NIE OHOVÁRANIU v Trestnom zákone

NASTAL ČAS DEKRIMINALIZOVAŤ OHOVÁRANIE

Je smutné, ak Slovensko po piatich rokoch od vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej zažíva nielen neakceptovateľný útočný a dehonestujúci slovník niektorých politikov a ich podporovateľov, ale aj ich snahy obracať sa pre prácu kritických médií a novinárov na súdy.

Anti-SLAPP
Bohužiaľ, na Slovensku sa už istý čas darí verejným činiteľom (politici, sudcovia) zastrašovať novinárov a prostredníctvom rôznych žalôb od médií žiadať stovky tisíc eur. Na tieto systematické snahy o umlčanie verejného záujmu, ktorý bránia predovšetkým novinári, občianska spoločnosť a aktivisti, zareagovala v roku 2022 aj Európska komisia – návrhom anti-SLAPP smernice so zámerom nájsť odpoveď na žaloby známe ako SLAPP (Strategic Lawsusits Against Public Participation, strategické žaloby voči účasti verejnosti). Ide o zjavne neopodstatnené alebo zneužívajúce súdne konania proti aktérom zaujímajúcim sa o témy verejného záujmu, teda o žaloby priamo namierené proti slobode slova.[1]

Slovensko je momentálne najhoršie
Slovensko stále patrí ku krajinám, kde je ohováranie (defamation) stále trestným činom. V širšom rámci Európy, zahŕňajúc aj štáty Balkánu a krajiny bývalého ZSSR, bolo ohováranie dekriminalizované v 16 krajinách - z krajín EÚ je to Estónsko (2002), Cyprus (2003), Írsko (2009), Rumunsko (2014) a Malta (2018),  pričom 3 ďalšie krajiny (Bulharsko, Chorvátsko a Litva) pristúpili k čiastočnej dekriminalizácii. Je šokujúce, že z hľadiska prípustnej trestnej sadzby je Slovensko na úplnom dne, keď podľa existujúceho §373 Trestného zákona sa odsúdený za ohováranie môže potrestať odňatím slobody až na 8 rokov.

A to aj napriek tomu, že všetky medzinárodné ľudsko-právne dokumenty, inštitúcie, ako aj ustálená prax Európskeho súdu pre ľudské práva dôrazne odporúčajú spory o ochranu osobnosti, či dobrej povesti, viesť v civilnom konaní, a to predovšetkým v súvislosti s verejnými činiteľmi, ktorí z titulu svojej pozície a zodpovednosti vo verejnom živote musia strpieť omnoho kritickejšiu reflexiu.

Novela znižuje sadzbu z 8 na 2 roky
Navrhovaná komplexná novela Trestného zákona pripravená bývalým ministrom Viliamom Karasom v znení schválenom v máji v prvom čítaní obsahuje úpravu posudzovania trestného činu ohovárania, pričom navrhuje tieto dve zásadné zmeny: 

• Odstraňuje drakonické nastavenie súčasného znenia §373 (ohováranie), keď hornú hranicu sadzby znižuje z 8 na 2 roky.
• Zároveň novelizáciou §34 (zásady ukladania trestov) umožňuje, že súd uloží trest nespojený s odňatím slobody – týka sa to páchateľa, ktorého súd odsudzuje za trestný čin ohovárania, a ktorému hrozí nižšia sadzba (1 rok, podľa §373 ods.1), a ktorý nebol pred spáchaním trestného činu odsúdený.

To však nestačí
Ministerstvo v dôvodovej správe tvrdí, že “nie je prípustné, aby popri nástrojoch civilného práva, ako aj zákona č. 372/1990 o priestupkoch, existovalo ohováranie ako trestný čin v rovine ohrozovacieho trestného činu, teda aj bez vzniku reálnej ujmy”, preto návrh mení charakteristiku trestného činu na “poruchový trestný čin.”

Hoci ministerstvo tvrdí, že „návrhom zákona sa […] za vybrané trestné činy vyslovene preferuje ukladanie trestov nespojených s odňatím slobody“, v súvislosti s trestným činom ohovárania to však bohužiaľ neplatí. Tento prístup sa aplikuje iba na jednu z dvoch skutkových podstát a aj pri tej je jeho uplatnenie viazané na inú podmienku (páchateľ nebol pred spáchaním trestného činu odsúdený).

Civilné právo poskytuje ochranu
Princíp „ultima ratio“, spomínaný aj v dôvodovej správe návrhu novely znamená, že represívne právne prostriedky sa majú použiť až keď nie je iná možnosť. V širšom ponímaní to znamená, že trestné právo sa má uplatniť až v momente, keď sú práva jednotlivca, spoločnosti alebo štátu vážne porušené, a zároveň v právnom prostredí absentujú iné alternatívne formy nápravy.  U nás, ako aj v každej inej slušnej demokratickej krajine, také prostriedky existujú – dotknuté osoby sa môžu domáhať ochrany v civilnom procese, prostredníctvom Občianskeho zákonníka (ochrana osobnosti fyzickej osoby, ochrana dobrej povesti právnickej osoby).

Ako už v roku 2003 uvádzal Úrad Splnomocnenca pre slobodu médií OBSE (The OSCE Representative on Freedom of the Media, Ending the Chiling Effect) logickým prvým krokom by malo byť "odstránenie trestov odňatia slobody" v súvislosti s ohováraním. Trestanie urážky na cti trestom odňatia slobody je v 21. storočí neprimeraným opatrením a zastaranou prehnanou reakciou. Ďalším logickým krokom je úplná "de-kriminalizácia" ohovárania, čo je akt, ktorý by mal pomôcť vytvoriť priestor pre civilizovanejšiu a primeranejšiu reakciu prostredníctvom ustanovení občianskeho zákonníka.

Sloboda prejavu, nie kriminalizácia
Ministerský návrh síce hovorí o humanizácii trestnej politiky, ostáva však iba v kroku 1, na polceste. Demokratické krajiny musia nastaviť vyšší štandard, sloboda prejavu musí prevážiť.

Vyzývame preto politikov, aby našli odvahu a ukázali, že Slovensko patrí naozaj do okruhu vyspelých demokracií, a aby ukázali, že im naozaj záleží na slobodných a kritických médiách - a §373 z novely Trestného zákona úplne odstránili.  

[1]             MEMO 98  (v rámci projektu PATFox - Pioneering anti-SLAPP training for freedom of expression) pripravilo slovenské curriculum s cieľom predstaviť SLAPP, medzinárodný kontext, pripravovanú smernicu EÚ, a najmä slovenské reálie, vrátane prípadovej štúdie. Zároveň sme začali s praktickými aktivitami s cieľom zlepšovať právne povedomie a pripravenosť čeliť podobným šikanóznym žalobám. Na konci júna (22.6.) sa uskutoční druhý zo série workshopov zamerený na zlepšienie právnej povedomia - tento krát určený pre médiá a ľudsko-právne organizácie. Jeho program v slovenčine (the agenda in English).

Vyhlásenie v pdf verzii je tu.