[World Press Day] Slovensko padá v rebríčku slobody tlače. Môže za to RTVS?

World Press Day

V decembri 1993 vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN 3. máj za Svetový deň slobody tlače (World Press Freedom Day) alebo len Svetový deň tlače (World Press Day), ktorý sa slávi s cieľom zvýšiť povedomie o dôležitosti slobody tlače a pripomenúť vládam ich povinnosť rešpektovať a dodržiavať právo na slobodu prejavu zakotvené v článku 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948 a pripomenúť si výročie Windhoekskej deklarácie, vyhlásenia o zásadách slobody tlače, ktoré zostavili africkí novinári vo Windhoeku v roku 1991.

Press Freedom Index

Pri príležitosti Svetového dňa tlače medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc pravidelne zverejňuje svoj Index slobody slova (World Press Freedom Index), tohtoročný s podtitulom Novinári pod politickým tlakom.

Ako spomína Index v časti venovanej Európe, "napriek tomu, že Európska únia prijala svoj prvý zákon o slobode médií, EMFA, a napriek tomu, že tri európske krajiny - Nórsko, Dánsko a Švédsko - sú stále na čele indexu, politici sa snažia zmenšiť priestor pre nezávislú žurnalistiku. Na čele tohto nebezpečného trendu stojí prokremeľský predseda vlády Maďarska Viktor Orbán a jeho slovenský náprotivok (29. miesto) Robert Fico. Sloboda tlače je vystavená skúške vládnucich strán v Maďarsku (67. miesto), na Malte (73. miesto) a v Grécku (88. miesto), troch najhoršie hodnotených krajinách EÚ. Taliansko Giorgie Meloni (46. miesto) sa tiež prepadlo o päť miest". 

Slovensko sa v jeho poslednej edícii zhoršilo, spadlo z miesta 17. (83,22/100) na 29. (76,03/100), keď sa zhoršilo v každom z 5 hodnotených kritérií (politický kontext, právny rámec, hospodársky kontext, sociokultúrny kontext a bezpečnosť).

Čo?

Nový rebríček pritom ešte nereflektoval snahu vlády Roberta Fica o politické ovládnutie verejnoprávnej RTVS prostredníctvom návrhu nového zákona.

Návrh zákona o Slovenskej televízií a rozhlase (STVR) v jeho dôvodovej časti (a to ako v pôvodnom znení z 11. marca, tak aj v upravenej podobe z 22. apríla) spomína ako nosný dôvod nespokojnosť s obsahom vysielania a "reaguje predovšetkým na podnety verejnosti, odborných organizácií, združení, orgány[ov] samosprávy a mimovládny[eho] sektor[a]. Tieto požadujú zlepšiť súčasný stav a priblíženie sa k objektívnosti vysielania. Podľa nich vysielacia verejnoprávna inštitúcia nenapĺňa svoje verejnoprávne poslanie a tieto základné atribúty verejnoprávnosti opustila". Viac informácií o kontexte, protestných akciách občianskej aj odbornej verejnosti je možné nájsť v našej monitorovacej správe z 3. apríla 2024, ako aj vo verejnej výzve k inštitúciám EÚ z 24. apríla 2024 po schválení návrhu zákona vládou SR v daný deň.   správe preých správach 

Ako?

Pozreli sme sa preto na rozhodovaciu činnosť mediálneho regulačného orgánu - Rady pre vysielanie a retransmisiu (RPMS), ktorý je na základe zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách kompetentným ultimatívnym orgánom na posudzovanie súladu obsahu vysielania so zákonom. Analyzovali sme návrhy rozhodnutia RPMS od predčasných parlamentných volieb - za obdobie 7 mesiacov (október 2023 - apríl 2024), počas ktorého sa uskutočnilo 14 zasadnutí RPMS. 

HLAVNÉ ZISTENIA

Rada pre mediálne služby, prostredníctvom jej Kancelárie, posudzovala za sledované obdobie 303 návrhov - z toho sa 215 týkalo obsahu vysielaných a poskytovaných služieb, zvyšné sa týkali technických konaní (oprávnení na vysielanie, na poskytovanie).

Z 215 konaní sa 41 týkalo RTVS - teda necelých 20% (19,1%).

Zo 41 konaní vo vzťahu k RTVS sa sankciou skončilo jediné - upozornením na porušenie zákona (udelené na zasadnutí RPMS dňa 20. decembra 2023). Bolo udelené za odvysielanie mimoriadneho oznamu bývalého predsedu vlády Eduarda Hegera (zo 4. mája 2023). Okrem jednej sankcie sa v 3 prípadoch voči RTVS začalo správne konanie (na zasadnutiach 22.11. - bod č.24, 20.12.2023 - bod č.54 a 10.4.2024 - bod č.45 - návrh a rozhodnutie).

Pokiaľ ide o právny základ konaní - až 29 konaní sa týkalo §25 zákona o mediálnych službách - prístup verejnosti k pluralitným, objektívnym a nestranným informáciám.

Podstatným je zistenie, že až 32 konaní (teda takmer 80%) RPMS ukončila zamietavým rozhodnutím - buď ako neopodstatnený podnet (29), zastavením správneho konania (1), alebo len zobrala informáciu na vedomie (2).

Správa vo formáte pdf

Grafy vo formáte pdf:
(slovensky) Konania RPMS ohľadom RTVS počas 7 mesiacov po predčasných parlamentných voľbách (11.10.2023 - 24.4.2024)

(in English) Proceedings of the Council for Media Services (CMS) in relation to the public RTVS during 7 months after the 2023 early parliamentary elections (11 October 2023 - 24 April 2024)


Neskôr sa pozrieme na rozhodnutia RPMS v súvislosti s RTVS počas celého funkčného obdobia generálneho riaditeľa RTVS Ľuboša Machaja (funkcie sa ujal v auguste 2022) a spoločne s Via Iuris aj na rozhodnutia RPMS v súvislosti s voľbami (parlamentné, prezidentské, voľby do EP).