5 minút
RUSKÝ ZÁKON JE TU. Vyzývame prezidenta, aby šikanóznu novelu nepodpísal
Podľa občianskej spoločnosti je schválený „ruský zákon" diskriminačný a protiústavný. Je najnebezpečnejším zásahom vládnej moci do slobodného fungovania občianskej spoločnosti po roku 1989. Môže znamenať neprimeraný zásah do súkromia aktívnych občanov, a výraznú administratívnu záťaž organizácií.
#PARLAMENT DNES SCHVÁLIL ŠIKANÓZNY "RUSKÝ" ZÁKON
NR SR dnes, po skrátenej diskusii, schválila hlasmi 76 poslancov "ruský zákon" (novelu zákona č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov) v znení, ktoré je namierené proti mimovládnym neziskovým organizáciám.
Z pôvodného návrhu síce vypadli prvoplánové nenávistné značkovanie mimovládnych organizácií (zahraniční agenti, či lobisti), a tiež bola odstránená účelovo koncipovaná možnosť zrušenia mimovládok.
Napriek tomu v novele ostalo viacero ustanovení, ktoré neprimerane zvyšujú administratívnu záťaž pre mimovládne neziskové organizácie a sú v rozpore s rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva. V reakcii na dnešné rozhodnutie NR SR sa preto Komora mimovládnych neziskových organizácií a Platforma pre demokraciu rozhodli obrátiť na prezidenta Petra Pellegríniho s výzvou, aby “ruský zákon” proti mimovládnym neziskovým organizáciám nepodpísal.
„Vládna koalícia sa rozhodla presadiť proti mimovládkam aspoň v čiastočnej podobe. Na jednej strane vítame, že z návrhu bol odstránený diskriminačný návrh regulácie lobingu, ktorý sa mal týkať len mimovládnych neziskových organizácií, ale na druhej strane nemôžeme akceptovať, že v zákone ostali paragrafy, ktoré sú ľahko politicky zneužiteľné proti občianskej spoločnosti a sporné z hľadiska možných negatívnych zásahov do práva na súkromie, či právnej istoty. Obrátime sa preto na pána prezidenta, aby tento paškvil nepodpísal a vrátil ho do NR SR,“ vyhlásil Programový riaditeľ Platformy pre demokraciu Filip Vagač.
“Zákon v takejto podobe bude znamenať pre mimovládne organizácie okrem právnej neistoty aj neprimerané a neodôvoditeľná administratívne náklady. Poslanci urobili zo súkromných organizácií povinné osoby a ukladajú im povinnosť poskytovať informácie, ktoré už raz verejným inštitúciám poskytli. Ale predovšetkým poslanci nútia mimovládne organizácie zverejňovať darcov, čím vytvárajú v spoločnosti prostredie neprajné princípom solidarity, filantropie a darovania vo verejný prospech,” dodal predseda Komory mimovládnych neziskových organizácií Marcel Zajac.
Hlavné výhrady mimovládnych neziskových organizácií voči meniacim sa verziám boli spracované zo strany VIA IURIS - prvotnáanalýza (28.3.2025), vysvetlenia Úradu vlády (2. apríl 2025).
V čom spočívajú najväčšie výhrady voči novele schválenej v parlamente 16.4.2025?
#1. Zverejňovanie mien darcov bez súhlasu
Novela nariaďuje zverejniť všetkých darcov. U právnických osôb od 1 centa, u fyzických nad 5-tisíc EUR. Aj keď si to neželajú.
Zverejňovania osobných údajov darcov, ktorí prispeli na činnosť organizácie je ústavne problematické, keďže osoby majú právo na ochranu svojho súkromia a vytváranie zoznamov podporovateľov. Je problematické aj z pohľadu rozhodnutí Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva, lebo zasahuje do práva na súkromie a tiež môže odrádzať darcov od podpory konkrétnych organizácií vo väčšom rozsahu.
#2. Diskriminačné poskytovanie informácií & Byrokracia
Zaradenie občianskych organizácií medzi povinné osoby podľa infozákona je diskriminačné - napr. politické strany, ani firmy čerpajúce verejné zdroje, takúto povinnosť nemajú. Navyše, neprinesie žiadnu väčšiu transparentnosť, lebo všetky informácie už má k dispozícii štát alebo samospráva. Jediné, čo to v praxi spôsobí, je väčšia administratíva pre organizácie aj štátne orgány a samosprávu.
Takáto povinnosť sa bude týkať mimovládnych organizácií, ktoré v jednom roku získajú z verejných zdrojov jednorazovo aspoň 3 300 EUR, alebo 10 000 EUR celkovo.
#3. Arbitrárne posudzovanie transparentnosti
Kontrolné právomoci registrových orgánov, ktoré majú vyhodnocovať výkazy transparentnosti, sú nejasné. Za účelom preverovania si budú môcť pýtať dodatočné informácie, ktoré nie sú stanovené presne (a to aj opakovane) a ukladať pokuty. Kontrolné právomoci by mali byť jasne definované, inak to porušuje čl. 2 ods. 1 ústavy - orgány verejnej moci môžu konať iba tak, ako im to zákon dovoľuje.
#4. Vysoké pokuty
Ministerstvo má ešte len pripraviť výkazy, ktoré budú neziskovky povinne vypĺňať. Nie je jasné, čo v tých výkazoch bude a čo bude predmetom kontroly. Čo jasné je, že za nesplnenie povinnosti ich vypĺňať hrozia pokuty až do 10-tisíc eur, a to aj opakovane.
[CHRONOLÓGIA]
Začiatok: Novela zákona bola do NR SR predložená 27.3.2024 (parl. tlač #245, legislatívny proces).
Navrhovatelia: Milan Garaj, Rudolf Huliak, Dagmar Kramplová, Adam Lučanský (vtedajší klub SNS).
Gestorský výbor: Ústavnoprávny výbor, vedie ho Miroslav Čellár (HLAS-sd).
Spravodajca: Richard Glück (SMER-ssd).
Hlasovanie: PRÍTOMNÍ - 132 poslancov | ZA - 76, PROTI - 55, ZDRŽALI SA - 0, NEHLASOVALI - 1
Záver: schválené znenie novely