#MEDIA BLOG #2

Pokračujeme v našom mediálnom blogu - nakoniec na plus/mínus polročnej báze, sa snažíme venujeme témam, ktoré hýbu slovenským mediálnym priestorom. Priestorom tradičných médií, alternatívnych zdrojov, či sociálnych sietí. Jeho prvé vydanie [Media Blog #1] STVR uchvátená štátom. Markíza majiteľmi. Sú naše médiá slobodné? sme uverejnili na začiatku júla 2025.

Sme tu opäť so širším zhrnutím dôležitých mediálnych tém, udalostí, reflexií a analýz, ktoré sa udiali v druhej polovici roka 2025. Vzhľadom na viacero aktualizácii so začiatku roka 2026 sme jeho vydanie posunuli o mesiac.

V roku 2026 sa mapovaniu mediálnej situácie budeme venovať ešte podrobnejšie a pravidelnejšie – tento blog je komplexnejším zhrnutím a budeme v ňom naďalej pokračovať. Zároveň sme však medzičasom spustili aj týždenný Mediálny barometer, ktorý s kolegami budeme vydávať systematicky. Jeho prvé vydania vznikli koncom roka 2025 - tento sumár z nich čerpá a všetky ich nájdete na našom webe v sekcii Mediálny barometer.

Čo teda dominovalo mediálnemu prostrediu v druhej polovici roka 2025? 

#1) STVR 

Ide o zintenzívnenie sledovania trendov, ktoré začali atakom na verejnoprávnu RTVS, ktorému sme sa viackrát venovali pred rokom, sumárne potom v článku „Čierny deň pre RTVS“ (21.6. 2024).

V blogu z júla 2025 sme poukázali na okamžitú reakciu verejnosti po politickom ovládnutí verejnoprávneho média, ktoré vládna koalícia zavŕšila na začiatku leta 2025. Prečo išlo o politické ovládnutie si môžete pozrieť na faktoch – vládna koalícia potrebu legislatívnej zmeny argumentovala politickou nevyváženosťou spravodajstva a publicistiky, naša analýza (máj 2024) rozhodnutí mediálneho regulátora (Rady pre mediálne služby, RMS) vo vzťahu k RTVS ukázala presný opak  - 87% rozhodnutých podnetov voči RTVS (v období október 2023 – máj 2024) bolo zamietnutých ako neopodstatnených.

• Z 57 konaní vo vzťahu k RTVS až 40 konaní ukončila RPMS zamietavým rozhodnutím - buď ako neopodstatnený podnet (36), zastavením správneho konania (2), alebo len zobrala informáciu na vedomie (2). Išlo o 70,2% zo všetkých konaní RPMS voči verejnoprávnej RTVS (57), teda – aj z takých, ktoré ešte neboli rozhodnuté, a boli iba v procese posudzovania. Sankciou sa skončili 2 konania (upozornením na porušenie zákona) - sankcie teda tvorili 3,5% zo všetkých konaní voči RTVS. Okrem toho, v 4 prípadoch sa voči RTVS začalo správne konanie (7%). Celkovo 11 podnetov (19,3%) bolo ešte predmetom posudzovania.

• Alebo ešte presnejšie, 40 zo 46 už rozhodnutých konaní voči RTVS bolo  zamietnutých – 87% rozhodnutých konaní voči RTVS. Sankcie tvorili 4,3%.

Napriek tomu, 20. júna 2024 schválila NR SR nový zákon o STVR, ktorý po expresnom podpise prezidenta Petra Pellegriniho vstúpil do platnosti 1. júla. Nový zákon znamenal de iure koniec manažmentu RTVS (riaditeľa Ľuboša Machaja a Rady RTVS).

Dôveryhodnosť / Objektivita

V polovici júna 2025 zverejnil Reuters Institute for the Study of Journalism of University of Oxford svoju pravidelnú správu o stave médií vo svete – Digital News Report (DNR). Celý text DNR 2025 je na tomto linku, jeho sumár na našej stránke je na tomto linku a kapitola o Slovensku na tomto linku (linky sú v angličtine). Jedným zo základných zistení bolo, že celková dôvera v slovenské médiá klesá - 27% v 2017 vs 23% v 2025 (Česko je na úrovni 33%, Poľsko na úrovni 47%). Nižšiu úroveň dôvery mali zo všetkých sledovaných krajín (48) iba Maďarsko a Grécko – po 22%.

V porovnaní medzi DNR 2025 (graf 1) a DNR 2024 (graf 2) bolo zreteľne badať klesajúcu dôveru, najviac pri STVR:

• 14/15 zo sledovaných médií zaznamenalo pokles dôvery - jedine Denník N si udržal identickú nominálnu úroveň - 36% (napriek tomu je dôležité uviesť, že 10/15 médií malo väčšiu dôveru ako nedôveru, pričom 3 médiá, u ktorých bola nedôvera výrazne vyššia, boli bulvárne: Nový čas -20%, Topky -15% a Pluska -13% );

• STVR zaznamenala najväčší prepad dôvery - až o 8% (z 56 na 48%);

• STVR zároveň zaznamenala aj najväčší prepad dôveryhodnosti (dôvera mínus nedôvera) – až o 13% (klesla z +35% v DNR 2024 na +22% v DNR 2025).

Kam sme sa posunuli odvtedy?

Dopredu nie. Na septembrovom zasadnutí Rady STVR (zasadnutie č.9/2025, 30. september 2025) sa na najnovšie zistenia agentúry Median SK (za IIQ/2025) pýtala Eva Koprena, členka Rady majúca na starosť televíziu. Pýtala sa pretože podľa prieskumu agentúry už nie je spravodajstvo STVR najobjektívnejšie. A hoci bola odpoveď vedenia pomerne bagatelizujúca, zjemňujúca - ak nechceme povedať zámerne nepresná (namiesto rozdielu 0,6% sa hovorilo o 0,2%), ublížená (za pokles môžu podľa generálnej riaditeľky Flašíkovej do veľkej miery iné médiá, ktoré STVR kritizujú), nedostatočná (podpredseda Rady ukončil diskusiu), fakty sú pomerne jasné – STVR po 22 štvrťrokoch (IVQ/2019 - IQ/2025) stratila pozíciu televízie, ktorú občania vnímajú ako najobjektívnejšiu. 

To by samo osebe bol pomerne varovný signál, čo je však omnoho alarmujúcejšie je trend a fakt, že od momentu, kedy súčasná koalícia na jar 2024 začala uskutočňovať reálne kroky na ovládnutie verejnoprávneho médiá – „zbavenie sa“ politicky nepohodlného manažmentu RTVS pod vedením Ľuboša Machaja (zvoleného v júni 2022, teda s funkčným mandátom do polovice roku 2027), priamy politický vplyv na jej kontrolný orgán (Rady STVR), vnímanie jej objektívnosti zaznamenalo dramatický prepad. Zatiaľ čo na začiatku roka 2024 (IQ) vnímalo RTVS ako objektívnu 27,9% respondentov (bola to najvyššia zaznamenaná hodnota v meraniach od Median SK, ktoré sa datujú až do IIIQ/2009, doteraz najviac bolo pre STVR nameraných v IIQ/2015 za riaditeľa Václava Miku – 27,3%), každý ďalší štvrťrok to bolo menej a menej (I a IIQ/2025 to bolo rovnako), až k diskutovaným zisteniam z IIQ/2025, kedy verejnoprávnu značku (už ako STVR) vnímalo ako objektívnu iba 19,3%. A údaje za IIIQ/2025 boli opäť nižšie – 18,9%. Pred STVR sa už dostala nielen TV Markíza, ale aj TV JOJ. 

O akom trende teda hovoríme? Ide takmer o identickú dynamiku, akú sme naznačili už v júli 2025 v našom Blogu #1, na základe analýz dát z DNR 2025 a DNR 2024 (viď sumár vyššie). Podľa dát Median SK padlo vnímanie objektívnosti STVR za 1,5 roka STVR o 8% - vizitka odpolitizovania verejnoprávnej inštitúcie pod taktovkou súčasnej koalície. Pre porovnanie, za rovnaké obdobie (IQ/2024 – IIIQ/2025) narástli TV JOJ o 2,9% a TV Markíza o 2,4%, naopak TA3 kleslo o 0,7%. 

Reakcia STVR?

O spravodajstve a publicistike sa na rokovaniach diskutuje často, z viacerých vyjadrení Lukáša Machalu, pôvodne podpredsedu, od rokovania na konci júla 2025 (po skone dovtedajšieho predsedu Jozefa Krošláka) vystupujúceho v pozícii zastupujúci predseda má divák oprávnený pocit, že toto je hlavná agenda Rady.

[Odbočka 1 – Verejnosť rokovaní Rady STVR]

Ak sa chce divák dozvedieť viac, ako sa na situáciu pozerá Rada, musí sa spoľahnúť na stream STVR, prípadne na zápis, či zoznam uznesení – tu sú zasadnutia Rady STVR z roku 2025 a tu zasadnutia Rady z roku 2026. Takto sa Rada STVR rozhodla zabezpečiť zákonom požadovanú verejnosť (viac k tomuto aspektu v našom Blogu 1).

Poslanec SaS René Parák sa v tejto súvislosti – možnosť priamej, fyzickej účasti na rokovaniach - obrátil na Ústavný súd SR, ten však jeho sťažnosť 3. septembra 2025 odmietol Uznesením I.ÚS 520/2025-15, z dôvodu nedostatku svojej právomoci (princíp subsidiarity, zároveň ide o interný predpis). Napriek tomu v odôvodnení svojho Uznesenia dal za pravdu interpretácii Rady, že verejnosť je zabezpečená aj súčasným spôsobom, tvrdiac, okrem iného, že „princíp verejnosti konania nie je princípom absolútnym, t. j. neobmedzeným“ a tiež, že „Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež už zaujal stanovisko, že obsahom základného práva na prijímanie informácií nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa (II. ÚS 184/03, II. ÚS 514/2010)”.

[Odbočka 2 - Neexistujúci predseda, Rada ignoruje vlastný Rokovací poriadok]

Jozef Krošlák, predseda Rady STVR, zomrel 5. júla 2025.

Ministerstvo kultúry (MK) však vyhlásilo výberové konanie na obsadenie funkcie člena Rady STVR až po dvoch mesiacoch (zákon hovorí „bezodkladne“) - v prvej polovici septembra, pričom kandidáti sa mohli prihlásiť do 22. septembra.

Na základe výberového konania (uskutočnilo sa 7. októbra 2025), a odporúčania výberovej komisie, bol do funkcie vybraný Juraj Štaffa – 10. októbra ho do funkcie vymenovala ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová (nominantka SNS).

Podľa MK, výberová komisia jednomyseľne odporučila Juraja Štaffu, ktorý splnil všetky zákonom stanovené podmienky a predložil koncepciu rozvoja verejnoprávneho vysielateľa: „Ako člen Rady STVR by som preto pri posudzovaní strategických dokumentov, programových plánov a finančných správ dôsledne prihliadal na to, aby sa rozvoj verejnoprávneho vysielateľa uberal smerom k posilňovaniu plurality, podpore domácej tvorby, vyváženému športovému pokrytiu, rozširovaniu digitálnych platforiem a aktívnemu využívaniu spätnej väzby občanov,“ uviedol Štaffa vo svojej koncepcii.

Nový člen Rady sa prvýkrát zúčastnil jej zasadnutia v októbri  (zasadnutie č. 10,  28.10.2025), napriek tomu bola voľba nového predsedu zaradená až na zasadnutie č. 12 (25.11.2025). Na ňom však práve Juraj Štaffa navrhol, aby sa voľba presunula až na rokovanie do roku 2026, dôvodiac, že takto môže nový predseda začať takpovediac s čistým štítom, už so schváleným rozpočtom. Tento, hoci zložitejšie interpretovateľný návrh - schválenie rozpočtu bolo na programe až na následnom rokovaní č.13, konanom 8.12.2025, a všetci členovia Rady boli teda už v tomto novembrovom momente takpovediac na rovnakej štartovej čiare – návrh bol jednomyseľne prijatý.

Kde je predseda?

Voľba predsedu sa neuskutočnila ani jednom z rokovaní v roku 2026 (27.1, ani 10.2.). Rada STVR je tak už teda viac ako 6 mesiacov bez predsedu, napriek tomu, že na to nie je dôvod. Práve naopak. Zákon, ani Štatút (jeho súčasťou je Rokovací poriadok) síce nevymedzujú žiadne časové súradnice voľby predsedu, dikcia aj duch zákona a Štatútu (predpoklad existencie predsedu a podpredsedu Rady, §16 ods. 4 zákona, článok 2.6 Štatútu) kážu inak. Navyše, Rokovací poriadok v článku 4.7 explicitne ustanovuje, že „Rada musí mať počas svojho funkčného obdobia súčasne zvoleného vždy predsedu aj podpredsedu rady, aby bola zabezpečená zastupiteľnosť.“

Je celkom evidentné, že Rada toto vlastné pravidlo ignoruje, a to pri väčšine doteraz uskutočnených rokovaní - od prvého aprílového zasadnutia v apríli 2025 Rada STVR fungovala v plnom zložení, aj so zvoleným predsedom a podpredsedom, v šiestich prípadoch (1.4. - 24.6.2025).

Od júla 2025 (rokovanie č. 7, 29.7.2025) teda pri 9 z 15 doteraz uskutočnených zasadnutí (13x v roku 2025, 2x v roku 2026 - do polovice februára 2026), však už funguje iba s podpredsedom. 

Navyše, v týchto 9/15 prípadoch ju viedol Lukáš Machala, generálny tajomník služobného úradu Ministerstva kultúry (inými slovami štátny úradník ministerstva kultúry), ktorý bol do Rady vymenovaný ministerkou kultúry. Len, aby sa nezabudlo na tú apolitickosť.

Funkcia predsedu, alebo jeho zastupujúceho nie je len čisto formálnym odlíšením pre potreby rokovania. Táto pozícia so sebou nesie isté kompetenčné výhody (ako spomína Štatút Rady v bode 7.5):

• Medzi zasadnutiami rady reprezentuje radu navonok predseda rady alebo podpredseda rady, ktorí sa v jej mene zúčastňujú na stretnutiach a rokovaniach, ku ktorým je rada oficiálne (písomne alebo elektronickou poštou) vyzvaná. O výsledkoch týchto rokovaní predseda alebo podpredseda informuje členov rady na najbližšom zasadnutí rady.

• Predseda rady alebo podpredseda vybavuje všetku písomnú korešpondenciu adresovanú rade. Každá pošta, ktorú predseda rady prijal alebo odoslal v mene rady, je súčasťou pracovných podkladov pre členov na príslušné zasadnutie rady. Uvedená korešpondencia môže byť poslaná členom rady aj v elektronickej podobe.

Ešte lepšie ilustruje pomerne široké možnosti Predsedu rady samotný Rokovací poriadok (je časťou Štatútu), v článkoch III, VI-VII, či X.

[Odbočka 3 – Apolitickosť Rady STVR]

 Je dôležité uviesť, že zákon o STVR (č. 157/2024 Z.z.) pomerne explicitne limituje politickú aktivitu členov Rady, jeho dikcia (§ 12 ods. 5) stanovuje, že :

„Člen rady nesmie vykonávať funkciu v politickej strane alebo politickom hnutí, nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu alebo inom právnom vzťahu s politickou stranou alebo politickým hnutím alebo vystupovať v ich mene.“

Hoci zastupujúci predseda Lukáš Machala nevystupuje priamo v mene konkrétnej strany, jeho právnické vzdelanie, dlhoročný pobyt vo verejnom priestore a častý verejný apel na etický rozmer, dalo by sa predpokladať, že zákonný zákaz „vystupovať v mene strany“ bude celkom logicky interpretovať aj opačne – teda nevystupovať proti, v neprospech nejakej politickej strany. Bohužiaľ, v tomto smere pán Machala otvorene neguje vlastné, takmer neúnavné zdôrazňovanie profesionality a odbornosti členov Rady a apely na apolitickosť vo vzťahu k redakcii spravodajstvu a publicistiky a k žurnalistom STVR.

Počas funkčného obdobia člena Rady STVR na svojom účte na sieti Telegram opakovane zdieľal kritické príspevky voči viacerým predstaviteľom strán súčasnej politickej opozície – tieto príspevky používajú explicitný a pomerne hrubý, dehonestujúci verbálny a vizuálny prejav. Viackrát na svojom účte prezentoval podobné príspevky zamerané voči Michalovi Šimečkovi (Progresívne Slovensko) a Igorovi Matovičovi (Hnutie Slovensko), rovnako uverejňoval príspevky aj voči lídrom strán SaS, Demokrati, KDH, či aj iným predstaviteľom strán opozície. 

Spravodajstvo vs Monitoring

Na mnohých zasadnutiach Rady STVR boli profesionálne zámery a snaha zlepšiť spravodajský produkt boli artikulované mnohokrát - generálnou riaditeľkou Martinou Flašíkovou (zasadnutie č. 12, 25.11.2025), na ktorom medzi iným vysvetľovala aj medializované informácie, ktoré mali mediálny label cenzúry -   zastavenie relácie Reportéri do konca roka 2025, ako aj koniec relácie Trocha inak s Adelou Vincze), či šéfkou spravodajstva Máriou Hlucháňovou - mnohé o fungovaní redakcie naznačila výmena o nezvládnutom „pokrytí“ udalostí slovenskej menšiny v Báčskom Petrovci v auguste 2025 (diskusia s členkou Rady Evou Koprena, zasadnutie č. 8, 26.8.2025).

Predovšetkým však téma zmeny nastavenia spravodajstva a publicistiky znela z úst Lukáša Machalu, podpredsedu Rady (viď nižšie):

[30. september 2025]

• „My sme tu tvrdo profesionáli, ktorí budeme dbať na to, aby Slovenská televízia, aj Slovenský rozhlas mala vysoko objektívne, profesionálne, odborné spravodajstvo a publicistiku, ktoré nebude nijakým spôsobom politicky ovplyvňovať tú alebo tú alebo inú stranu. Ale jednoducho politický aktivizmus do žurnalistiky nepatrí. A pokiaľ si to niektorí kolegovia v spravodajstve a publicistike myslia, že to naďalej budú robiť, tak my ako členovia Rady budeme naozaj veľmi hlasno hovoriť svoj názor. Pretože to je názor veľkej väčšiny slovenských občanov. Už sú unavení z takéhoto politického aktivizmu, minimálne vo verejnoprávnych médiách. Chcú tam objektívnosť, pokoj, rozvahu a najmä odbornosť.

[28. október 2025]

• Mňa už ale trošku prestáva baviť tá ich neprofesionalita, lebo o chvíľočku tu budeme mať žaloby naozaj. A bolo by fakt dobré sa zamyslieť ako chceme s tým spravodajcami ďalej. Lebo to čo produkujú na spravodajstve, naozaj často s profesionálnou žurnalistikou nemá nič spoločné. Na tom sa asi zhodneme všetci. A musíme to opakovať. A teraz aj verejne hovoriť, za všetkých členov Rady – nie sme spokojní so spravodajstvom ST, ani so spravodajstvo SR. Nie je objektívne, nie je vyvážené, ešte stále sú tam veľké nedostatky. Viem, že pani GR na tom pracuje, ale tie výhrady jednoducho musíme tlmočiť. Je to tak, tie výhrady majú aj ústredné orgány štátnej správy, aj ďalšie subjekty, ktoré sú dotknuté všelijakými komentovanými spravodajskými vsuvkami a nepatričnými prívlastkami a podobnými vecami, ktoré do spravodajstva verejnoprávnej televízie nepatria. Takže ja by som v dobrom chcel odkázať kolegom do spravodajstva – naozaj, naštudujte si etický kódex, naozaj si ho naštudujte, lebo asi tam budeme ku vám chodiť a budeme vás z neho skúšať, že či ho ovládate. Lebo naozaj, je to už na zamyslenie, akým spôsobom narábate s informáciami a ako ich krivíte vo verejnom priestore. Nie sme s tým spokojní. To je môj odkaz, aj odkaz ďalších členov.“

• „Spravodajstvo a publicistika je témou. Spracovanie profesionálne je témou. Budeme sa tomu stále venovať. Nepočúva sa to ľahko, ale musíme to kritizovať, musíme to otvárať. Napriek tomu, že objektívna skutočnosť je taká, že to nevzniklo včera, tento problém, ale vznikol pred niekoľkými desaťročiami, takže je to dlhý problém neriešený...“

• „Ide nám všetkým o spoločnú vec. Sme na jednej lodi. Chceme, aby STVR bola verejnoprávnym médiom a etalónom profesionálnej žurnalistiky. Aby ľudia ktorí pracujú v spravodajstve a publicistike povedali boli nielen na to hrdí, ale aby aj im ostatní závideli, že môžu pracovať práve v spravodajstve STVR.

• „...my tlmočíme aj názory mnohých ľudí, ktorí naozaj nie sú s tým spokojní a musia si to vypočuť aj kolegovia na spravodajstve a publicistike. Či sa im to páči alebo nepáči, či sa ich ego zmenši alebo nezmenší. Jednoducho kritiku si musia vypočuť. Pokiaľ chcú byť profesionáli, musia sa z toho poučiť a ísť dopredu. Keď budú chcieť profesionálne rady, my im veľmi radi ich poskytneme bez akéhokoľvek ideologického alebo politického nánosu. Jednoducho len prefesionálne.“

Zaujímavý bol pohľad generálnej riaditeľky Martiny Flašíkovej na overovanie zdrojov, resp. na dôveryhodnosť vlastných zmluvných partnerov – aj vo svetle slov riaditeľky Sekcie spravodajstva Márie Hlucháňovej na rokovaní Rady predtým: 

[28. október 2025, Generálna riaditeľka Martina Flašíková]

• „Tí redaktori nemajú zdroje. Tu neexistujú zdroje, z ktorých by mohli čerpať. Toto celé spektrum je dlhodobo zanedbané. Neexistujú, ja už som to tu niekoľko krát povedala, jednoducho analytické tímy, ktoré by prinášali tým redaktorom nejaké informácie, z ktorých by mohli čerpať. Pretože, dlhodobé sú tu denníky, ktoré ste menovali, etablované ako mainstreamové. Tie ostatné neboli tak označované. Takže s tou redakciu je potreba pracovať. Vzdelávať ich o tom, že si musia dohľadávať zdroje. Ako keby vrátiť k nim tú tému, že jednoducho je povinnosťou si zistiť kto je náš zdroj. My sme nedávno tuto schvaľovali veľkú zmluvu agentúry Reuters. „A Reuters má byť pre nás aká agentúra? Tá, ktorá nám dodá to čo je overené? Vieme kto je za Reuters, vieme kto je majiteľom Reuters? Vieme, že šéf Reuters bol pred pár rokmi šéfom Pfizeru. Tí redaktori to nevedia, nemajú to odkiaľ vedieť. Tieto informácie im musíme dať my. My ich musíme znovu naučiť ako keby nebrať automaticky to čo nájdu na sieťach, na weboch, na renomovaných agentúrach, s ktorými my máme ako spravodajstvo a televízia podpísané zmluvy, ktoré im my dávame k dispozícii, ako tie z ktorých môžu čerpať. Ale my ich znova musíme naučiť, že nielen to si treba pozrieť. Treba si to pozrieť ešte viac, viac do hĺbky. To je práca, ktorá sa jednoducho nedá urobiť z týždňa na týždeň. Ale chcem vás ubezpečiť, že my na tom fakt pracujeme. Jednoducho pracujeme s tými ľuďmi, snažíme sa s nimi hovoriť, sedieť, zdôrazňovať im veci, ktoré sú dôležité.“

Len na okraj, James C. Smith, ktorý bol prezidentom a generálnym riaditeľom spoločnosti Thomson Reuters (CEO od roku 2012 do marca 2020), bol v júni 2014 zvolený do predstavenstva spoločnosti Pfizer (jeden z 13 členov predstavenstva). 

[30. september 2025, riaditeľka Sekcie spravodajstva Mária Hlucháňová]

• „A ten Reuters je geniálny, my sme veľmi radi, že sme dosiahli takú sumu, akú sme dosiahli. Viem, že ste sa tu o tom bavili. To je proste svetová jednotka pre mnohé veľké mediálne firmy – neviem prečo majú na nás, pozitívne poviem, veľkú slabosť a veľmi dobre sa s nimi rokovalo. Hoci tie rokovania trvali od januára či od februára. A skutočne si myslím, že denno-denná báza je tá zmluva totálne naplnená z našej strany, je to úplne využité, každé euro, a len do zátvorky poviem, že my neplatíme len pre spravodajstvo naše, ale my platíme AP, ČT, aj Reuters pre celú firmu. Čiže pre celé STVR máme to v rozpočte, lebo sa to ekonomicky nedá inak urobiť – čiže tam sú aj športovci, tam je aj rozhlas, tam je aj umenie a neviem čo. Ja som fakt veľmi rada za to, že tá zmluva má také čísla aké má.“

Monitoring MEMO 98

Aj vzhľadom na naše zameranie, našu históriu (z posledných aktivít možno spomenúť naše predvolebné mediálne monitoringy pred parlamentnými voľbami 2020, pred predčasnými parlamentnými voľbami 2023, pred prezidentskými voľbami 2024, či pred voľbami do EP 2024) rozhodli sme sa sledovať pravidelne ako sa darí tieto originálne ambície predstaviteľov orgánov a Sekcie spravodajstva STVR napĺňať – aj vo svetle výrazne sa zhoršujúcich ukazovateľov vnímania objektivity.

V tomto smere plánujeme pravidelný monitoring, na základe kvantitatívnej, a kvalitatívnej analýzy, hlavných spravodajských relácií STVR a komerčných TV JOJ, TV Markíza a TA3. Prvé zistenia sa týkajú obdobia 2 týždňov v novembri 2025 (15.-28.11.). Hlavné zistenia našej správy, vydanej 6. decembra, boli nasledujúce:

• Politické subjekty - Naprieč štyrmi televíziami získali vláda a premiér výrazný priestor - spolu s priestorom pre koaličné strany až do úrovne 77 % (v TV Joj) politického spravodajstva. Viac ako 50 % politického priestoru je typický pre obdobia, keď spravodajstvo nesú „úradujúce“ témy (bezpečnosť, infraštruktúra, rozpočtové opatrenia). Takáto dominancia by sama o sebe nebola problémom, avšak v spojení s faktom, že aj koaličné strany majú jasnú spravodajskú prevahu nad opozičnými (parlamentná koalícia získala viac ako 22%, zatiaľ čo parlamentná opozícia len 15%), je celkový priestor výrazne naklonený v prospech vládnej koalície - spolu takmer 74%.

• Politici - Poradie najviac zobrazovaných politických aktérov potvrdzuje dominanciu predstaviteľov vlády a koalície. Najviac priestoru mal premiér R. Fico (52:35), nasledovaný ministrom vnútra M. Šutajom Eštokom (30:20), P. Kmecom (25:59), M. Lajčákom (23:42), a prezidentom P. Pellegrinim (17:53). Najviditeľnejším opozičným politikom bol M. Šimečka, ktorý však s časom 07:27 skončil až na deviatom mieste. Ide tu o sumár času priamej reči politikov a času kedy o politikovi hovoril niekto iný.

• Dominantné témy - Počas sledovaného obdobia dominovali témy ako výročie 17. novembra, personálne zmeny (najmä odvolanie podpredsedu vlády za HLAS-SD P. Kmeca), otázky týkajúce sa železníc a bezpečnosti, ako aj séria mediálnych výstupov spojených s komunikáciou J.Epsteina (v roku 2008 odsúdeného sexuálneho delikventa) s M. Lajčákom, poradcom premiéra Fica. Tieto témy prirodzene zvýrazňovali rolu štátnych aktérov - vlády, jednotlivých rezortov a premiéra.

• Mediálne efekty/prešľapy: Identifikovaných bolo približne 50 prípadov problematického spravodajstva, pričom najčastejšími nedostatkami boli chýbajúca vyváženosť a absencia dôležitého kontextu.

Analytická, aj tlačová sú k dispozícii na linku nižšie:

Politickému spravodajstvu dominovala vláda a koalícia. Opozícia a kontext často chýbali. STVR s mnohými mediálnymi prešľapmi)

Monitoring TIS

Podobne sa počas posledného polroka na vysielanie STVR pozreli aj kolegovia z Transparency International Slovensko (TIS), v júli 2025 porovnali periódy riaditeľov Ľuboša Machaja (august 2022 – jún 2024), dočasne povereného Igora Slaninu (júl 2024 – apríl 2025) a novovymenovanej generálnej riaditeľky Flašíkovej (od mája 2025).   

Počas jesene analyzovali spravodajstvo v menšom formáte.

Čo na to Rada?

Rada nemá explicitne uvedenú povinnosť zaoberať sa všetkými podaniami, ale ak je podozrenie z možného nenapĺňania poslania STVR (zákon o STVR v §3 ods. 3 písm. b)), kde sa hovorí, že programy STVR „poskytujú nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí na slobodné utváranie názorov“, predpokladali by sme, že podobné správy budú na rokovanie zaradené (informáciu o vydaní správy, aj s linkom sme na oficiálnu elektronickú adresu Rady zasielali v deň vydania 6. decembra 2025). Prečo nebola naša správa zaradená na rokovanie Rady (buď decembrové, alebo januárove) je otázka na tajomníka, prípadne podpredsedu Rady pána Machalu 

Igor Gallo, bývalý predseda Rady RTVS si však všimol analýzu TIS, takže tá sa na zasadnutie Rady (č. 13, 8. decembra 2025) dostala. Rada však diskusiu o analýze nemala chuť rozvíjať, a to ani generálna riaditeľka Flašíková, ani členka Rady E. Koprena, ani podpredseda Rady L. Machala. 

[25. november 2025, Generálna riaditeľka Martina Flašíková]

• „Ešte k Transparency. Zdá sa mi... ja by ako neprikladala nejakú váhu, napriek tomu, že médiá mainstreamové tomu prikladajú oveľa väčšiu váhu. Za mňa Transparency nie je žiaden regulačný orgán, je to proste nevládna organizácia s nejakým vlastným systémom hodnotenia, ktorý nám nie je známy. Oficiálny dohľad nad vyváženosťou spravodajstva má Rada pre mediálne služby  a pokiaľ tá nevyhodnotí správy ako nevyvážené, tak v tejto chvíli nemáme prečo hovoriť o porušení zákona. Alebo nepríde nejaký podnet, takže, to je za mňa.

• Člen Rady Igor Gallo (zvolený za oblasť Rozhlas): “Pani riaditeľka, rozumiem,  v tomto máte pravdu. Na strane druhej si myslím, že by verejnoprávny vysielateľ mal komunikovať nejako pro-aktívnejšie. Použiť aj niektoré skúsenosti, ktoré sú v zahraničí. Ja teraz nechcem použiť BBC, lebo mi niekto povie, že ten posledný prípad... Ale majú tam guideliny, ktoré sú dlhodobo platné a tam to je jasné. Lebo mňa to zaujímalo. Ja som si to Transparency zaregistroval, prečítal a tam je v podstate len nejaká kvantitatívna analýza. Svojim spôsobom. Ale keď zoberieme aj to BBC, tam sa hovorí, že primeraná nestrannosť, to neznamená aritmetickú rovnosť času, ale férové a primerané zastúpenie všetkých relevantných pohľadov. Že vyváženosť sa hodnotí v kontexte, nie v jednej reportáži, ale v celom programe, ako v súhrne programov počas primeraného obdobia. Dobre, oni tam hodnotili sa mi zdá 2 týždne. Ale opäť, to nie je o tom, že aritmeticky, že koalícia dostane 50 minút, tak opozícia musí dostať 50 minút a vtedy je to vyvážené. A toto ja očakávam od Vás, veď máte odborníkov, máte tu oddelenie, ktoré funguje v rámci spolupráce s EBU. Že prečo nie sme proaktívni, a sa nevysvetľuje. Ja netvrdím, že im vysvetlíte a oni zmenia svoj názor, ale minimálne treba použiť tú argumentačnú bázu. Lebo jedna vec je, že samozrejme, ohľadom vyváženosti rozhoduje len správny orgán, momentálne Rada pre mediálne služby, ale treba si povedať možno aj ten obsah. A odporúčam pozrieť si tie normy, v úvodzovkách, ktoré má BBC, a z toho čerpať, je tam veľmi veľa dôležitých vecí, ktorými by ste vedeli aj argumentovať, že prečo nesúhlasíte napríklad s tou analýzou.

• Generálna riaditeľka Martina Flašíková: Ja iba nadviažem a odpoviem. My určite budeme proaktívni, lebo my sme o tom hovorili aj na poslednom zasadnutí Rady. Myslím, že bolo síce neverejné, ale môžeme o tom v pohode hovoriť – my chystáme ten program, ktorý hneď začiatkom budúceho roka spustíme. Kde budeme, nechcem to nazvať, že to bude taký newsroom, ale budeme určite pomenovávať tie veci, tak aby sme ich komunikovali od nás, aby išli informácie od nás. Či už to bude k jednotlivým reláciám, či už to bude aj k takýmto kauzám, aby sme mali ten priestor kde sa vyjadríme.  

• Členka Rady Eva Koprena (zvolená za oblasť Televízia): „Ja som tu bola 17 rokov a pamätám si, že - pán Machala určite tie - niekoľko krát tu boli z BBC nás školiť odborní pracovníci a BBC Guidelines je na 220 strán, presne. Ja som to dosť často používala na svojich prednáškach na VŠ a úplne súhlasím s Vami, pani riaditeľka, čo sa týka Amnesty International a ich hodnotenia (GRMF, aj IG – „Transparency...“), teda pardon, Transparency. Aké oni majú kritéria hodnotenia? Pretože napríklad u nás sú, a to aj pri BBC sa používa, že kritéria hodnotenia správ sú, kvalita je teda identifikácia, proste 5 úplne iných kritérií – čo sa používajú, status, identifikácia, blízkosť, dynamika, valencia. Takže takto sa hodnotia správy a nie týmto spôsobom... Ale toto čo hovorí kolega, tak tam sú veľmi dobré a podnetné veci, mali sme to tu už niekoľkokrát, takže to treba potom zopakovať.“

Áno, treba to zopakovať – ale prečo nie diskutovať, a prečo už vôbec nie o konkrétnych zisteniach ak sú na stole? V tomto smere je bohužiaľ symptomatický spôsob, akým sa Rada a manažment STVR postavil k hlbšej reflexie problémov spravodajstva – na 11. novembra zvolala 5 členov Rady mimoriadne zasadnutie.

Veľmi rýchlo sa však ukázalo, že zámerom bolo situáciu diskutovať za zatvorenými dverami – v neverejnom režime.   

 [11. november 2025, podpredseda Rady Lukáš Machala]

• „Všetci vieme aká je situácia v spravodajstve a publicistike. Musí prejsť nejakou zmenou a transformáciou, keď chceme vybudovať rešpektovanú verejnoprávnu inštitúciu, ktorú budú rešpektovať občania SR. Tak to spravodajstvo a publicistika sa musia správať ináč, najmä v zmysle zákona a v zmysle ďalších noriem, ktoré by zamestnanci STVR mali spĺňať. Takže z tohto dôvodu, keďže návrh na mimoriadne zasadnutie dalo 5 členov Rady, tak viacerí členovia Rady považujeme aktuálnu situáciu v spravodajstve a publicistike za natoľko závažnú, že ju potrebujeme prerokovať aj na mimoriadnom rokovaní. A nemyslím si, že by sme nejako znevážili, ak nebudeme...   Ja osobne sa budem prikláňať, aby sa rokovanie viedlo v neverejnom režime, lebo veci, ktoré tu budeme diskutovať môžu v konečnom dôsledku poškodiť a nejaké strategické rozhodovanie. Takže bude dobré, ak budeme rokovať v neverejnom režime. Takže dávam návrh na prerokovanie bodu 2) v neverejnom režime...“

• Člen Rady Igor Gallo (zvolený za oblasť Rozhlas, IG): “„Ešte prepáčte. Ak si pozrieme dikciu zákona, ktorá hovorí o tom, aké sú dôvody...“

• Lukáš Machala (LM): „Pán Gallo, ja som Vám ale neudelil slovo, ja som dal už hlasovať. Neskáčte mi stále do reči, keď budete taký dobrý. Dobre, toto tiež nie je nejaký holubník, ja tu riadim to zasadnutie a dávam hlasovať.“

• IG: „Ale nie sme na porade Ministerstva kultúry, prosím Vás. Tak rešpektujte, že som takisto bol, alebo na rozdiel od Vás som bol zvolený parlamentom a nie vybraný Vašimi podriadenými  a vymenovaný Vašou nadriadenou. Tak skúsme...“

• LM: „Keď si tu potrebujete robiť politickú propagandu, tak choďte kandidovať vo voľbách a neriešte.

• IG: „Tu robíte Vy, tu robíte Vy v Telegrame.“

• LM: „A neriešte tu takéto, naozaj nemiestne...“

• IG: „Politiku robíte Vy.“

• LM: „Nebudem tu s Vami diskutovať o tom. Dávam hlasovať, kto je za, aby sme išli v neverejnom režime. 7 za, 2 sa zdržali.“ (IG a Martin Daňko, zvolený za oblasť IT).“

Tento týždeň (16. február) STVR zverejnila tlačovú správu v reakcii na výsledky externého monitoringu, ktorý pre ňu robila rešpektovaná česká spoločnosť Media Tenor.

"Slovenská televízia a rozhlas si u medzinárodnej analytickej spoločnosti Media Tenor objednala nezávislú obsahovú analýzu svojho spravodajstva a diskusných formátov. Analýza sa realizovala za obdobie september až november 2025 a pozostávala z troch častí: kvantitatívnej obsahovej analýzy Správ STVR, analýzy diskusných relácií O 5 minút 12 a Sobotné dialógy a kvalitatívnej analýzy vyváženosti Správ STVR.

„Verejnoprávne spravodajstvo musí stáť na faktoch, profesionalite a vyváženosti. Nezávislá analýza potvrdzuje, že STVR napĺňa svoje zákonné poslanie a poskytuje divákom vecné a pluralitné informácie. Zistenia zároveň využijeme ako podklad pre ďalšie zvyšovanie kvality spravodajstva,“ uviedla generálna riaditeľka STVR Martina Flašíková.

„Výsledky analýzy vnímame ako spätnú väzbu a odborný podklad pre ďalší rozvoj redakčných štandardov. Dôraz budeme naďalej klásť na kontext, presnosť a vyvážené zastúpenie relevantných aktérov tém,“ doplnila riaditeľka Sekcie spravodajstva STVR Mária Hlucháňová.

STVR v tlačovej správe sumárne uvádza, že "Súhrnné zistenie konštatuje, že žiadna z použitých metodík nepreukázala nevyvážený prístup voči hlavným politickým prúdom".

Napriek tomuto, pre STVR potešujúcemu záveru, však samotná analýza, resp. jej konkrétne zistenia, však verejne dostupné nie sú.

Diskusie

Diskusná relácia o spoločenských fenoménoch Večera s Havranom v STVR bola po nástupe novej generálnej riaditeľky Flašíkovej v júni 2025 zrušená – stalo sa tak po jedenástich rokoch vo verejnoprávnej televízii (prvá bola odvysielaná 29. apríla 2014, posledná 27. mája 2025), o dôvodoch sa verejnosť nedozvedela. Relácia vysielaná v týždennej periodicite, mala relatívne nízke čísla sledovanosti, zároveň bola niektorými kruhmi, vnímaná ako uzavretá liberálno-progresívna polemika, a často terčom často nevyberanej kritiky, vrátane od politikov vládnej SNS. Viac o skončení jej vysielania, či de facto vyhadzovu Michala Havrana v našom Blogu #1 z júla 2025.

Iná spoločensko-polemická diskusia, Do kríža (moderátor Jaroslav Daniška, pôsobí ako šéfredaktor Marker.sk, online médiá, ktoré vzniklo na konci júna 2025 na pôdoryse novinárov z iného konzervatívneho média Štandard - obe médiá sú vedené v databáze projektu Konšpirátori), koncipovaná ako konzervatívna na obrazovkách STVR pokračuje v nezmenenej týždennej periodicite. Diskusia vznikla na začiatku pôsobenia riaditeľa Ľuboša Machaja – prvá relácia bola odvysielaná 9. novembra 2022, v pravidelnom rytme sa vysiela od januára 2023.

Na konci októbra 2025 pribudla aj nová diskusná relácia – Odpovede s Ankou Žitnou. Ako sa jej darí sa pozrieme v analýze politických diskusií, ktorú pripravujeme v najbližšom období. V tomto momente je však nevyhnutné spomenúť, že Anna Žitná po odchode z TA3 vedie online projekt Teraz takto (s Ankou Žitnou).

Pozreli sme sa, akí hostia boli do relácie (diskusný formát moderátorka s jedným hosťom) pozývaní počas 6 mesiacov (apríl-september 2025) pred začiatkom jej pôsobenia v STVR - čím si moderátorka vyslúžila pozvanie viesť vlastný formát vo verejnoprávnej televízii. A dáta veru nepôsobia ako etalón politickej vyváženosti:

• Koalícia (a spriaznení reprezentanti): 28x

  • SMER-SSD: 21x (politici 12, bývalí politici 2, poradcovia premiéra 2, advokát SMER-SSD M. Para 5)

  • HLAS-SD: 4x

  • SNS: 2x

  • Strana vidieka: 1x

• Opozícia: 2x

  • PS: 0x

  • Hnutie Slovensko: 0x

  • KDH: 0x

  • SaS: 2x

Rozpočet

Na mimoriadnom decembrovom zasadnutí (zasadnutie č. 13, 8.12.2025) Rada STVR prijala rozpočet na rok 2026, v zásade vo viackrát  diskutovaných parametroch (jeho presná zostava nižšie). V tejto súvislosti je nevyhnutné mať na pamäti aj skutočný kontext:

Príjmová stránka rozpočtu sa zdvihla a nárokovateľný príspevok od štátu na rok 2026 je projektovaný na úrovni 160,042 mil. eur - je to nárast oproti 147,879 mil. v roku 2025 a oproti 131,574 mil. eur v roku 2024. Podstatou však ostáva, že je to stále menej ako bol pôvodne schválený objem financií už na rok 2024 – približne na úrovni 180 mil. eur (po zrušení koncesionárskych poplatkov z júna 2023 bol pre RTVS schválený nárokovateľný príspevok 0,17% HDP).  Rozhodnutím vlády R. Fica z decembra 2023 bol však nárokovateľný príspevok znížený na 0,12% - efektívne tak verejnoprávne médium prišlo o 55 mil. eur. V roku 2026 je teda objem štátnych financií pre STVR stále o približne 20 mil. nižší ako mal byť už dva roky dozadu.

Logo

Áno, generálna riaditeľka v januári 2026 predstavila nový vizuál STVR – ako bolo povedané, ide o jej vlastnú kreatívu.

Naozaj je to však nutné takto na kolene, keď inštitúcia mala zabehnutú, marketingovo rozpoznateľnú čitateľnosť, na základe vizuálnej identity, ktorá bola dokonca medzinárodne ocenená? 

V tejto súvislosti prikladáme reflexie z Facebooku, vrátane Miroslava Kollára (predseda Rady STV v období 2003-07 a Rady RTVS v období 2011-13). Téme sa venuje aj článok v mediálnom magazíne Stratégie STVR oficiálne odhalila nové logo. S návrhom konceptu aj ideovej myšlienky prišla Martina Flašíková (28.1.2026).

#2) PRÁVNE PROSTREDIE

#2.1 EÚ - Správa o stave právneho štátu

Tesne po vydaní nášho Blogu 1, dňa 8. júla 2025 vydala Európska komisia (EK) svoju šiestu výročnú správu o právnom štáte (Rule of Law Report), v ktorej skúma vývoj v oblasti právneho štátu vo všetkých členských štátoch. Je to prvá správa v rámci nového mandátu Komisie po voľbách do Európskeho parlamentu v júni 2024 (správa sa podobne ako v roku 2024 nevzťahuje len na 27 členských štátov, ale zahŕňa aj štyri kapitoly venované vývoju v Albánsku, Čiernej Hore, Severnom Macedónsku a Srbsku). Správa o Slovensku je k dispozícii na týchto linkoch - v slovenčine, In English.

Pokiaľ ide o mediálny kontext, správa bola kritická a uviedla nasledovné - Pokiaľ ide o odporúčania uvedené v správe o právnom štáte 2024, Slovensko celkovo dosiahlo:

• Žiadny pokrok v posilňovaní pravidiel a mechanizmov s cieľom obnoviť nezávislé riadenie a redakčnú nezávislosť verejnoprávnych médií a zvýšiť ich ochranu s prihliadnutím na európske normy týkajúce sa verejnoprávnych médií.

• Žiadny ďalší pokrok v procese vytvárania legislatívnych a iných záruk v záujme zlepšenia fyzickej bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov vrátane reformy zákona o ohováraní, s prihliadnutím na európske normy v oblasti ochrany novinárov.

Na základe týchto skutočností a s prihliadnutím na ďalší vývoj, ku ktorému došlo za referenčné obdobie, a pripomínajúc popritom aj príslušné záväzky prijaté v rámci plánu obnovy a odolnosti, ako aj príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra sa Slovensku odporúča:

• Posilniť pravidlá a mechanizmy s cieľom obnoviť nezávislé riadenie a redakčnú nezávislosť verejnoprávnych médií a zvýšiť ich ochranu s prihliadnutím na európske normy týkajúce sa verejnoprávnych médií.

• Pokročiť v procese vytvárania legislatívnych a iných záruk v záujme zlepšenia fyzickej bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov vrátane reformy zákona o ohováraní, s prihliadnutím na európske normy v oblasti ochrany novinárov.

Konanie pre Ústavným súdom SR o ústavnosti zákona o STVR

V tejto súvislosti je nevyhnutné spomenúť podanie skupiny 46 poslancov NR SR, ktorí sa hneď v prvý deň účinnosti zákona č. 157/2024 Z.z. o STVR (1. júl 2024) obrátili na Ústavný súd SR (ÚS) s návrhom na začatie konania o súlade zákona s Ústavou.

Len nedávno, 11. februára 2026 sa ÚS obrátil na Súdny dvor EÚ s piatimi prejudiciálnymi otázkami, ktoré sa týkajú interpretácie viacerých ustanovení zákona o STVR vo vzťahu k Európskemu aktu o slobode médií (EMFA), ktorý bol Európskym parlamentom schválený v apríli 2024 (teda pred prijatím zákona o STVR z júna 2024) a ktorý je plne účinný od augusta 2025 (viď nižšie).

ÚS žiada odpovede na o otázky, ktoré môžu mať význam pre rozhodnutie samotného ÚS. Otázky, aj s podotázkami ich je celkovo 7, sa týkajú viacerých aspektov („lojálna spolupráca“ medzi Slovenskom a EÚ, požiadavky na Etickú komisiu, no predovšetkým ide o aspekty „nezávislosti“ nanovo kreovaného verejnoprávneho vysielateľa, a efektívneho odstupu členov Rady STVR od výkonnej moci - ak je menovanie 4/9 členov Rady, ako kontrolného orgánu, zverené priamo ministrovi kultúry).   

Konanie pred Ústavným súdom o zákone o STVR sa zatiaľ prerušilo.

[Odbočka 4 – Dekriminalizácia ohovárania]         

MEMO 98 s partnermi už v roku 2023 v súvislosti s novelizáciou Trestného zákona navrhovalo odstránenie trestného činu ohovárania (§ 373). Nielen že je Slovensko stále jednou z krajín, kde je ohováranie stále trestné, ale súčasné znenie dokonca patrí k najtvrdším. V extrémnom prípade je možné „páchateľa“ verbálneho deliktu odsúdiť až na 8 rokov trestu odňatia slobody.  

Články z 2023:
ODSTRÁŇME OHOVÁRANIE Z TRESTNÉHO ZÁKONA (8. marec 2023)
NIE OHOVÁRANIU v Trestnom zákone (15. jún 2023)

Právne predpisy EÚ (EMFA, TTPA)

V druhej polovici roka 2026 stali účinnými dva zásadné európske dokumenty, ktoré je možné nájsť na našom volebnom webe infovolby.sk, v sekcii Infovolby.sk/Zákony:

• Európsky akt o slobode médií (Regulation on establishing a common framework for media services in the internal market and amending Directive 2010/13/EU European Media Freedom Act – EMFA), nariadenie bolo prijaté 11. apríla 2024, a stalo sa účinným 8. augusta 2025. K dispozícií je na týchto linkoch - v slovenčine, in English;

• O transparentnosti a cielení politickej reklamy (Regulation on the Transparency and Targeting of Political Adverstising - TTPA), nariadenie bolo prijaté 13. marca 2024, a stalo sa účinným 10. októbra 2025. K dispozícií je na týchto linkoch - v slovenčine, in English.

• V danej sekcii je možné nájsť aj už dlhšie účinný Akt o digitálnych službách (Digital Services Act - DSA). Toto nariadenie bolo prijaté 19. októbra 2022, a stalo sa reálne účinným 17. februára 2024. K dispozícií je na týchto linkoch - v slovenčine, in English. V rámci DSA bola zriadená aj Európska rada pre digitálne služby (European Board for Digital Services) ako nezávislá poradná skupina, ktorej predsedá Európska komisia. Digitálna rada je zložená z koordinátorov digitálnych služieb členských štátov (u nás bol tento proces oneskorený, no od júla 2024 plní úloha národného regulátora Rada pre mediálne služby – tá zriadila aj samostatnú stránku venovanú DSA (dsa-slovensko.sk), od roku 2025 vydáva štvrťročne DSA newsletter a navyše zriadila už v polovici roka 2023  Platformu pre mediálnu gramotnosť+  (momentálne okolo 25 členských organizácií, MEMO 98 patrí k nim). Súčasťou DSA je od roku 2022 aj posilnený Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií (The 2022 Code of Conduct on Disinformation)

#2.2 EÚ - Európsky akt o slobode médií (EMFA)

Účel:

• Chráni slobodu médií, pluralitu a redakčnú nezávislosť.

 Kľúčové aspekty:

• Zabraňuje politickému zasahovaniu do verejnoprávnych médií

• Zabezpečuje transparentné vlastníctvo médií;

• Reguluje štátnu reklamu, aby zabránila protekcionizmu;

• Zriaďuje Európsku radu pre mediálne služby (European Board for Media Services – The Media Board), ktorá monitoruje dodržiavanie predpisov.

  • Európska rada pre mediálne služby (alebo Mediálna rada), je nezávislý poradný orgán zriadený EMFA. Je zložená zo zástupcov národných regulačných orgánov v oblasti médií a audiovizuálneho sektora a nadväzuje na činnosť bývalej Európskej skupiny regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (European Regulators Group for Audiovisual Media Services - ERGA). Hlavným cieľom Mediálnej rady je podporovať účinné a konzistentné uplatňovanie mediálneho práva EÚ, vrátane EMFA a smernice o audiovizuálnych mediálnych službách (Audiovisual Media Services Directive - AVMSD). Jej pôsobnosť sa vzťahuje na všetky mediálne sektory, vrátane audiovizuálnych médií, tlače, rozhlasu, vlogerov a online platforiem, čo odzrkadľuje meniacu sa povahu mediálneho prostredia.

  • Vyhlásenie o zámere (Statement of Purpose) načrtáva víziu Mediálnej rady spolu s jej dlhodobými ambíciami a hodnotami, predstavuje konkrétne úlohy mediálnej rady a vysvetľuje jej princípy fungovania

  • Pracovný program na rok 2025 (The 2025 Work Programme) stanovil priority Mediálnej rady, v súlade s viacročnou stratégiou na roky 2025 – 2027 (The 2025-2027 Multiannual Strategy), ktorá bola prijatá v apríli 2025.  Na vykonanie tejto práce vytvorila mediálna rada šesť pracovných skupín, pričom  pracovnú skupinú č. 5 koordinuje slovenská Rada pre mediálne služby (WG5 – Integrity of the information space), pod vedením Stanislava Matějku.

Súlad s EMFA

V novembri 2025 vydal Medzinárodný tlačový inštitút (International Press Institute – IPI), spoločne s Centrum pre výskum médií a žurnalistiky (Media and Journalism Research Center - MJRC) pravidelnú monitorovaciu správu - Media Capture Monitoring Report: Slovakia, Measuring EMFA Compliance.

Projekt Media Capture je súčasťou iniciatívy Media Freedom Rapid Response (MFRR), celoeurópskeho mechanizmu, ktorý sleduje, monitoruje a reaguje na porušovanie slobody tlače a médií v členských štátoch EÚ a kandidátskych krajinách. Projekt je spolufinancovaný Európskou komisiou.

Správa – piata v novej sérii správ o monitorovaní mediálneho vplyvu – hodnotí vývoj v oblasti mediálneho vplyvu a kontroly na Slovensku za uplynulý rok a posudzuje súlad krajiny s nariadením EMFA od nadobudnutia plnej platnosti nariadenia Európskej komisie v auguste 2025.

Ako uvádza predslov k správe, hlavnými zisteniami sú :

Hoci legislatíva prijatá v roku 2025 riešila niektoré oblasti EMFA, nariadenie bolo prijaté len čiastočne a rozsiahla reorganizácia verejnoprávneho vysielania koaličnou vládou premiéra Roberta Fica priamo porušila pravidlá EMFA týkajúce sa nezávislého verejnoprávneho vysielania.

S jasným politickým cieľom ovládnuť verejnoprávne vysielanie vláda rozpustila verejnoprávnu televíziu RTVS a zriadila nový subjekt STVR, ktorý je výlučne kontrolovaný provládnymi nominantmi. Do roku 2025 títo nominanti už zaviedli opatrenia, ktoré svedčia o tom, že smer reformy bol k menej nezávislej a politicky ovládanej televízii, čo je jasným porušením EMFA.“ 

Diskusia o EMFA

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s portálom Euractiv.sk zorganizovali diskusiu o význame a dopadoch EMFA na slovenské mediálne prostredie – hosťami bola Beata Balogová (bývalá šéfredaktorka SME), Pavol Szalai (vedúci kancelárie Reportérov bez hraníc pre EÚ a Balkán) a Ivan Godársky (MEMO 98). Záznam z diskusie je možné nájsť na tomto podcast linku Euractiv.sk a krátka video upútavka aj na tomto linku.

#2.3 EÚ - O transparentnosti a cielení politickej reklamy (TTPA)

Hoci TTPA vstúpila do účinnosti od 10. októbra, spoločnosť META uviedla, že s účinnosťou od 6. októbra (18:00 Central European Time) už na svojich platformách neumožní politické, volebné ani sociálne reklamy. Teda, ako píše EU Observer, namiesto úpravy svojho systému sa Meta v reakcii na TTPA rozhodla úplne ukončiť svoju činnosť v oblasti politickej reklamy v EÚ, a to z dôvodu regulácií, ktoré podľa nej vytvárajú „neuskutočniteľné požiadavky a právnu neistotu“.

Analýzu o okamžitom vplyve zákazu politickej reklamy na najpopulárnejšej (pre slovenskú politickú komunikáciu) platforme Mety – Facebook - zverejnila aj komunikačná agentúra New School Communications (New School). Analýza - Ako zasiahol politikov zákaz reklamy? Pozrite si rebríček víťazov a porazených - porovnala dáta počas 1,5 mesiaca pred zákazom politickej reklamy (46 dní, 21. august – 5. október) s 1,5 mesiacom od zákazu politickej reklamy (46 dní, 6. október – 20. november). Celkový počet interakcií na najpopulárnejších politických profiloch (10 profilov s počtom sledovateľov viac ako 100,000) klesol. Naopak, udržal sa, prípadne mierne narástol len u 3 politikov - všetkých z podobného politického spektra - predstaviteľov strany Republika (Milan Mazurek a Milan Uhrík) a Tomáša Tarabu, ministra životného prostredia za SNS (predtým poslanca zvoleného za stranu ĽS-Kotlebovci). Počet interakcií po zákaze politickej reklamy výraznejšie narástol iba u jedného politika – prezidenta Petra Pellegriniho. 

Agentúra New School Communications zverejnila aj sumárne prehľady interakcií na najpopulárnejších profiloch na Facebooku a na Instagrame za rok 2025.

V jednej z analýz boli sledované profily politikov a politických strán – Najúspešnejší politici na sociálnych sieťach za rok 2025 - pričom sa potvrdil dlhodobý trend o stále pretrvávajúcej väčšej popularite Facebooku a zároveň o väčšej príťažlivosti profilov samotných politikov (voči profilom strán).

V ďalšej analýze – Médiá a novinári na sociálnych sieťach: Kto sú víťazi a porazení? - sa New School venovala popularite médií a jednotlivých novinárov na sociálnych sieťach počas roka 2025 (merané počtom interakcií)

#2.4 Rada Európy

Memorandum o porozumení podpísané Radou Európy a partnerskými organizáciami zriadilo Platformu pre bezpečnosť novinárov s cieľom zaznamenávať a upozorňovať na vážne obavy týkajúce sa slobody médií a práv novinárov v členských štátoch. V súlade s týmto cieľom od apríla 2015 partnerské organizácie (momentálne 15)  dokumentujú a hlásia prípady násilia voči novinárom a iné obavy týkajúce sa slobody médií vo forme individuálnych upozornení na platforme.

Od septembra 2024 sa partnerské organizácie platformy pre bezpečnosť novinárov rozhodli doplniť upozornenia o novú kategóriu – systémové upozornenie. V nej sa zdôrazňujú systémové problémy týkajúce sa slobody médií, t. j. štrukturálne problémy, ktoré partnerské organizácie identifikovali ako problémy s negatívnym vplyvom na slobodu médií a bezpečnosť novinárov v členských štátoch, predovšetkým v oblasti úpravy ohovárania (Defamation) a verejnoprávných médií (Public Service Media). Systémové upozornenia sa budú vydávať, ak ich podporí aspoň päť partnerských organizácií.

V septembri 2025 iniciovala Platforma pre bezpečnosť novinárov Rady Európy takéto systémové upozornenie Slovensku – Governance and Funding Structure of STVR Undermines Public Service Media Independence.

Platforma vo svojom systémovom upozornení okrem iného uviedla, že:

• „Niekoľko aspektov nového zákona o STVR vyvoláva obavy týkajúce sa funkčnej, redakčnej a finančnej nezávislosti verejnoprávneho vysielateľa. Zákon zavádza deväťčlennú správnu radu STVR, ktorá je menovaná na šesťročné funkčné obdobie. Päť členov volí parlament, troch nominuje ministerstvo kultúry a jedného ministerstvo financií. Takéto zloženie umožňuje vláde a parlamentnej väčšine ovplyvňovať menovanie všetkých členov správnej rady súčasne. Rada je zodpovedná za voľbu generálneho riaditeľa, ktorý vedie STVR. Neexistujú žiadne právne záruky, ktoré by zabezpečili, že menovania a odvolania budú chránené pred politickým vplyvom. Zákon nezakazuje menovanie osôb s politickou príslušnosťou ani nedefinuje kritériá oprávnenosti, ktoré by zabránili konfliktom záujmov. Takýto model riadenia umožňuje priamy vplyv výkonnej a zákonodarnej moci na vedenie STVR.

• Zákon o slovenskej televízii a rozhlase zachováva zrušenie systému koncesionárskych poplatkov v prospech priameho financovania zo štátneho rozpočtu, ktoré bolo prijaté v roku 2023. V decembri 2023 nová vláda znížila ročné financovanie RTVS z 0,17 % na 0,12 % HDP. Viac nezávislých posudkov označilo túto hranicu za nedostatočnú na účinné plnenie verejnoprávneho poslania. Okrem toho zákon nestanovuje jasnú a objektívnu metodiku výpočtu finančných potrieb a nezahŕňa ani mechanizmy na ochranu finančnej autonómie pred politickým rozhodovaním.“

Platforma takisto prezentoval očakávané následné opatrenia:

• „Revidovať riadiacu štruktúru STVR s cieľom zabezpečiť, aby menovania do predstavenstva a na pozíciu generálneho riaditeľa boli izolované od politického vplyvu. Zaviesť právne kritériá zakazujúce bývalým politikom alebo osobám s politickými väzbami pôsobiť v predstavenstve alebo na vedúcich riadiacich pozíciách. Reformovať mechanizmus financovania s cieľom zaručiť primerané, predvídateľné a transparentne prideľované zdroje, nezávislé od politického uváženia. Zabezpečiť, aby postupy menovania a rozhodovania boli transparentné, otvorené verejnej kontrole a plne v súlade s právnymi požiadavkami.“

Slovenské Ministerstvo kultúry v decembri 2025 odpovedalo listom (v angličtine, aj v slovenčine), kde odmietlo všetky upozornenia artikulované Platformou: 

1) Obavy z politického vplyvu na činnosť STVR:

• ...Máme preto za to, že menovaním pána Lukáša Machalu za podpredsedu Rady STVR nebola zásada apolitickosti a nezlučiteľnosti funkcií, uvedená v zákone o STVR, nijak porušená.

• Celkovo vzaté, Slovenská republika vníma obavy z možného politického vplyvu na činnosť STVR za neodôvodnené a neopodstatnené.

2) Obavy o funkčnú a redakčnú nezávislosť STVR

• ...nezdieľame obavy oznamovateľa o funkčnú a redakčnú nezávislosť STVR“.

3) Obavy z nedostatočného financovania STVR z hľadiska plnenia verejnoprávneho poslania

• Hlavným zdrojom financovania STVR je nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu...

• Takýto model z nášho pohľadu predstavuje stabilné a najmä predvídateľné financovanie umožňujúce pre STVR viacročné plánovanie.

• ...príjem verejnoprávneho vysielateľa z nárokovateľného príspevku bol v roku 2024 približne o 10 mil. eur vyšší ako príjem v predchádzajúcom roku a v roku 2025 príjem z nárokovateľného príspevku predstavuje opätovne nárast o cca 15 mil. eur oproti predchádzajúcemu roku.

• Slovenská republika tak nezdieľa obavy oznamovateľa, že by aktuálny systém financovania STVR mohol mať vplyv na jej nezávislé verejnoprávne poslanie.

4) Obavy vo svetle štandardov Rady Európy, vrátane odporúčania č. R (96)10

• Vzhľadom na absenciu týchto znakov v oznámení, považujem predmetné oznámenie vo vzťahu k plneniu medzinárodno-právnych záväzkovou Slovenskej republiky za nedôvodné

Záver: Slovenská republika verí, že sa jej podarilo rozptýliť obavy oznamovateľa týkajúce sa možného negatívneho vplyvu riadenia a financovania STVR na jej nezávislosť.

Podarilo sa?

Tu je text odporúčania Rady Európy č. R (96) 10 o záruke nezávislosti verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania (RECOMMENDATION No. R (96) 10 OF THE COMMITTEE OF MINISTERS TO MEMBER STATES ON THE GUARANTEE OF THE INDEPENDENCE OF PUBLIC SERVICE BROADCASTING) 

#2.5 Národný mediálny úrad a.k.a. STVR II?

Andrej Danko dlhodobo verejne živil tému Národného mediálneho úradu, dokonca ju rámcoval potrebou na základe európskej legislatívy. Fakty však hovorili opak - na Slovensku funguje kredibilný mediálny regulátor, Rada pre mediálne služby (pod týmto názvom od roku 2022, po prijatí zákona o mediálnych službách č. 264/2022 Z.z.), pričom žiadna európska legislatíva (DSA, EMFA, TTPA či iná) nepredpokladá vytváranie inej regulačnej inštitúcie.

Skupina poslancov SNS (predseda strany Andrej Danko, predseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá Roman Michelko, Adam Lučanský a Milan Garaj) však na rokovanie 46. schôdze NR SR, predložila (7. novembra 2025 - číslo parlamentnej tlače 1110) návrh na zriadenie Národného mediálneho úradu, a nahradenie existujúcej Rady pre mediálne služby.

Dôvody deklarované v dôvodovej správe (okrem iného "...zjednoznačniť zodpovednosť za výkon pôsobnosti, posilniť akcieschopnosť a stabilitu rozhodovacej praxe a súčasne zabezpečiť vyššiu mieru transparentnosti..."), teda prečo je nutné nahrádzať existujúcu, profesionálne fungujúcu a aj medzinárodne kredibilnú Radu pre mediálne služby (RpMS) narážajú na skutkový stav a pôsobia len ako zastierací manéver na jej politické ovládnutie - návrh predpokladá, že predsedu RpMS by volila priamo NR SR a zároveň odstraňuje pozíciu Riaditeľa Kancelárie, ktorý má pre akcieschopnosť a stabilitu odborných útvarov ťažko spochybniteľný význam.

Predložený návrh nijako nepomenúva zlyhania súčasnej Rady, nepredkladá žiadnu analýzu, audit či faktické argumentárium - naopak, fungovanie Rady centralizuje a robí ho menej transparentým. Toto je už navonok v priamom rozpore s cieľmi európskej legislatívy, predovšetkým spomenutého nariadenia EMFA, ktoré je účinné od 8. augusta 2025.

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) sa začiatkom roka kladne vyjadrila kladne k myšlienke zriadenia Národného mediálneho úradu, podľa nej "[t]á myšlienka je veľmi dobrá, my ju podporujeme, ale musí na tom byť najprv zhoda vo vláde a tiež podpora v parlamente".

Návrh medzitým (12. februára 2026) našiel podporu v prvom čítaní, keď bol hlasmi 79 koaličných poslancov posunutý do druhého čítania.

#3) RADA PRE MEDIÁLNE SLUŽBY

V druhej polovici roku 2025 sa pomerne výrazne obmenilo zloženie Rady pre mediálne služby (Rada alebo RpMS) –slovenského mediálneho regulátora. Rada, od prijatia zákona o mediálnych službách (264/2022 Z.z.) – kedy sa pretransformovala z Rady pre vysielanie a retransmisiu a rozšírili sa jej kompetencie - nereguluje len televízie a rádiá, ale má rozšírené právomoci aj na internetové médiá. Od júla 2024, na základe Aktu o digitálnych službách (Digital Services Act – DSA) sa stala aj národným koordinátorom (regulátorom) Každý členský štát EÚ má takéhoto koordinátora, ktorý dohliada na dodržiavanie DSA poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb pôsobiacimi v danej krajine a spolupracuje pri dohľade nad službami usadenými v iných členských štátoch EÚ.

Ak sa chcete dozvedieť viac o tom, aké právomoci má vo sfére regulácie digitálneho obsahu Rada pre mediálne služby odporúčame jej špecializovanú stránku dsa-slovensko.sk, ktorá  ponúka prehľadné odpovede na viaceré otázky:

• Na koho sa DSA vzťahuje?

• Ako sa monitoruje dodržiavanie DSA?

• Aké sú kompetencie Rady ako koordinátora digitálnych služieb na Slovensku?

• Aké kompetencie Rada ako koordinátor digitálnych služieb nemá?

• Čo robiť ak chcete nahlásiť potenciálne nezákonný obsah na online službe?

• Aké sú sankcie pre sprostredkovateľské služby, ktoré nerešpektujú pravidlá DSA?

• Pomôže DSA proti šíreniu dezinform

• Znamená DSA cenzúru internetu?

Len pre pripomenutie, Rada ma 9 členov, pričom tretina Rady sa mení každé 2 roky. Funkčné obdobie členov je 6 ročné, pričom tú istú osobu možno za člena zvoliť najviac na dve funkčné obdobia.

Člen rady, ktorému uplynulo funkčné obdobie, zostáva členom rady až do zvolenia nového člena rady, ktorý bude zvolený na jeho miesto.

Hoci bývalej predsedníčke RpMS Marte Danielovej sa skončilo funkčné obdobie v decembri 2024 (Marta Danielová bola do bývalej Rady pre vysielanie a retransmisiu zvolená v roku 2012, predsedníčkou sa stala v novembri 2016, nahradila Miloša Mistríka) a ďalším dvom v januári 2025 (Ivan Bindas a Anikó Dušíková), noví členovia boli zvolení až na jeseň 2025.

Novými členmi Rady pre mediálne služby (po vypočutí Výborom pre kultúru a médiá – 8.9.2025) boli zvolení 22. októbra 2025:

• Michal Dzurjanin získal 93 hlasov. Navrhlo ho občianske združenie Slávik Slovenska, v čase kandidatúry pôsobil ako generálny štátny radca v Úrade pre verejné obstarávanie;

• Pavel Chovanec získal 78 hlasov. Navrhlo ho kultúrne občianske združenie SANUS SK, v čase kandidatúry pôsobil ako dramaturg hudobných, špeciálnych a zábavných programov v STVR;

• Rebeka Riabová získala 77 hlasov. Nominovalo ju občianske združenie Inštitút sociálnych práv, v ktorom aj pôsobí. Riabová v parlamentných voľbách v 2023 kandidovala za SNS, pričom  pri kandidatúre uviedla, že je 23-ročná študentka práva a športovkyňa (šachistka) z Košíc, a že pracuje ako ekonomická riaditeľka v rodinnej firme;

• Ivan Bindas získal iba 4 hlasy. Navrhli ho 3 subjekty, konkrétne občianske združenia Kičora, Za horizonty a Wings for Human.

Na začiatku roka 2026 (zasadnutie č.1, 14. január 2026), bol po dlhom čase zvolený nový predseda Rady (po uplynutí mandátu Marty Danielovej Radu viedol podpredseda Pavol Izreal) – stal sa ním Michal Dzurjanin (bývalý zástupca šéfa Rádiožurnálu, hovorca Ústavu pamäti národa, v rokoch 2004-2008 predseda a podpredseda Rozhlasovej rady, v období 2017-2022 v období riaditeľa Jaroslava Rezníka programový riaditeľ Slovenského rozhlasu, následne hovorca Úradu pre verejné obstarávanie). Okrem neho bol za podpredsedu zvolený Ondrej Krivuš, člen Rady od apríla 2025.

Okrem štandardizácie pomerov (predseda-podpredseda) však január priniesol nečakanú udalosť – na druhom zasadnutí (28. január 2026) bol bez udania dôvodu odvolaný riaditeľ kancelárie RpMS Martin Dorociak, ktorý bol do pozície zvolený v roku 2022 po účinnosti zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách.

Na pozícii nahradil Ľuboša Kukliša, ktorý odstúpil na vlastnú žiadosť a ktorý Rade priniesol výrazný medzinárodný kredit a rešpektované postavenie – v roku 2018 bol zvolený za predsedu ERGA - The European Regulators Group for Audiovisual Media Services. ERGA bola po prijatí EMFA nahradená Európskou mediálnou radou, kde slovenská RpMS vedie jednou zo 6 pracovných skupín (viď vyššie)).   

Na základe zákona o mediálnych službách má však Riaditeľ kancelárie významnejšie postavenie, v zmysle § 111 zákona je formálne jedným z troch orgánov regulátora (Rady pre mediálne služby) – okrem Rady a jej Predsedu.

Post autora blogu na sociálnej sieti LinkedIn k vývoja v Rade, ako reakcia na odvolanie Martina Dorociaka ako Riaditeľa Kancelárie Rady

 [RADA PRE MEDIALNE SLUZBY STRACA NEZAVISLOST]

🔴 Vcera sa udial dalsi, no v skutocnosti prvy realny krok smerom k destrukcii nezavislosti medialneho regulacneho organu - organu, ktory bol donedavna povazovany, aj z dovodu profesionality jej Kancelarie (vedenej Riaditelom) za velmi profesionalny a kredibilny - dovnutra aj medzinarodne.

Na zasadnuti Rady 28.1. bol obskurnym sposobom odvolany riaditel kancelarie Martin Dorociak, vo funkcii od roku 2022. Navrh presiel pomerom 5:3, jeden clen sa zdrzal. Dovod odovolania je vyrazne sporny, kedze zakon o medialnych sluzbach vnima poziciu Riaditela podobne dolezito ako samotnu Radu a jej predsedu a dovody na odvolanie su obmedzene - prave kvoli ochrane nezavislosti danej pozicie.

Z piatich clenov Rady, ktori hlasovali za (predseda Dzurjanin, podpredseda Krivus, clenovia Chovanec, Riabova a Zackova) boli 4 zvoleni sucasnou vladnou koaliciou, traja len pred par tyzdnami na konci oktobra 2025 (Michal Dzurjanin, Pavel Chovanec a Rebeka Riabova).

Navrh na odvolanie (nebolo v programe zasadnutia) predlozil novy podpredseda Ondrej Krivus (za clena Rady bol zvoleny v aprili 2025, za podporedsedu v polovici januara 2026).

Pred zvolením do rady bol asistentom poslanca Adama Lucanskeho (SNS), ktory na konci roku 2025 spolu s dalsimi poslancami SNS predlozil do parlamentu navrh zákona, ktory by Radu zmenil na Národný mediálny úrad. Navrh bol predlozeny ako poslanecky, teda bez pripomienkoveho konania a akekolvek odbornej diskusie. Jednou z tez zakona bolo zrusenie pozicie riaditela.

Ale no. A hybaj, uz sme takmer tam.

🟠 Ako perlicku je nutne dodat, ze pani Riabova v roku 2023 v parlamentnych volbach kandidovala za SNS. Jej manzel, Alexander Riabov je v sucasnosti clen spravnej rady TASR a v poslednom obdobi, napriek zakonnej dikcii ("clen rady nesmie vykonávať funkciu v politickej strane alebo politickom hnutí, vystupovat v ich mene alebo posobiť v ich prospech" - analogicky aj v ich neprospech), sa aktivne ucastnil (ako recnik) na jednom z prebiehajucich protestov proti progresivizmu.

🔴 Toto vsetko vo svetle argumentov o politizacii a nevyvazenosti spravodajstva a publicistiky povodnej RTVS - tymto argumentom narabala SNS (a jej primasi predseda Danko a predseda Vyboru Michelko) na jar 2024 ako dovodom pre zrusenie RTVS a potreby novej STVR.

🔵 Vtedy sme sa (MEMO 98) pozreli na realne data. A? Za obdobie okt23-maj24 sme zistili (analyzy na memo98.sk), ze - RPMS zo 46 rozhodnuti voci RTVS 40 zamietla ako neopodstatnenych (87%). Realita teda uplne opacna ako tvrdila SNS a cela vladna koalicia. Nie spravodajsky bias, ale politicka ucelova fabulacia na ovladnutie verejnopravneho media. [Tu davam do pozornosti nas monitoring z novembra 2025 (a podobne zistenia TIS predtym)].

Teraz su na stole ake argumenty pre destrukciu kredibilnej institucie, kde je akakolvek faktami podlozena potreba pre akysi Narodny medialny urad? Kde pre taketo pokutne odvolanie Riaditela fungujucej Rady?

RpMS sa doteraz tešila vysokej kredibilite, v domácich mediálnych kruhoch, ako aj na medzinárodnej pôde - zástupca RpMS napríklad predsedá jednej zo 6 pracovných skupín (WG5, Integrity of Information Space), ktoré patria pod Európsku mediálnu radu (The European Board for Media Services) - novozriadený orgán na základe Európskeho aktu o slobode médií (European Media Freedom Act - EMFA).

Tento nesignalizovaný, prekvapivý a veľmi kontroverzne odôvodnený návrh je zlým signálom – aj vo svetle parlamentného návrhu z dielne SNS (viď vyššie), ktorý plánuje pretvoriť fungujúcu rešpektujúcu inštitúciu na Národný mediálny úrad, pričom dôsledkom má byť centralizovanejšie riadenie a menšia transparentnosť. Viď náš expertný pohľad zo sekcie Mediálny barometer (číslo 47/2025, aj čísla 1-6/2026). 

#4) NENÁVISTNÉ PREJAVY VOČI NOVINÁROM 

Tento týždeň, 21. februára, si pripomenieme smutné 8. výročie úkladnej vraždy investigatívneho novinára Aktuality.sk Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. V januári 2026 sa začalo obnovené súdne pojednávanie na Najvyššom súde SR.

#4.1 Platená nenávisť – analýza ICJK v krajinách V4

Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK) v spolupráci s partnermi v Českej republike (Investigace.cz) a v Poľsku (Frontstory.pl).

#4.2 Online dezinformácie voči ženám – analýza MEMO 98 & Ženy médiích

V tejto súvislosti dávame do pozornosti aj analýzu, ktorú MEMO 98 realizovalo v spolupráci s českou organizáciou Ženy v médiích, a s podporou Center for Information Resilience. Správa mapovala rodovo-podmienené online útoky a dezinformácie v období 2022-2024. Správa (Gendered Disinformation in Slovakia and Czechia) - v jej kratšej aj dlhšej verzii (obe v angličtine) – bola uverejnená v júli 2025.

#4.3 Napadnutie Petra Schutza, novinára SME

 V sobotu 10. januára bol v košickom obchodnom centre fyzicky napadnutý komentátor denníku SME Peter Schutz. Podľa dostupných informácií bol udretý zozadu do hlavy človekom, ktorý sa k nemu bez slova priblížil na toaletách. Schutz si v následnom páde zlomil stehennú kosť. Šéfredaktor denníku SME Roman Krpelan chce “‘ …veriť, že nešlo o útok v súvislosti s prácou nášho kolegu.“

Denník SME 15. januára informoval o tom, že polícia identifikovala muža podozrivého z útoku na Petra Schutza. Reakcie na tento útok boli v tento týždeň zaznamenané od politikov, tak aj od Medzinárodného tlačového inštitútu (International Press Institute - IPI) - o jeho reakcii z 13. januára ("IPI condemns violent attack on prominent media commentator"), v ktorej IPI odsúdil tento útok, informovalo SME.

#4.4 Neokladné opatrenie v prospech Denníka N

Ako 20. januára informoval Denník N, Mestský súd Bratislava IV vydal „neodkladné opatrenie, ktorým influencerovi Filipovi Sulíkovi nariadil, aby zo svojho YouTube kanálu odstránil dve videá, v ktorých útočí na novinára Denníka N Vladimíra Šnídla a jeho rodinu.

Sulík koncom minulého roka zverejnil videá, v ktorých opakovane nazýval reportéra úchylákom, hanlivo hodnotil jeho fyzický vzhľad, útočil na jeho rodinu a spochybňoval prednášky, ktoré robí na školách. Vladimír Šnídl sa venuje fenoménu šírenia hoaxov, konšpiračných teórií či mizogýnie ako reportér v redakčných textoch aj vo svojej knihe. Okrem toho o týchto témach prednáša žiakom a učiteľom na školách, ktoré o to prejavia záujem.

Mestský súd Bratislava IV podaný návrh zhodnotil ako dôvodný. Neodkladné opatrenie je v civilných sporoch dočasným rozhodnutím súdu, ktoré má zabrániť prípadným nepriaznivým následkom, ktoré by mohli nastať pred začatím riadneho súdneho konania. Súd v uznesení skonštatoval, že charakter väčšiny Sulíkových výrokov na adresu novinára „nepochybne spĺňali znaky“ neoprávneného zásahu, ktorý mohol privodiť ujmu na dobrom mene, občianskej cti či ľudskej dôstojnosti.

„Prostredníctvom videí žalovaný prezentoval svoje subjektívne názory o žalobcovi, ktoré podľa názoru súdu presiahli tolerovateľnú hranicu oprávnenosti a prípustnosti. Obsahujú negatívne prejavy voči žalobcovi, ktoré nie je možné spoločensky tolerovať. Nejde o prípustnú a vecnú kritiku žalobcu v súvislosti s jeho činnosťou novinára, ale o osobné útoky, ktoré nesledujú žiadny legitímny cieľ,“ píše v uznesení súd, pričom upozorňuje, že Sulíkove videá sa rýchlo dostali k veľkému počtu divákov.

„Rozhodnutie súdu vítame. Iniciovali sme už niekoľko konaní proti ľuďom, ktorí sa snažili zastrašiť, očierniť alebo znevážiť našich redaktorov, a v tejto stratégii aktívnej obrany novinárov budeme pokračovať. Osobné urážky a podnecovanie nenávisti nemajú nič spoločné so slobodou slova, a pokiaľ ich bude štát dôsledne postihovať, bude to posilňovať skutočnú slobodu prejavu a zmysluplnú verejnú diskusiu,“ skonštatoval riaditeľ vydavateľstva N Press Lukáš Fila.

Namietané dve videá, v ktorých sa o novinárovi a jeho rodine hanlivo vyjadroval, už influencer z YouTubu stiahol.

Filip „Fiki“ Sulík (30), sa dlhodobo zviditeľňuje aj nenávistnými a mizogýnnymi výrokmi o známych ľuďoch, za ktoré naňho podali trestné oznámenia pre ohováranie. Je zaujímavý pre bulvár, často si ho všíma najmä web Plusky, ktorý patrí Pente. V posledných mesiacoch sa prezentuje aj kontaktmi s mladou generáciou politikov Smeru, teda s predsedom poradcov predsedu vlády a s europoslancom Erikom Kaliňákom, a s poslancom Richardom Glückom. Netají sa obdivom k premiérovi Ficovi. Často sa objavuje aj v spoločnosti podnikateľa a začínajúceho politika Zoroslava Kollára, s ktorým pravidelne diskutuje a pomáhal mu aj so zbieraním podpisov na vznik politickej strany Právo na pravdu. 

#4.5 Politické verbálne ataky

Pri príležitosti Medzinárodného dňa za ukončenie beztrestnosti zločinov proti novinárom, pripomínaný 2. novembra, organizácia Reportéri bez hraníc (Reporters Without Borders) zverejnila zoznam 34 nepriateľov slobody tlače, ktorí v roku 2025 útočili na novinárov a právo na informácie. Slovenský premiér Robert Fico bol zaradený medzi nepriateľov, ktorí vyvíjajú spoločenský tlak – tých, ktorí očierňujú médiá a podporujú nedôveru voči novinárom ([Press Freedom Predators 2025] Slovak PM listed). 

Zoznam predátorov slobody tlače za rok 2025 slúži ako protipól k Indexu slobody tlače, ktorý každoročne zverejňuje RSF (Press Freedom Index 2025, náš súvisiaci článok – [Press Freedom Index 2025] SLOVAKIA IS FALLING). Kým index hodnotí stav slobody tlače v jednotlivých krajinách, tento zoznam poukazuje na tých, ktorí ju pošliapavajú.

Predátori sú rozdelení do piatich kategórií, ktoré priamo vychádzajú z ukazovateľov indexu:

• POLITICKÍ (8) – Potláčajú informácie vo svojej krajine.

• BEZPEČNOSTNÍ (7) – Zabíjajú, napádajú a väznia novinárov.

• PRÁVNI (7) – Vystavujú novinárov súdnemu prenasledovaniu.

• EKONOMICKÍ (6) – Finančne ničia médiá.

• SOCIÁLNI (6) – Očierňujú médiá a podporujú nedôveru voči novinárom.

Verbálne ataky slovenskej politickej scény v článku z decembra 2025 (Odporná ženská z Markízy, progresívni inkvizítori. Hnevajú ich naše otázky, reagujú novinári na útoky politikov)  popisoval aj Filip Struhárik (Denník N). Terčom sú novinári TV Markíza Viktor Serebryakov, Martina Töröková, ale aj Marek Gudiak či Matej Beránek (moderátori hlavných politických diskusií na verejnoprávnej STVR Marek Gudiak a Matej Beránek), či novinári Aktuality.sk, Denníka N, SME.

O vnímaní niektorých kritických médií predstaviteľmi koalície čosi vypovedala aj diskusia na pôde Rady STVR k sťažnosti Ministerstva pôdohospodárstva na zasadnutí 28. októbra 2025 (zasadnutie č. 10) – David Lindtner, jeden z členov Rady a súčasný poradca predsedu vlády R. Fica takto komentoval vystúpenie ekonomického analytika Aktualít M. Odkladala  v predmetnej reportáži STVR:

• „To je tak absurdné, to je tak neuveriteľné, pretože bez ohľadu na to, aby sme neboli úplne osobní, Aktuality.sk sú doslova dezinformačný portál, ktorý...“,

• Vsuvka od Lukáša Machalu, podpredsedu Rady: „.nie doslova, oni sú dezinformačný portál, nazvime to pravým menom“.

• Pokračuje Daniel Lindtner: „...plní funkciu protištátnej propagandy. Sú to ľudia, ktorí ničia životy ľuďom svojimi dezinformáciami, diskreditáciou a je neuveriteľné, že verejnoprávna TV osloví osobu z Aktualít.sk, z tohto súkromného propagandistického spravodajského média, ktoré poškodzuje spoločnosť, podľa môjho názoru. Hovorím to úplne otvorene, pretože mám vlastné skúsenosti s tým ako dokážu diskreditovať osoby....“

#5) INÉ

#5.1 Tomáš Galis

V novembri 2025 nás opustil Tomáš Galis, dlhoročný novinár, stĺpčekár a fejtonista, pôsobiaci vo svoje obsiahlej, no zároveň veľmi krátkej novinárskej kariére vo viacerých médiách, naposledy v redakcii Denníka N. Tomáš  bol môj osobný priateľ, študovali sme spoločne na PF UK. Bol to vždy pozitívne naladený človek, človek s veľkým srdcom pre každého. Tu je spomienka na Tomáša od šéfredaktora Denníka N Matúša Kostolného.

#5.2 Vlastníctvo médií

MEMO 98 bolo aj tentokrát partnerom mapovania vlastníckych štruktúr najvýznamnejších slovenských médií v rámci projektu Euromedia Ownership Monitor. Prvá séria, ktorá mapovala vlastnícke štruktúry bola uzavretá v polovici roka 2023 (dáta sú k dispozícii na tomto linku).

Najnovšia narábala s dátami a situáciou k septembru 2025 (správy za jednotlivé krajiny sú v angličtine k dispozícii na tomto linku). Analýza slovenských médií, aj slovenského mediálneho prostredia je dostupná na tomto linku.

#5.3 Pravidelné mediálne sekcie

Od polovice októbra 2025 Denník N (Filip Struhárik) opäť vydáva svoj pravidelný MediaBrífing, tentokrát v dvojtýždňovej periodicite, nájsť ho možno na tomto linku.

Zároveň, SME (Martin Hodás) pokračuje v mapovaní fenoménu dezinformácií, newsletter Dezinfomaják je v týždňovej periodicite k dispozícii na tomto linku. SME spoločne s Infosecurity.sk vydávajú podcast Disinfo Report (do marca 2025 na Aktuality.sk), dostupný na tomto linku. 

#5.4 Novinárska cena 2025

Cieľom súťaže je oceniť a vyzdvihnúť kvalitnú nezávislú žurnalistiku a prácu novinárov a novinárok. Z dlhodobého hľadiska má Novinárska cena záujem podporovať slobodu médií a upozorňovať na nenahraditeľnú rolu nezávislej žurnalistiky pre slobodnú občiansku spoločnosť a pre fungujúcu demokraciu.

Súťaž vyhlasuje Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation v spolupráci s partnermi začiatkom každého roka - MEMO 98 je dlhodobo jedným z nich. Je určená pre pre novinárky a novinárov zo všetkých typov médií – audiovizuálnych, printových, elektronických, celoslovenských i regionálnych, pre profesionálnu aj pre občiansku žurnalistiku. Prihlásené príspevky hodnotia trojčlenné až päťčlenné poroty, zložené z osobností novinárskeho, vedeckého, kultúrneho a spoločenského života. Tie boli práve v tento týždeň predstavené.

Príspevky do aktuálneho 22. ročníka Novinárskej ceny je možné podávať až do 9. marca 2026. Novinárska cena sa bude vyhlasovať v 11 kategóriách:

#5.5 DSA efekt - pokuta 120 mil. eur voči X

Európska komisia na základe Aktu o digitálnych službách (Digital Services Act - DSA) 5.12.2025 rozhodla o udelení gigantickej pokuty – 120 miliónov EUR pre platformu X (bývalý Twitter) vlastnenú od 2022 Elonom Muskom. Udelená pokuta bola vypočítaná s prihliadnutím na povahu porušení, ich závažnosť z hľadiska dotknutých používateľov v EÚ a ich trvanie. Ide o prvé rozhodnutie o nesúlade podľa DSA.

Prečo tak Komisia urobila? 

• Klamlivý dizajn „modrej značky“ platformy X (Deceptive design of X's ‘blue checkmark')

  Používanie „modrej značky“ pre „overené účty“ zo strany X zavádza používateľov. To porušuje povinnosť DSA pre online platformy zakázať zavádzajúce dizajnové praktiky vo svojich službách. Na X si môže ktokoľvek zaplatiť za získanie statusu „overený“, bez toho aby spoločnosť významne overila, kto za účtom stojí, čo používateľom sťažuje posúdenie pravosti účtov a obsahu, s ktorým prichádzajú do styku. Toto zavádzanie vystavuje používateľov podvodom, vrátane podvodov spočívajúcich v vydávaní sa za inú osobu, ako aj iným formám manipulácie zo strany zlomyseľných aktérov. Hoci DSA nevyžaduje overovanie používateľov, jasne zakazuje online platformám falošne tvrdiť, že používatelia boli overení, ak k takémuto overeniu nedošlo.

• Nedostatočná transparentnosť archívu reklám spoločnosti X (Lack of transparency of X's ads repository)

  Archív reklám spoločnosti X nespĺňa požiadavky DSA na transparentnosť a dostupnosť. Dostupné a vyhľadávateľné archívy reklám sú pre výskumníkov a občiansku spoločnosť kľúčové na odhaľovanie podvodov, hybridných hrozieb, koordinovaných informačných operácií a falošných reklám. X obsahuje dizajnové prvky a bariéry prístupu, ako napríklad nadmerné oneskorenia pri spracovaní, ktoré podkopávajú účel archívov reklám. Archív reklám spoločnosti X tiež neobsahuje dôležité informácie, ako napríklad obsah a tému reklamy, ako aj právnickú osobu, ktorá za ňu platí. To bráni výskumníkom a verejnosti nezávisle skúmať akékoľvek potenciálne riziká online reklamy.

• Neumožnenie prístupu výskumníkom k verejným údajom (Failure to provide researchers access to public data)

  X nespĺňa svoje povinnosti vyplývajúce z DSA poskytovať výskumníkom prístup k verejným údajom platformy. Napríklad podmienky používania služby X zakazujú oprávneným výskumníkom nezávislý prístup k jej verejným údajom, a to aj prostredníctvom scrapingu. Okrem toho postupy X týkajúce sa prístupu výskumníkov k verejným údajom vytvárajú zbytočné prekážky, čím v podstate bránia výskumu viacerých systémových rizík v Európskej únii.

Kontext:

Komisia začala formálne konanie už 18. decembra 2023 s cieľom posúdiť, či spoločnosť X porušila DSA v oblastiach súvisiacich so šírením nezákonného obsahu a účinnosťou opatrení prijatých na boj proti manipulácii s informáciami, pričom vyšetrovanie v tejto veci pokračuje. Toto konanie sa týkalo aj používania klamlivého dizajnu, nedostatku transparentnosti reklamy a nedostatočného prístupu k údajom pre výskumníkov, v súvislosti s čím Komisia prijala predbežné zistenia 12. júla 2024 a dnes rozhodnutie o nesúlade. 

Čo ďalej?

X má teraz 60 pracovných dní na to, aby Komisiu informoval o konkrétnych opatreniach, ktoré mieni prijať s cieľom ukončiť porušovanie článku 25 ods. 1 DSA v súvislosti s klamlivým používaním modrých značiek overenia.

X má 90 pracovných dní na to, aby Komisii predložil akčný plán, v ktorom stanoví potrebné opatrenia na odstránenie porušenia článku 39 a článku 40 ods. 12 DSA, ktoré sa týkajú archívu reklám a prístupu výskumníkov k verejným údajom. Rada pre digitálne služby bude mať jeden mesiac od doručenia akčného plánu X na to, aby vydala svoje stanovisko. Komisia bude mať ďalší mesiac na to, aby vydala konečné rozhodnutie a stanovila primeranú lehotu na vykonanie.

Nedodržanie rozhodnutia o nesúlade môže viesť k uloženiu periodických pokút. Komisia naďalej spolupracuje so spoločnosťou X, aby zabezpečila dodržiavanie rozhodnutia a všeobecnejšie dodržiavanie DSA.

#SUMÁR:

• Úplne politické ovládnutie STVR sa koalícii podarilo po 15 mesiacoch - od prvého legislatívneho zámeru (11. marec 2024) cez zvolenie Rady RTVS (26. marec 2025), uvedenie do funkcie novej generálnej riaditeľky (13. máj 2025) až po kreovanie Etickej komisie (s účinnosťou od 28. mája 2025);

• Pád objektivity spravodajstva (jeho vnímania) trval rovnako 1,5 roka - od zrušenia RTVS, teda od IIQ/2024 po IIIQ/2025 stratila verejnoprávna televízia 8%. Po šiestich rokoch (22 štvrťrokov v rade, od IVQ/2019) zároveň pozíciu najobjektívnejšie vnímaného médiá (v prieskumoch Median SK). Namiesto verejnej a otvorenej diskusie o viacerých zisteniach (prípadne aj s pozvanými expertami), je verejnosť na zasadnutiach Rady STVR často svedkom direktívnych monológov, obmedzenej transparentnosti, prípadne rokovania v utajenom režime.

• Po úmrtí predsedu Jozefa Krošláka, je od júla 2025 Rada STVR vedená štátnym úradníkom Lukášom Machalom z pozície podpredsedu - teda v 9/15 zasadnutí konaných od jej kreovania v apríli 2025 po prvé zasadnutie vo februári 2026. Od júla 2025 Rade STVR totiž chýba zvolený predseda - a to napriek vlastnému Rokovaciemu poriadku.

• Pozícia v kontrolných orgánoch verejnoprávnych médií by mala byť profesionálna, odborná a apolitická - čo znamená zákaz aktivít nielen v prospech, ale aj v neprospech politických subjektov a ich predstaviteľov. Napriek tomu Lukáš Machala, riadiaci z pozície podpredsedu už 8 mesiacov zasadnutia Rady STVR, a Alexander Riabov, člen Správnej rady TASR, sa vo svojich verejných aktivitách otvorene vyhraňujú, často výrazne explicitným spôsobom, voči politickej opozícií.

• Podľa viacerých indícií koalícia začala aj proces neutralizácie mediálneho regulátora (Rada pre mediálne služby ), prípadne jeho úplne nahradenie novým Národným mediálnym úradom - a to bez akejkoľvek analýzy či odbornej diskusie. Za členov Rady boli v 2025 zvolení dvaja členovia priamo spojení s politickou stranou SNS (Ondrej Krivuš, Rebeka Riabová, mimochodom manželka člena Správnej rady TASR). Navyše, začiatkom roka 2026 bol z pozície Riaditeľa Kancelárie RpMS odovolaný Martin Dorociak - bez skutočného dôvodu a napriek kredibilite, ktorej sa tešil.

• Sú tieto kroky v súlade s Európskym aktom o slobode médií (EMFA), ktorý je účinný od augusta 2025? Ten kladie dôraz na nezávislosť verejnoprávných médií, ako aj mediálnych regulačných orgánov. Otázok je viacero. Odpovede už medzitým hľadajú Ústavný súd, Súdny dvor EÚ, Rada Európy, aj viaceré organizácie chrániace slobodu slova.

• Na Špecializovanom trestnom súde sa 26. januára 2026 začal tretíkrát odznova prejednávať prípad objednávateľov vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Márie Kušnírovej, z ktorej je ako objednávateľ podozrivý Marián Kočner a Alena Zsuzsová. Je 8 rokov od vraždy. Dosť na to, aby bolo spravodlivosti konečne učinené zadosť.

• #memo98
• #stvr
• #rada-stvr
• #rsf
• #tv-joj
• #tv-markiza
• #ta3
• #rpms
• #ivan-godarsky