[Media Blog #3] Všetko funguje, výborne, dobre je. Reflexia čísla 1

#Takto

Tento text má za sebou istý vývoj, uzrel svetlo displejového jasu na začiatku augusta. Potom som si však povedal, nebudeme šiť horúcou ihlou – necháme emócie vychladnúť. Potom sa veci diali, až sme tu mali hanebné výročie vpádu komunistických okupačných vojsk pod vedením sovietskych súdruhov z Moskvy a hneď na to aj výročie pozitívne – SNP, jeho hrdinský náboj a odkaz, že sa slobodu sa opaltí bojovať. Aj keď vyhliadky sú zlé. Tak som si povedal, vyčkaj chvíľu, pozrieme sa na vec trošku širšie.

#STVR nestranná či ako vlastne?

Aby bolo jasné o čom vlastne chce byť táto glosa - v apríli sme sa s partnermi (Via Iuris, Transprancy International Slovensko a Reportéri bez hraníc) obrátili na mediálnu Radu, aj verejnoprávnu Radu STVR - nech sa bližšie pozrú na set príspevkov televíznej STVR (25 príspevkov počas 15 spravodajských dní z novembra 2025 a februára 2026). Mali sme zo zistení našich pravidelných monitoringov za to, že v mnohých prípadoch neboli rešpektované profesionálne žurnalistické štandardy, alebo s nimi bolo nakladané pomerne ľahkovážne.

Mnohým príspevkom podľa nás chýba kontext potrebný na ich skutočné pochopenie a ukotvenie, jedno z piatich základných 5W (what, who, when, where, why) spravodajskej práce. Ide o patričné rešpektovanie kritéria "úplnosti" - to totiž popri iných profesionálnych znakoch (relevancia, transparentnosť, presnosť, vecnosť, rôznorodosť, aktuálnosť, zrozumiteľnosť, vyváženosť) prispieva k naplnenie požiadavky objektívnosti.

Nešlo nám o to usvedčiť niekoho pri čine, ale skôr aj takto poukázať na fakt, že verejnoprávne TV spravodajstvo má isté – podľa nás už systematické – chyby. Takže ak chceme – a my aj s partnermi veľmi chceme – aby sme tu mali profesionálne, nezávislé a sebavedomé, teda aj kritické médium, poďme sa o tom trošku viac a hlbšie porozprávať.

Nakoniec, aj externá analýza českej organizácie Tenor Media z jesene 2025 - na ktorú sa vedenie STVR niekedy odvoláva - poukázala na veľmi podobné zistenia, keď definovala celkom 44 príspevkov, u ktorých identifikovala kolíziu s požiadavkou výváženosti. Tento aspekt analýzy však vedenie nikdy nespomenulo. Tak ak aj niektoré ďalšie aspekty, ktoré sú možno nie úplne cukríkové. Nakoniec, prečo vlastne analýza nie je verejná? Je realizovaná za peniaze daňových poplatníkov, tak by možno všetkým pomohlo, ak by bola jednoducho prístupná (nielen na základe zákona o slobode informácií).

#Mediálny dohľad?

Medzitým orgány dohľadu rozhodli. A začiatkom augusta sme spoločne s partnermi vydali pohľad na rozhodnutia orgánov mediálneho dohľadu – Rady pre mediálne služby (RpMS), teda ultimatívneho mediálneho regulátora a Rady STVR, kontrolného orgánu verejnoprávnej TV a rozhlasu.

A prečo náš pohľad? Vydali sme ho preto, že sa nám rozhodnutia zdajú..., ako to povedať? Skôr sa nám nezdajú ako zdajú. Obzvlášť keď rozhodnutie jedného orgánu ani vlastne nebolo. Hoci prišlo. Ale nie rozhodnutie. Vlastne áno, ale kohosi iného. Totiž orgán – Rada STVR - sa zahral len na poštára medzi vedením STVR (alebo jeho právnym oddelením?) a nami. A bolo. Po 2,5 mesiaci (24.4.-7.7.) sme dostali materiál - nedatovaný, nikým nepodpísaný, prosto odpoveď kontrolného orgánu ako má byť. Len s dodatkom, že s týmto materiálom sa Rada stotožňuje a preto nám ho posiela.

#Rada STVR: Pán Lindtner povedali

Akože stotožňuje? Kto povedal? Pán Lindtner? Či pán Benčúrik? Či pán Machala? V zmysle Rokovacieho poriadku má Rada povinnosť o každom návrhu hlasovať, o našom sa nehlasovalo – radný Lindtner skonštatoval, že odpoveď vedenia je impresívna a on sa s ňou stotožňuje, podobne hlavou pokývali ďalší traja a bolo. Radných je 9, takže aj keby sme túto nonverbálnu konklúziu chápali ako súhlasný prejav vôle (právne to nestačí, ale povedzme), 4 nie je väčšina z 9. V počtoch sme celkovo silní.

To, že diskusia k meritu nášho podnetu prebehla ako prebehla (neprebehla) a jediný sa jej domáhal radný Gallo (po tom ako radný Daňko navrhol, že by bolo dobré nám vôbec odpovedať...) asi nevadí, diskusia o merite nie je zrejmé potrebná, keď stanovisko interpretuje David Lindtner. O našom podnete sa hovorilo iba okrajovo, akoby mimochodom - 6 minút v apríli, 7,5 minúty v máji a 3 minúty v júni- veľa či málo na 15 spravodajských dní, kde sme identifikovali 25 konkrétnych príspevkov? Z toho asi 60% prezentoval vlastné pohľady a hodnotenia (v štýle „je to skupina politických a ideologických aktivistov“, toto zaznelo opakovane) spomínaný radný Lindtner.

Diskusia na júnovom zasadnutí, kde sa náš podnet mal v zmysle programu konečne riešiť, trvala najkratšie, spomenuté 3 minúty.  Zasadnutia predtým boli „príliš skoro“ –  v apríli 3,5 dňa po našom podaní, v máji zasa iba pár hodín po obdržaní reakcie zo strany vedenia (právneho oddelenia?), prosto sa nedalo.

Jedine David Lindtner si materiál prečítal – výborné.  A potom aj z neho citoval a komentoval ho – jednostranne a zaujato. Je to jeho dobré právo, je to politický nominant par excellence, takže sa niet čo čudovať. Nakoniec aj ďalší 4 členovia sú nominanti exekutívnej moci, dvaja čelní predstavitelia Rady dokonca aktívni štátni úradníci, prečo som vlastne prekvapený, že výsledok je aký je? Možno preto, že sa to deje sa peniaze nás všetkých a nároky, aj zákonné, sú určite vyššie. Nehovoriac o texte Európskeho aktu o slobode médií – ten v úvodných recitáloch spomína... – ale kto by sa ním zaťažoval, keď máme našu slovenskú ustanovizeň a slovenskú interpretáciu kritického podnetu.

Nás, predstaviteľov organizácií, ktorí podnet podali, si Rada nepredvolala. Hoci mohla. Ale zrejme nepotrebovala – všetko predsa zodpovedal pán Lindtner.  

Par excellence, ale ignorancia.

#Vizuálna manipulácia vojnovej agresie v deň výročia. Kde?

Kde ostal oprávnený apel pani Koprena (má v Rade zastupovať televíznu zložku), ktorý bolo počuť pri problematickom pokrývaní udalostí o slovenskej národnostnej menšine v srbskej Vojvodine v auguste 2025, kedy sa oprávnene domáhala vizuálnej stránky reportáží – že teda až vizuálnym zobrazením je televízia skutočne reálnym médiom. Pri vizuálnej manipulácii, ktorou televízna STVR zakryla skutočnú hrôzu vojnovej agresie na Ukrajine v deň 4. výročia začiatku ruskej agresie (náš situačný monitoring na tomto linku) – toto bol jeden zo spomínaných 15 problematických spravodajských dní – však nepovedala nič.

Tu to už nevadí? Ako to? Vadilo to, a vadí to veľmi. Zobrazenie výročia agresie bez záberu na jediný tank (nerátam hlaveň obrneného transportéra s ukrajinskou stužkou z Kyjeva – to má inak symbolizovať čo presne?), prípadne jediného plačúceho človeka je aká realita? Manipulatívna. 

Agresia, vraždenie, nútené vysťahovanie miliónov nie sú čísla. Sú to ľudské osudy. Kde však boli? Rozhodne nie na obrazovke STVR. Prečo? To sme sa pýtali, nik na to priamo neodpovedal.

#Klesajúca dôveryhodnosť spravodajstva? Nevieme o nej

Čítali sme však vyjadrenia generálnej riaditeľky Flašíkovej, že stojí za svojimi ľuďmi, ktorí sa v pote tváre snažia o maximálnu objektívnosť, a teda darí sa im. Dúfajme, že sa bude aj naďalej.

Prečo však potom dáta o vnímaní objektívnosti tak dramaticky klesajú? A to tak, že historicky – vnímanie kleslo na historické minimum po 12 rokoch (podľa meraní Median SK  vnímalo verejnoprávne TV spravodajstvo na konci roka 2025 ako dôveryhodné 18,7 %, najmenej od konca roka 2013, kedy to bolo 18,3 %). Vnímanie zároveň kleslo o dramatických 9 % za iba 1,5 roka.

Presnejšie od IQ/2024 (dôveryhodnosť bola vtedy na historickom maxime 27,9 %) - teda od prvého verejného návrhu plánovaných zmien v RTVS (čítaj zrušenia). Ako vidieť na dátach, ľudia už pomerne presne čítajú skutočné významy - a tak keď mocipáni a mocidáma farbili nové médium "slovenské" (teda nielen zo Slovenska), ľudia čítali médium "štátne" (teda nielen spolitizované). A ukázali jeho spravodajstvu chrbát.

Boli tieto cifry niekedy prezentované na Rade STVR, vedia o nich vôbec radní?

Klesajúce čísla v Digital News Reports 2025-26 sú bagatelizované celkovým poklesom dôvery v médiá – ale je to pravda pri pohľade na jednotlivé značky? Nie. Za posledné 2 roky z 15 sledovaných slovenských médií klesla najviac – verejnoprávna STVR, až o 15%. Väčšina sledovaných médií (9) si svoje vnímanie dôveryhodnosti plus/mínus udržalo či dokonca polepšilo, okrem STVR výraznejšie klesli už iba bulvárnejšie tituly, Penta Papers a Pravda. Je všetko iba náhoda? Tak určite.

Trhový podiel sa, slovami generálnej riaditeľky na augustovej Rade STVR, zvýšil na všetkých 4 staniciach a ako jediná mediálna skupina vraj STVR narástla. No. Pozrime sa na skutočné dáta od PMT/Kantar Media (zdroj zive.sk) počas 2 rokov (prvá polovica 2024 - prvá polovica 2026):

V období 2024-25 sa trhový podiel pohyboval na úrovni 10,6-11,8 % (skupina 15-57 rokov), resp. 14,9-15,9 % (univerzálna skupina 12+). V prvom polroku 2026 podiely skupiny STVR (Jednotka, Dvojka, 24 a Šport) narástli na 13 a 17 %. Ide o polrok, v ktorom sa uskutočnili olympijské hry aj MS vo futbale - nárast podielu na stanici Šport je úplne zrejmý (viď nižšie). Ale ostatné stanice?

Prime-time (19-22:00), univerzálna cieľová skupina (12+) - dáta za jún (2024-2025-2026):

• Jednotka:      12,9 - 12,9 - 12,6 %

• Dvojka:          1,4 - 1,4 - 1,3 %

• 24:                  1,3 - 1,0 - 1,2 %

• Šport:             0,9 - 2,5 - 3,3 %

Tá rastúca tendencia je neprehliadnuteľná. Vidíme ju, áno? Buďme féŕoví, nič menej, nič viac.

#Rada pre mediálne služby (Kancelária): Problémy vidíme, ale nepovieme to  

Pre podozrenie z porušenia zákona (§ 25 písm. b) zákona č. 264/2022 Z.z., alebo jednoduchšie - ustanovenia o pluralite a nestrannosti) v televíznom spravodajstve  STVR sme sa v apríli obrátili na orgán na to povolaný - Radu pre mediálne služby. Tá mala 90 dní na posúdenie a mohla rozhodnúť o začiatku konania voči televízii ak by našla skutočné pochybenie. Aj rozhodla.

V pomerne vzácnej časovej zhode s Radou STVR – tá sa „uzniesla“ 30. júna, senát RpMS rozhodol 7. júla (odpoveď vedenia STVR nám inak bola preposlaná tiež 7. júla). Medzitým prebehlo spoločné stretnutie oboch kontrolných orgánov, keďže niektorí členovia Rady STVR sa chceli stretnúť s predstaviteľmi RpMS, nepáčila sa im totiž kritika spravodajstva a publicistiky STVR v ich Výročnej správe 2025.

Mediálny regulátor, presnejšie senát v zložení Katarína Začková, a dvaja členovia Rady zvolení v roku 2025 - predseda Rady Michal Dzurjanin a podpredseda Ondrej Krivuš (predtým asistent poslanca SNS Adama Lučanského) – nášmu podnetu venoval predsa len širší verejný priestor, cca 50 minút. Senát sa zaoberal materiálom Kancelárie, ktorá v ňom posúdila každý nami namietaný príspevok. A posúdila ich, mierne povedané, zľahka:

Posúdenie spravodajských programov Kanceláriou RpMS

1) Problém ÁNO, správne konanie ÁNO: 2x (14.11., 19.11.)

2) Problém ÁNO, ale správne konanie NIE: 5x (11.11., 13.11., 20.11., 6.2., 7.2.)

3) Problém príspevku ÁNO, ale je neutralizovaný inou správou dňa: 1x (15.11.)

4) Problém príspevkov nájdený, ale nepriznaný: 1x (12.11.)

5) Problém NIE: 6x (17.11., 18.11., 21.11., 2.2., 3.2., 24.2.)

Keď si to rozmeníme na drobné, Kancelária videla reálny problém v 7 dňoch (2x navrhla začať konanie, 5x však nie), pri ďalšom dni takisto, ale vlastne nie. Teda celkovo v minimálne 8 namietaných dňoch bol problém identifikovaný.

Ťažšie sa mi opisujú pripady, kedy Kancelária povedala, že problém vlastne nie je. Lebo úprimne, z mnohých cítiť nielen opatrnosť, vyhýbavosť či alibizmus - každý nech si vyberie akurátny termín - ale bohužiaľ aj isté politikum, vnímanie súčasných politických reálií, je to už autocenzúra? Tomu zodpovedali aj závery pri konštatovaní - problém NIE JE.

Nie je? Odporúčame si pozrieť príspevky:

• 18.11.2025: Premiér chce otvoriť prípad vraždy J. Kuciaka

• 21.11.2025: Žilinský krajský prokurátor vs Maroš Žilinka

• 2. a 3.2.2026: M. Lajčák sa vyjadril k J. Epsteinovi / Trestné oznámenie pre Epsteinove spisy

Pozrime sa spoločne ešte na ďalšie 2 dni, pri ktorých Kancelária v spravodajskom spracovaní nenašla problém.

#[17.11.2025] Historicky silné protesty? Či dovezených 2-tisíc na podujatí SMERu?

Nakoniec nemusíme chodiť ďaleko, členka senátu pani Začková zobrazenie tohto dňa tiež videla veľmi problematicky a navrhovala správne konanie. Kancelária argumentuje - celkom správne - že nemá ísť o mechanickú rovnováhu výpovedí. Presne tak, to nikto nespomínal a ani neočakával.

Platí presne to čo Kancelária píše ako teoretický predpoklad - nemá ísť o mechanickú rovnováha 50:50, spravodajstvo má zdôrazniť čo v ten deň rezonovalo a uviesť kontext, teda prečo je to tak.

Realita 17. novembra bola taká, že po celom Slovensku sa konali protesty: (1) v Košiciach stovky študentov troch univerzít (slová v úvode reportáže) - následne žiadny záber, či vyjadrenie, (2) občianske protesty v desiatkach miest (slová v úvode reportáže) - následne zábery iba na zhromaždenie v Bratislave, k tomu jedno vyjadrenie organizátora, (3) mítingy zorganizovala aj opozícia (slová v úvode reportáže) - následne zábery na protest v Bratislave aj s výpoveďou lídra PS Michala Šimečku a vyjadrenie lídra Hnutia Slovensko Igora Matoviča z protestu v Banskej Bystrici.

Ani raz nezaznelo koľko ľudí sa na občianskych a opozičných protestoch po Slovensku zúčastnilo, že v Bratislave išlo o 40-50-tisíc ľudí, v Košiciach o 15-tisíc, v Banskej Bystrici o 8-tisíc, v Prešove, Žiline po 3-tisíc ľudí. Celkovo organizátori odhadovali účasť po celom Slovensku na úrovni 75-85-tisíc ľudí. Cifra však nezaznela žiadna. Na druhej strane však STVR spomenula, že na podujatí koaličného SMER-ssd sa v Nitre zúčastnilo viac ako 2-tisíc účastníkov.

Podobne to bolo "s podobnou dĺžkou" vyjadrení politikov - priestor dostali 3 koaliční (Matúš Šutaj Eštok, Andrej Danko a Robert Fico - pričom HLAS-sd, ani SNS si výročie nepripomenuli nijakou akciou) na ploche 69 sekúnd, zatiaľčo z opozície to boli spomínaní 2 politici (hoci na najväčšom proteste v Bratislave vystúpili aj zástupcovia SaS, KDH a Demokratov) na priestore 35 sekúnd - teda voči koalícii polovičnom. Ak by sme pridali priestor pre organizátora občianskeho protestu Mariána Kulicha z iniciatívy Mier Ukrajine (17 sekúnd), sme inde.

Celkové rámcovanie zo strany spravodajstva STVR bolo neadekvátne. Občianske a politické akcie zhrnula v 2 príspevkoch. Prvým boli "Spomienkové zhromaždenia a pochody" (2:59 min) - presný názov? - venovaný občianskym akciám (63 sekúnd), opozičným protestom (61 sekúnd) a vyjadreniam 2 koaličných lídrov (52 sekúnd). A za tým nasledoval druhý príspevok "Smer-SD si 17. november pripomína v Nitre" (1:42 min).

A aký bol záver Kancelárie?

Jednak, že "z časového hľadiska žiadny z príspevkov značným spôsobom nevyčnieval nad tým druhým" a tiež, že "vyjadrenia politikov, či už opozičných alebo koaličných mali viac menej všoebecný charakter a podobnú dlžku".

Pohľad vedenia STVR bol identický:

"[...] V prvej reportáži sme dali priestor zástupcom občianskej spoločnosti ako aj zástupcom opozície. Druhá sa venovala strane vládnej koalície. Opäť sme mali ambíciu o zachovanie obsahovej vyváženosti. Keďže prvá reportáž sa venovala témam, ktoré prezentuje opozícia, druhá poskytla priestor opačnému názorovému spektru. Čo sa týka stopáže reportáží - boli porovnateľné."

Výborne - jeden príspevok rozdelený na 3 časti, ďalší čisto koaličný (nehovoriac o veľmi rozdielnej forme zobrazenia), ale všetko je ok. Ide nielen o úplne nepochopenie podstaty nášho podnetu, ale predovšetkým úlohy spravodajstva.

Teda, aby sme si to zhrnuli:

• Kancelária hovorí, že nemá ísť o mechanickú rovnováhu.

• Súhlas.

• Spravodajstvo má reflektovať čo je na tepe dňa. To boli občianske a opozičné protesty.

• Realita bola taká, že viac priestoru dostali koaliční predstavitelia (a spravodajstvo si okrem iného všimlo slová o spise Jána Budaja (A. Danko), či o ponovembrových rozkrádačkach (R. Fico), skutočná magnitúda protestov nebola nikde zaznamenaná.

• Teda, áno, žiadna mechanická rovnováha nenastala. Ale v neprospech toho čo sa naozaj v deň udialo.

• A záver Kancelárie? "Nazdávame sa, že v uvedenom programe Správy zo 17.11.2025 [...] boli informácie spracované korektne a fakticky."

• Čo dodať?

Snáď len toľko, že pred konaním občianskeho protestu odhalili v Bratislave na Námestí slobody nový Pamätník Nežnej revolúcie - aj s niektorými protagonistami novembrových udalostí. STVR si to však všimla v úvode bloku jednou vetou, zábery žiadne. My máme - TASR/Denník N.

#[24.2.2026] Načo ukazovať vojnou ničenú krajinu. Máme predsa čísla

Čítanie stanoviska Kancelárie (prípadne argumentáciu vedenia STVR) pôsobí ako odšktnutý nákupný zoznam. Toto a toto tam bolo, toto tiež, toto už máme od minula, takže sme all good. Áno, fakticky bolo pri zobrazení udalostí dného dňa mnoho vecí presných. Ale stačí to zoči-voči najväčšej vojnovej tragédii na území Európy od konca II. svetove vojny? Podľa mňa absolútne nie.

Podľa mňa bola vizuálna bagatelizácia vojnovej agresie zo strany TV spravodajstva STVR škandálna. Bohužiaľ, ta bagatelizácia hrôz a utrpení vojny nie je náhodná. Nerád idem do prehnanej hyperboly, ale slovo škandálna tu sedí.

Keď som blok venovaný výročiu videl - a STVR som si pozrel ako prvé spravodajstvo, pred sledovaním ďalších televízií - musím povedať, že pôsobil relatívne v poriadku - až na to, že blok končil vyjadrením VVP o tom, že Západ sabotuje mierový proces. To bol dramaturgický fail na prvú.

Okrem toho som videl veci, ktoré môžu byť samozrejme ukázané inak, presnejšie, hlbšie a omnoho kontextuálnejšie. Ale v zásade ma nevyrušila nejaká zavádzajúca informácia či priamo klamstvo. Ale niečo mi tam nehralo.

Pozrel som si blok ešte raz a vtedy som pochopil, čo nehralo. Nefungoval obraz. Boje, zvuky, skaza, utrpenie miliónov ľudí. Smrť a strach. Dnes a denne. Kde to bolo? Určite nie na obrazovke STVR - potom som si pozrel spravodajstvo komerčných TA3, TV JOJ a TV Markízy a vtedy bol môj šok reálny. Obzvlášť posledné 2 boli veľmi silné - vizuálne, aj príbehmi ľudí na Ukrajine, prípadne utečencov na Slovensku.

STVR mala správne fakty a aj vyjadrenia toho a onoho, svetoví lídri, domáci mierotvorci. To však nestačí - vizuálna stránka nemôže byť takmer neexistujúca, resp. veľmi neadekvátna či až manipulatívna. A to spravodajstvo STVR v daný deň bolo - vizuálne manipulatívne.

Fakt, že to nevidí vedenie STVR neprekvapuje, že to nevidí Rada STVR je smutné, ak to však nevidí Kancelária, to je problém. Veľký.

(Text ich stanovísk - STVR, Kancelária Rady pre mediálne služby):

#Rada pre mediálne služby (Senát): Nie 15, 13, ani 7 či 4. Dokonca ani navrhované 2

Summa summárum, hoci dôvodov začať správne konanie bolo omnoho viac, Kancelária navrhla začať správne konanie voči STVR v 2 prípadoch – pre príspevky zo 14. novembra a 19. novembra 2025.

Počas diskusie Katarína Začková navrhla rozšíriť správne konanie o ďalšie 2 spravodajské programy (13. november a 17. november 2025), pričom spomenula viaceré výhrady voči spravodajstvu STVR, často presne triafajúce náš pohľad o chýbajúcej hodnotovej hĺbke, častej povrchnosti a nevyhnutnom kontexte. Okrem toho sporovala často kontradikórny pohľad Kancelárie, podľa nej je v mnohých záveroch alibistická.

Nakoniec však senát rozhodol o začatí konania iba v jedinom prípade (19. november 2025), pričom aj tu vyzerá, že dôvodom bol predovšetkým fakt, že chýbajúcim respondentom v reportáži bola priamo Rada pre mediálne služby.

Prepis diskusie senátu, aj s mojou reflexiou niektorých výrokov je v prílohe:

#STVR deň D: 21. august 1968 – Varšavská zmluva, okupačné vojská. Len nie Moskva

Áno, správy odzneli, tentokrát – pri predstavení 58. výročia okupácie – aj vizuálne zaujímavo (viď ilustračné foto z úvodu reportáže).

Boli to informácie kontextovo a historicky presné? Na výber nie je veľa možností. Bohužiaľ, televízna STVR neprekročila svoj tieň, ba dokonca by sa dalo povedať, že o výročí a podiele Sovietskeho zväzu informovala presne v štýle vládnej garnitúry, keď nikto z čelných predstaviteľov štátu (prezident Pellegrini, premiér Fico) nepomenoval červenú červenou.

STVR bola jedinou televíziou, ktorá vôbec nespomenula, že okupačné vojská 5 armád Varšavskej zmluvy na naše územie vstúpili na príkaz Moskvy, teda Sovietskeho zväzu, keďže ostatné krajiny boli len satelitmi ZSSR. Je možné takýto zásadný, jeden by povedal priam historicky kľúčový fakt opomenúť? Pri profesionálne zvládnutom spravodajstve? Ako už bolo povedané, v pote tvári ide o maximálnu objektívnosť, takže sme kľudní, všetko ako má byť.

Takisto nezaznelo, že 9/10 z vyše polmilióna vojakov tvorili vojská Sovietskeho zväzu, že ostatné vojská z nášho územia odišli do začiatku novembra 1968, a že „súdruhovia“ zo Sovietskeho zväzu boli okrem úvodných mesiacov jedinými okupantami, a to až v počte 75 000 vojakov. Obete boli na začiatku reportáže vyčíslené na „desiatky“, pričom historické údaje hovoria o približne 400 (aspoň, že reportáž z Prahy priniesla správny korektív o počte obetí do konca roku 1968, kde sa uvádza číslo 137).

Vojská Varšavskej zmluvy “násliím ukončili demokratizačný proces tzv. Pražskej jari”. Výborný úvod, pokračovanie bolo? Žiadne. Nedozvedeli sme sa, kto boli jej protagonisti a čo to vlastne Pražská jar bola - že ľudia volali po “vylepšení” komunistického systému, po posilnení občianskych práv, po odstránení cenzúry, domáhali sa slobody cestovania, zlepšenia situácie cirkví či rehabilitácie obetí komunistických zločinov. A že Moskva nič také nechcela a práve preto sa to rozhodla zastaviť vojensky. Zaujímavé, že všetky ostatné televízie toto zvládli spomenúť. Nezaznelo nič o pozývacom liste, o Vasilovi Biľakovi a iných súdruhoch zradcoch.

STVR správne pomenovala, že „začala sa normalizácia a lámali sa charaktery“ – čo však normalizácia znamenala, že jej hlavným zosobnením bol Gustáv Husák, že na protest proti narastajúcej apatii spoločnosti sa niektorí spoluobčania o krátky čas sebaobetovali (Palach, Zajíc), a že potupná zmluva o dočasnom pobyte sovietskych vojsk znamenala okupáciu a totálne podriadenia Československa vôli a direktívam Moskvy – nič také nezaznelo. Opäť chýbajúci kontext. To čo sme STVR vyčítali v našom podnete.

STVR ukázala českého prezidenta Petra Pavla, a ten triafal presne, hovoriac, že „verejnoprávne médiá dnes opäť čelia tlaku na obmedzenie ich slobody a nezávislosti, hoc plíživejšiemu než predstavovali rusky hovoriaci vojaci so samopalmi. Nezávislé médiá sú jedným zo základných pilierov, nielen našej, ale akéjkoľvek demokracie. Nedovoľme preto, aby sme o ne v dôsledku ich postupného rozkladu prišli“. Áno nedovoľme.

#Žirinovskij na Slovensku

Nazývajme veci pravým menom, adekvátne. Prišla mi pri tejto mimikry hre - červená nie je červená - moje stretnutie s V. Žirinovským v roku 2018 počas prezidentskej kampane v Rusku. Stretli sme sa s ním v rámci volebnej misie OBSE/ODIHR, ako jedným z kandidátov na prezidenta.

Len na okraj, hlavný kandidát - VVP - sa s nikým nestretával a ignoroval všetky predovolebné diskusie kandidátov. Iný kandidát Alexej Navaľnyj nemohol kandidovať - Ústredná volebná komisia ho na základe vyfabrikovaných obvinení nezaregistrovala.

Naspať k veci. Hoci sú takéto stretnutia z podstaty takpovediac medzi štyrmi očami, na stretnutí nás čakali kamery takmer všetkých štábov. Aby zaznamenali otvorene agresívny a nepriateľský postoj voči nám, predstaviteľom Západu, dokonca predstaviteľom NATO - teda takto to formuloval kandidát, my sme nereprezentovali štáty, iba volebnú misiu, na pozvanie ktorej sa účastnícke štáty OBSE (57, od USA po Rusko) zaviazali dobrovoľne. Šéf misie sa musel ohradiť, bol z Nórska.

Čo bolo okrem tónu šokujúce - ten asi sám osebe menej, poznajúc štýl a naturel nášho "hostiteľa" - bola polovyhrážka-poloodkaz: vraj máme odovzdať domov, najlepšie priamo ministrovi školstva, že ruština by mala byť zavedená do učebných osnov a stať sa opäť povinným jazykom. Lebo, lebo - myslel som, že zle počujem, ale preklad bol skvelý a ja ruštine rozumiem (povinný jazyk, hovoríme o tom) - lebo ruskí vojaci budú opäť pochodovať v našich uliciach. Des.

Písal sa rok 2018, boli to posledné voľby, kedy mala misia možnosť proces pozorovať - odvtedy si Rusko diktuje podmienky, za ktorých pozorovanie vie umožniť. Píše sa rok 2026 - žiadna nezávislá medzinárodná organizácia blížiace sa parlamentné voľby v Rusku pozorovať nebude, lebo to nie je možné.

V roku 2022 Rusko napadlo Ukrajinu a odvtedy zabíja civilistov, unáša deti a ničí životy miliónom ľudí. (Vladimír Volfovič skonal na začiatku apríla 2022).

A v predvečer výročia okupácie Československa vojskami Sovietskeho zväzu a jeho satelitov na základe rozhodnutia a velenia Moskvy náš minister zahraničných vecí obnoví zasadnutie pracovnej skupiny s - ministrom školstva tohto vojnového agresora, agresora, ktorého desiatky tisíc vojakov okupovali našu krajinu 23 rokov.

Ale ľudia nezabúdajú. Verejnoprávne médium je na tom ako?

#STVR deň D: 29. august 1944 – Načo sú nám hrdinovia? Stačí ZVJS

Ani to už netreba priveľmi naťahovať. Bývalá prezidentka Čaputová sa príde pokloniť a vzdať pamiatku hrdinom SNP položením venca, na čo by to STVR ukázala? Je samozrejme zaujímavejšie si vyskúšať putá od Zboru väzenskej a justičnej stráže.

„Vďačnosť a hrdosť“ sú slová, ktoré prezident Pellegrini venoval hrdinom SNP. Áno, presne. Škoda, že si tento odkaz nevšimli v spravodajstve STVR – foto veliteľa Jána Goliana dostalo presne 5 sekúnd, okrem toho bol on a druhý veliteľ Rudolf Viest ešte 1x spomenutí... Z celkovo približne 11 minút venovaných oslavám SNP... Kde je kontext, kde sú iné historické mená, kde je Imrich Karvaš, kde Peter Zaťko, kde Ján Ursíny, kde Jozef Lettrich, kde Gustáv Husák? Kde sú ich rozdielne osudy?

Spravodajstvo však vlastne nič – ani jednoduchá ilustračná grafika. Čudujeme sa, že v súťaži o Historickú osobnosť Slovenska sa v prvej 100 neobjavil ani jeden z veliteľov SNP? Keď jednému venuje verejnoprávna STVR 6 sekúnd a druhému 1 zmienku. Slovami klasika, impresívne.

Ešte, že priestor dostal aspoň stále vitálny priamy účastník Vladimír Strmeň. Prečo však nie Vladimír Tvarožek? Prečo o nich nevieme viac? Prečo?

#Na okraj?

Moderátor na konci spravodajskej relácie avizoval medailón o Jánovi Golianovi, ktorý nasledoval na Dvojke. Ale prečo sa táto informácia nedá zahlásiť okamžite po skončení daného bloku informácií - boli sme na úrovni 11:31 spravodajskej relácie, zatiaľčo keď avízo odznelo, relácia bola na konci, časomiera ukazovala 49:10 min - koľko divákov medzitým odišlo?

Len na okraj - medailóny troch bežali počas víkendu na Dvojke, každý v úplne inom okne (v sobotu R. Viest o 16:55 a J. Golian o 20:10, v nedeľu o 12:20 I. Karvaš). V piatok (28.8.) na konci spravodajskej relácie bolo záhlasené, že "zajtra, špeciálny program k výročiu SNP, už od rána na okruhoch STVR - filmy, dokumenty a tiež priamy prenos z osláv v Banskej Bystrici." Stačí týchto 8 sekúnd? Obzvlásť keď daná spravodajská relácia vie priniesť príťažlivé avízo na politické akcie konané v nedeľu 30.8. - otvorené dvere Prezidentského paláca aj NR SR dostanú vlastnú správu (1 min 45 sekúnd) a v nedeľu potom samostatné dve správy (viac ako 4 minúty).

Historický odkaz SNP dostal v nedeľu celkovo cca 9:15 minút, keď zarátame aj časť reportáže o prísahe nováčikov Armády SR v Banskej Bystrici, ktorá sa historicky koná v deň výročia SNP. Teda niečo cez 9 minút pre jednu z najdôležitejších historických udalosti v našich novodobých dejinách vs približne 6 PR minút pre súčasných politikov. Ktorým okrem toho boli venované štandardné politické príspevky.

Navyše, k podstate - Soňa Gyarfášová, redaktorka, ktorá sa venovala mapovaniu novodobej histórie Slovenska a osudov hrdinov, bola na jar z STVR vypoklonkovaná, spolu s mnohými dramaturgami, ktorí stáli za jej prácou. Takto verejnoprávne médium pristupuje k reflexii histórie.

#Všetko funguje, výborne dobre je

Pri diskusii k nášmu podnetu na pôde Rady pre mediálne služby senátu bolo evidentné, že Katarína Začková má výrazne, aj artikulované výhrady k spravodajstvu STVR, k mnohých nami namietaným príspevkom. Naopak, Ondrej Krivuš, podpredseda Rady a spravodajca tohto bodu, a predovšetkým Michal Dzurjanin, predseda Rady bol jednoznačný obhajca spravodajstva STVR - často nad rámec prerokovaných bodov.

Preto do určitej miery človeka prekvapí, ak na konci, po uzavretí diskusie, povie, že "tá kvalita tam pokrivkáva, až by som povedal, že kríva na obidve nohy".

Takže kvalita tam chýba, dokonca kríva na obe nohy. A preto záver bude aký? Senát Rady odhlasoval, že správne konanie začne v 1 z 15 namietaných programov.

Tak takto. Jedine, že nie.

Inak, vďaka za inšpiráciu Orchestru Bronislava Dobrotu (1995).

[Autor pôsobil ako mediálny a politický analytik v takmer 50-tich volebných pozorovateľských misiách OBSE/ODIHR a EÚ, vrátane misií v Česku (2002), Poľsku (2007 a 2023), Rusku (2003, 2004 a 2018), na Ukrajine (2006), či v USA (2016, 2020 a 2022). Momentálne je mediálnym analytikom misie OBSE/ODIHR v Bosne a Hercegovine].