoré takýto charakter nemajú. Dôsledkom je neprimeraná administratívna záťaž, ktorá môže viesť aj k šikanóznemu konaniu iných subjektov a následne aj k vážnemu zásahu do samotnej podstaty činností, pre ktoré boli MVO založené. S ohľadom na to ústavný súd vyslovil aj rozpor § 39 zákona o nadáciách s ústavou.
Národnou radou deklarované ciele zákona možno dosiahnuť množstvom už existujúcich nástrojov rôznych odvetví práva. Osobitne možno poukázať na zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov alebo zákon č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov".
Celé znenie tlačovej správy je k dispozícii na tomto linku.
#REAKCIA OMBUDSMANA
Ako v tejto súvislosti uviedol Robert Dobrovodský, verejný ochranca práv, "dnešné rozhodnutia Ústavného súdu SR vnímam ako zásadné pre ochranu základných práv a slobôd, ktoré potvrdzuje, že Slovensko zostáva krajinou, kde má občan pred štátnou mocou jasné záruky. Ústavný súd sa stotožnil s mojou argumentáciou a vyhovel môjmu podaniu vo veci zákona o mimovládnych organizáciách. Týmto krokom bol zastavený pokus o neprimerané štátne zásahy, ktoré podkopávali princíp slobody, znemožňovali participáciu občianskej spoločnosti na verejnom živote a zavádzali neprijateľné „špicľovanie“ donorov aj dobrovoľníkov".
#OMBUDSMAN SA NA ÚS SR OBRÁTIL V AUGUSTE 2025
Verejný ochranca práv (ombudsman) Róbert Dobrovodský, ihneď po prezidentskom podpise novely č. 109/2025 Z.z. (7. mája na facebookovej stránke) deklaroval svoj zámer napadnúť prijatú novelu.
15. augusta, na oficiálnej webovej stránke informoval, že "dnes som oficiálne oznámil podanie návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorým žiadam o preskúmanie súladu novely zákona č. 109/2025 Z. z. o mimovládnych organizáciách s Ústavou Slovenskej republiky. Návrh zároveň napáda aj súlad s medzinárodnými dohovormi, konkrétne Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Chartou základných práv Európskej únie. Napadnuté ustanovenia neprípustne a neprimerane obmedzujú základné práva a slobody fyzických a právnických osôb."
Okrem iného o zákone o mimovládnych organizáciách tiež uviedol, že "niektoré jeho časti podkopávajú princíp slobody, znemožňujú participáciu občianskej spoločnosti na verejnom živote a zavádzajú neprimerané štátne zásahy umožňujúce „špicľovanie“."
#REAKCIE OBČIANSKEJ SPOLOČNOSTI NA NÁLEZ ÚS SR
Platforma pre demokraciu "privítala rozhodnutie Ústavného súdu v kauze „ruský zákon“! Platforma, ktorá združuje viac, ako 80 mimovládnych neziskových organizácií, a ktorá viedla občiansku kampaň „Nie ruskému zákonu“, privítala dnešné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorým označil sporný zákon proti mimovládkam za protiústavný".
Podobne zareagovala aj Nadácia občianskej spoločnosti, ktorá rozhodnutie ÚS SR označila ako správu roka. "SPRÁVA ROKA 2025: "RUSKÝ ZÁKON" PROTI SLOBODE OBČIANSKEJ SPOLOČNOSTI NEBUDE NA SLOVENSKU PLATIŤ. Upozorňovali sme predstaviteľov vládnej koalície, že idú prijať zákon, ktorý poškodí občianske orgamizácie, je v rozpore s Ústavou SR, našou domácou i európskou legislatívou. Rozhodli sa však obísť legislatívny proces a neumožnili riadne participatívne prerokovanie navrhovanej legislatívy. Varovali sme pred hrozbou najväčšieho obmedzenia rozsahu občianskych práv a slobôd od roku 1989. Preto sme ho pomenovali natvrdo ako 'ruský zákon'.
Na podporu nášho stanoviska sa uskutočnil aj veľký protestný pochod, ktorý sme zorganizovali spoločne s organizáciou Mier Ukrajine a na ktorý nás dňa 3. apríla prišlo pred NR SR podporiť takmer 10-tisíc ľudí. Ďakujeme."
Foto: SME (Jozef Jakubčo)
Ako v tejto súvislosti uviedla Katarína Batková z Via Iuris, ktoré novelu detailne analyzovalo pred jej schválením (viac v našich článkoch zo 7. mája a zo 16. apríla) „Ak do šiestich mesiacov nebude upravený v súlade s rozhodnutím, stratí účinnosť.“ Poukázala na to, že koalícia bola upozornená na rozpor zákona s ústavou, domácou i európskou legislatívou. „Rozhodli sa však obísť legislatívny proces, neumožnili riadne participatívne prerokovanie navrhovanej legislatívy, zmeny robili chaoticky na poslednú chvíľu,“ doplnila.