[Volebné fauly 10] Prezidentská "nekampaň" 3 štátnych funkcionárov HLAS-sd. Už 2 roky, iba 1 verdikt

#Prečo volebné podnety?

Reč je o troch volebných podnetoch, ktoré MEMO 98 podalo vo finále prezidentskej kampane 2024 (v priebehu času sa ukázalo, že sme neboli jediní)- deň pred konaním druhého kola prezidentských volieb (5.4.2024). Naše podnety - podané na Ministerstvo vnútra SR a na Štátnu komisiu pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ŠKV/Štátna komisia) smerovali voči konaniu troch štátnych funkcionárov zastupujúcich stranu HLAS-sd. Podali sme ich pre podozrenie z porušenia zákona o volebnej kampani - zákon totiž zakazuje kampaň tretích strán (nekandidátov). Porušenie zákazu navyše "odmeňuje" sankciou v rozpätí od 300 do 30 000 EUR (pre fyzické osoby).

#Kto konal ako nemal?

Traja predstavitelia štátu za HLAS-sd - minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, a vtedajší štátni tajomníci Branislav Ondruš (na ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny) a Kamil Šaško (na ministerstve hospodárstva) však podľa nás presne toto urobili. Ako tretie strany (nekandidáti) vykonávali zákazanú činnosť (inými slovami, viedli volebnú kampaň).

Počas prezidentskej kampane 2024 uverejnili viaceré platené statusy na sociálnych sieťach spoločnosti Meta (Facebook a Instagram), ktoré explicitne podporovali kandidáta Petra Pellegriniho (zároveň vtedajšieho predsedu strany HLAS-sd), prípadne otvorene kritizovali jeho protikandidáta Ivana Korčoka.

Matúš Šutaj Eštok (minister vnútra SR, nominant strany HLAS-sd)

• Namietaných 23 platených príspevkov (4 rôzne typy) v období 23.3. – 4.4.2024

• Vložené prostriedky boli na úrovni cca 1300 - 1900 EUR

• Reklama sa celkovo zobrazila na úrovni 819 – 980 000 krát

• Celkovo 38 platených statusov (9 rôznych typov), počet zobrazení 1,24 - 1,46 milión

Braňo Ondruš (štátny tajomník, nominant HLAS-sd)

• Celkovo 5 platených príspevkov (3 rôzne typy) v období 19.3. – 4.4.2024

• Vložené prostriedky boli na úrovni cca 700 - 1000 EUR

• Reklama sa celkovo zobrazila na úrovni 340 – 400 000 krát

Kamil Šaško (štátny tajomník, nominant HLAS-sd)

• Namietané 3 platené príspevky (2 rôzne typy) v období 3. – 8.3.2024

• Vložené prostriedky boli na úrovni do 100 EUR

• Reklama sa celkovo zobrazila na úrovni 18 – 24 000 krát

• Celkovo 7 platených statusov (6 rôznych typov), počet zobrazení 45 - 59 000

Spomenutí štátni predstavitelia tak konali najmä pred druhým kolom volieb, vo finále súťaže, v momente, kedy by aj nepísané pravidlá fair-play mali platiť z podstaty veci, obzvlášť pre predstaviteľov štátu. Akurát, že tu nešlo iba o nepísané pravidlá - zákon č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani (§ 2 ods. 3) hovorí celkom explicitne - zakazuje činnosť (teda volebnú kampaň) iných ako kandidujúcich subjektov na podporu alebo v neprospech kandidátov.

Pre presnejšiu ilustráciu, ak by sme do úvahy zobrali aj všetky platené statusy pred prvým kolom, v prípade ministra vnútra Šutaj Eštoka išlo celkovo o 38 platených príspevkov (9 typov) - 15x pred prvým a 23x pred druhým kolom.

Vymedzenie línie, že platené statusy uverejnené na sociálnych sieťach sú považované za kampaň ustanovuje vo svojich stanoviskách priamo Ministrerstvo vnútra - a to jednak pre voľby uskutočnené pred prezidentskými voľbami 2024 (bod č. 35 stanoviska k volebnej kampani pre parlamentné voľby 2023), tak aj pre voľby uskutočnené po prezidentských voľbách 2024 (bod č. 35 stanoviska k volebnej kampani pre voľby do Európskeho parlamentu 2024). Rovnaký prístup vo svojej aplikačnej praxi uplatňovala aj Štátna komisia pre voľby a financovanie politických strán (ŠKV/Štátna komisia).

Nemyslíme si, že takýto zákaz - úplny zákaz kampane tretích strán - je v modernej demokratickej spoločnosti celkom opodstatnený a zmysluplný - takto to nakoniec vnímajú aj expertné volebné misie Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva OBSE (OSCE/ODIHR), ktoré u nás pozorovali posledné volebné procesy (ich finálne správy aj s odporúčaniami sú aj v slovenčine dostupné na týchto linkoch - k parlamentným voľbám 2023 a k prezidentským voľbám 2024).

Paradoxom ostáva, že zákaz kampane tretích strán sa do zákona o volebnej kampani č. 181/2014 Z.z. dostal až novelou z júla 2019 (č. 208/2019 Z.z.) - počas vlády premiéra Petra Pellegriniho.

#Čo presne je problém?

• Nešlo iba o vyjadrenie vlastného názoru, ale aj o snahu dostať ho k čo najväčšiemu počtu užívateľov sociálnych sietí Facebook a Instagram, preto platenie za statusy - keďže platba násobné zvyšuje viditeľnosť príspevku (boost).

• Iba dosah všetkých príspevkov ministra vnútra Matúš Šutaj Eštoka bol na úrovni 1,239-1,465 milióna zobrazení (pre príspevky, ktoré boli predmetom nášho podnetu to bolo na úrovni 819-980 tisíc zobrazení).

• Matúš Šutaj Eštok za svojich 38 sponzorovaných príspevkov zaplatil celkovo cca 1950 - 3100 EUR (za príspevky, ktoré boli predmetom nášho podnetu to bolo medzi 1250 - 1900 EUR). Meta Ads Library, katalóg reklám uverejnených na Facebooku a Instagramu, uvádza len rozmedzie súm.

Viac o podrobnostiach všetkých konaní v poslednom blogu zo septembra 2025:
[Volebné fauly 9] Prezidentská "nekampaň" štátnych funkcionárov - rok od absurdného rozhodnutia. Obraciame sa opäť na prokuratúru

Linky na predchádzajúce blogy zo série "Volebné fauly" uverejnené v tejto súvislosti od júna 2024 sú dostupné v blogu z júna 2025:
[Volebné fauly 8] Prokuratúra v ságe "nekampane" ministra Šutaj Eštoka podáva správnu žalobu

#Kam sme sa pohli za 2 roky?

Niekam áno. Ale stačí to? Nie.

Od momentu nášho podania jeho prvého prerokovania na pôde ŠKV uplynuli viac ako 2 roky a definitívne uzavretý je jediný podnet. Ešte raz - sme 2 roky od našich podaní, pomaly uplynú 2/5 z mandátu prezidenta Petra Pellegriniho.

[Edit - horný graf / 15.4.2026, 14:00]
Počet dní celkovej doby rozhodovania vo veci M. Šutaj Eštoka a K. Šaška (z 585 na 730 dní)

#Prvé posúdenie (hneď) - postúpenie podnetov

Naše tri volebné podnety prerokovala Štátna komisia hneď nasledujúci deň (6.4.2024) a následne ich rozdelila – podnety na M. Šutaj Eštoka a na K. Šaška boli postúpené Okresnému úradu Bratislava, podnet na B. Ondruša bol postúpený Ministerstvu vnútra. Až 13. mája, teda po viac ako mesiaci, bol podnet týkajúci sa B. Ondruša postúpený inému okresnému úradu – OÚ Zvolen. Následne, po dlhočiznej peripetii až cez policajné oddelenie v Detve (áno), skončil tiež na Okresnom úrade Bratislava.

Pre presnosť:

• Na rozhodovanie o porušení zákazu viesť volebnú kampaň, a prípadne o uložení sankcie je príslušný okresný úrad (§ 20 zákona č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani).

• Rozhodnutie je správny orgán (v tomto prípade okresný úrad) povinný vydať do 30 dní od začatia konania, vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní - ustanovuje to zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (§ 49 ods. 2).

• Priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky - ustanovuje to zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (§ 20 ods. 1). V prípade podanie žaloby na súd (viď nižšie) táto prekluzívna lehota neplynie (na základe zákona č. 162/2015 Z.z. o správnom súdnom poriadku) - lehota spočíva od podania žaloby až po vrátenie veci správnym súdom na nové prejednanie a rozhodnutie správnemu orgánu.

#Prvé rozhodnutie (4,5 mesiaca) - zastavenie konania

Na konci septembra 2024 nám bolo na základe infožiadosti sprístupené prvé rozhodnutie - Okresný úrad Bratislava (OÚ BA/Úrad) v ňom na konci augusta (28.8.2024) rozhodol o našom podnete z apríla 2024 voči ministrovi M. Šutaj Eštokovi. Okresný úrad týmto rozhodnutím konanie voči ministrovi vnútra zastavil, keďže podľa Úradu konanie ministra nie je priestupkom.

#Ďalšie rozhodnutia (8 mesiacov) - zastavenie konaní

O niečo neskôr - na prelome novembra a decembra 2024 Úrad rozhodol aj vo veci ďalších 2 nami namietaných konaní - voči vtedy už europoslancovi Braňovi Ondrušovi, aj voči vtedy už ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi.

Rozhodnutia akoby z oka vypadli pôvodnému z augusta v prospech ministra vnútra - aj konania voči Branislavovi Ondrušovi a Kamilovi Šaškovi Úrad zastavil s tým, že nejde o priestupok.

Rozhodnutia nám boli sprístupnené neskôr (posledné - 20.1.2025 - vo veci europoslanca Ondruša), takže v polovici januára 2025 - po 9 mesiacoch od našich podnetov sme vedeli, že naše podnety sú v slepej uličke.

#Aké rozhodnutia? Jedným slovom - absurdné

Rozhodnutia síce vo všetkých prípadoch štátnych funkcionárov, predstaviteľov strany HLAS-SD, ministra vnútra Šutaj Eštoka a vtedajších štátnych tajomníkov Ondruša a Šaška nakoniec boli vyslovené - podľa nás však v príkrom rozpore s faktami, akoukoľvek elementárnou logikou a predovšetkým so zákonom.

#Protesty prokuratúry - zvrat

#I. Matúš Šutaj Eštok (minister vnútra) - žaloba na Správnom súde

Rozhodnutie v prospech ministra vnútra z pera Okresného úradu (teda podriadených ministra) sme považovali - spoločne s partnermi z Nadácie Zastavme korupciu a Transparency International Slovensko, ktorí vo finále prezidentskej kampane v apríli 2024 taktiež podali samostatné podnety - za natoľko argumentačne absurdné, že sme sa spoločne v októbri 2024 obrátili na prokuratúru, aby preskúmala zákonnosť rozhodnutia OÚ BA.

Prečo sme toto rozhodnutie považovali Okresného úradu za absurdné? Dôvodov bolo mnoho, zhrnuli sme ich do podania na Generálnu prokuratúru a k podaniu sme vydali aj tlačovú správu.

Okresná prokuratúra Bratislava I. sa stotožnila s naším pohľadom voči rozhodnutiu OÚ BA o zastavení konania a podala vlastný prostriedok ochrany zákonnosti - protest (17.12.2024). Prokurátorka vo svojom proteste rozhodnutie OÚ považovala za nezákonné a navrhla ho zrušiť.

Prokuratúra, okrem iného, konštatovala, že tvrdenia v statusoch ministra “nemožno logickým postupom vyhodnotiť inak, ako majúce za cieľ ovplyvniť prebiehajúcu politickú kampaň v neprospech kandidáta Ivana Korčoka. V rozhodnutí úradu jej chýba racionálna argumentácia a jeho závery sú podľa nej “v extrémnom nesúlade so skutkovými zisteniami”.

“Správny orgán v rámci odôvodnenia napádaného rozhodnutia rezignoval na vlastné právne úvahy a obmedzil sa len na nekritické prevzatie obhajobnej argumentácie Mgr. Matúša Šutaja Eštoka,“ uvádza prokuratúra.

Ani samotný OÚ (odbor všeobecnej vnútornej správy), ani jeho nadriadený orgán (odbor opravných prostriedkov) však protestu nevyhoveli (17.2.2025). Rovnako sa k následnému odvolaniu prokuratúry (zo 4.3.2025) postavil aj odvolací orgán (takisto v rámci štruktúry Ministerstva vnútra SR - Sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy) - odvolanie zamietol (30.4.2025) a ponechal v platnosti pôvodné rozhodnutie OÚ.

To však našťastie nie je koniec - Okresná prokuratúra Bratislava I. využila aj ďalší inštitút ochrany zákonnosti a podala na Mestský správny súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu (10.6.2025).

Správny súd môže na základe správnej žaloby napadnuté rozhodnutie Okresného úradu zrušiť a vrátiť mu vec na opätovné prejednanie a rozhnodnutie. Právny názor správneho súdu je pre Úrad záväzný. Podľa informácií zo začiatku apríla 2026 predložila prokuratúra na konci roku 2025 svoje vyjadrenie a momentálne sa čaká sa na krok súdu.

#II. Branislav Ondruš (poslanec EP) - pokuta 300 EUR

Podobne sme sa rozhodli využiť dostupné právne prostriedky aj pri zvyšných 2 podaniach - aby bolo učinené zadosť nielen litere, ale aj duchu zákona a predovšetkým spravodlivosti.

V prípade Branislava Ondruša sa naše podanie okľukou cez Zvolen a Detvu dostalo naspäť na Okresný úrad Bratislava, keď už prebiehalo konanie o podobnom podnete zo strany Nadácie Zastavme kurupciu (Nadácia/NZK), preto sme ho sledovali viac zboku.

Aj v tomto prípade sa sťažovateľ - Nadácia - obrátil v marci 2025 na prokuratúru o preskúmanie zákonnosti pôvodného rozhodnutia Okresného úradu Bratislava (z 5.12.2024).

Okresná prokuratúra Bratislava I. aj v tomto prípade voči rozhodnutiu OÚ BA o zastavení konania voči B. Ondrušovi rozhodla využiť dostupný právny mechanizmus ochrany zákonnosti a podala protest (13.5.2025) - prokurátorka aj v tomto proteste označila prokurátorka rozhodnutie OÚ za nezákonné a navrhla ho zrušiť.

Nadriadený orgán Okresného úradu Bratislava (jeho Odbor opravných prostriedkov - OOP OÚ BA) v tomto prípade protestu vyhovel (v júli 2025), rozhodnutie pre procesné vady zrušil a vrátil Okresnému úradu na nové rozhodnutie.

OOP argumentoval, že hoci podľa § 3, § 32 a § 46 správneho poriadku musí rozhodnutie vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, výrok pôvodného rozhodnutia Úradu túto požiadavku nenapĺňa:

"V danom prípade to znamená, zistenie skutočnosti kto, kde, kedy a presne aký príspevok zverejnil. Až po presnej identifikácii prípsevku a jeho obsahu možno pristúpiť k jeho právnemu posúdeniu, a teda či obsah tohto príspevku je alebo nie je volebnou kampaňou, a či zverejnením tohto príspevku došlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty priestupku alebo nie. Výrok rozhodnutia takéto požiadavky na spoľahlivo zistený skutkový stav nespĺňa, ..."

Opätovné rozhodnutie Okresného úradu Bratislava v tejto veci skončilo vzhľadom na absurdný charakter predchádzajúcej argumentácie pozitívnym prekvapením - Úrad uznal primárne argumenty a rozhodol, že Branislav Ondruš svojimi platenými statusmi konal nezákonne a udelil mu sankciu 300 EUR.

Úrad okrem iného v odôvodnení uviedol nasledovné citácie, s ktorými sa možno úplne stototižniť - a a potvrdzujú tak pôvodnú argumentáciu z nášho podnetu, aj argumentáciu Nadácie ako iného sťažovateľa (text v zátvorke aj podčiarknutie častí textu sú doplnené autorom textu):

• "Správny orgán zohľadnil, že príspevok p. Ondruša bol zameraný v neprospech kandidáta. Volebná kampaň sa nemusí zameriavať len na chválenie vlastného kandidáta. Príspevky (B. Ondruša) so slovami ako "(Ivan KORČOK,) MUŽ, KTORÝ POHŔDA INÝMI" jasne preukazujú, že ich cieľom bolo aktívne poškodiť povesť (Ivana Korčoka). Takéto konanie spadá pod legálnu definíciu volebnej kampane, ktorá zahŕňa aj činnosť "v neprospech" kandidáta".

• "Zákon v § 2 ods. 3 výslovne zakazuje akúkoľvek činnosť "iných subjektov" na podporu alebo v neprospech kandidátov. (Branislav Ondruš) napriek svojmu postaveniu politika a europoslanca, nebol v čase prezidentských volieb oficiálnym kandidátom na prezidenta. Tým pádom spadal pod kategóriu "iný subjekt". Jeho platená antikampaň, ktorá mala jasný dopad na prezidentské voľby, bola teda v rozpore so zákonom. Argument, že platená reklama mohla byť súčasťou jeho eurokampane, je irelevantný. Dôležitý je obsah a účel kampane v danom čase. Ak bola (čo sa preukázalo, že bola) platená reklama zameraná na prezidentského kandidáta, spadá pod pravidlá pre prezidentskú kampaň."

Výšku udelenej sankcie (300 EUR), ktorá je na úplne dolnej hranici rozpätia (300 - 30 000 EUR) však Úrad zdôvodnil spôsobom, s ktorým nemožno celkom súhlasiť, predovšetkým pri argumentácii o zavinení (subjektívna stránka) - ide o 1 zo 4 obligatórnych znakov skutkovej podstaty priestupku (subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka):

• Úrad v odôvodnenín uviedol, že pri rozhodovaní o druhu a výmere sankcie okrem iného prihliadol aj "...na okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný, kedy obvinený konal v nevedomosti, na mieru zavinenia, kedy obvinený konal nepriamym nedbanlivostným konaním..." Konal v nevedomosti, nedbanlivo? Tri iné typy explicitných statusov, 5x platené, sumou, ktorá umožnila zobrazenie statusov aspoň 340 000 krát? Naozaj?

#III. Kamil Šaško (minister zdravotníctva) - premlčanie

Po zastavení konania voči Kamilovi Šaškovi sme sa obrátili na prokuratúru (v septembri 2025) aj so žiadosťou o preskúmanie zákonnosti tohto pôvodného rozhodnutia Okresného úradu Bratislava (z 28.11.2024).

Urobili sme tak až po určitom čase, dúfali sme totiž, že sa v primeranom čase spravodlivo ukončí exemplárny prípad "nekampane" ministra vnútra Matúša Šutaj Eštoka - nestalo sa tak, Okresná prokuratúra bola nútená zvoliť na ochranu zákonnosti až správnu žalobu.

Okresná prokuratúra Bratislava I. sa aj v tomto poslednom prípade stotožnila s našou argumentáciou a voči rozhodnutiu OÚ BA o zastavení konania voči K. Šaškovi sa rozhodla využiť právny mechanizmus ochrany zákonnosti a podala protest (28.11.2025) - prokurátorka aj v tomto proteste označila rozhodnutie OÚ za nezákonné a navrhla ho zrušiť.

Bohužiaľ, prvostupňový orgán (Okresný úrad Bratislava) protestu nevyhovel a to napriek tomu, že v podobnom prípade (Branislav Ondruš) medzitým (15.10.2025) už zvrátil svoje pôvodné rozhodnutie a v konečnom dôsledku videl porušenie zákona a udelil zaň sankciu.

Až nadriadený orgán Okresného úradu Bratislava (Odbor opravných prostriedkov - OOP OÚ BA) však aj v tomto prípade protestu vyhovel (vo februári 2026), rozhodnutie pre procesné vady zrušil a vrátil Okresnému úradu na nové rozhodnutie.

OOP argumentoval identicky ako v konaní voči B. Ondrušovi - a síce, že hoci podľa § 3, § 32 a § 46 správneho poriadku musí rozhodnutie vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, výrok pôvodného rozhodnutia Úradu túto požiadavku nenapĺňa:

"V danom prípade to znamená, zistenie skutočnosti kto, kde, kedy a presne aký príspevok zverejnil. Až po presnej identifikácii prípsevku a jeho obsahu možno pristúpiť k jeho právnemu posúdeniu, a teda či obsah tohto príspevku je alebo nie je volebnou kampaňou, a či zverejnením tohto príspevku došlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty priestupku alebo nie. Výrok rozhodnutia takéto požiadavky na spoľahlivo zistený skutkový stav nespĺňa, ..."

Opätovného rozhodnutia Okresného úradu Bratislava v tejto veci sa však už s najväčšou pravdepodobnosťou nedočkáme. Podľa získaných informácií totiž rozhodnutie Odboru opravných prostriedkov nadobudlo právoplatnosť 30.3.2026, a spisový materiál sa do rúk Okresného úradu Bratislava vráti zrejme až v polovici apríla. Medzitým uplynula dvojročná prekluzívna (premlčacia) lehota, ktorá sa počíta od spáchania skutku (teda od začiatku marca 2024), čo má za následok zánik zodpovednosti za priestupok (podľa § 20 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch).

Hoci po októbrovom rozhodnutí Okresného úradu vo veci B. Ondruša bolo možné očakávať, že aj vo veci K. Šaška príde konečne k zreálneniu rozhodnutia - a k napleniu spravodlivej príčinnej súvislosti medzi porušením zákona de facto a takýmto vyhodnotením de iure - nestane sa tak. Z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty teda Úrad konanie, s najväčšou pravdepodobnosťou, zastaví a k meritu veci sa zrejme nijako nevyjadrí.

2 roky a nič.

Šanca prvostupňového správneho orgánu (Okresný úrad Bratislava) vyhovieť protestu prokurátora a rozhodnúť už na prelome rokov 2025/26, vyhnúť sa tak premlčaniu zodpovednosti za priestupok, a predovšetkým postaviť prípad z hlavy na nohy, tu bola. Úrad však protest nepovažoval za dôvodný.

Navyše, podľa našich informácií Úrad predložil protest svojmu nadriadenému orgánu (Odbor opravných prostriedkov OÚ BA) až 21.1.2026 - hoci zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (§ 24 ods. 5) explicitne uvádza, že ak správny orgán nepovažuje protest za dôvodný "predloží ho do 30 dní od jeho doručenia ... svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu, dozerajúcemu orgánu alebo orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku."

Okresná prokuratúra Bratislava I. svoj protest podala 28.11.2025. Doručenie nejaký čas trvá, áno. Napriek tomu, tá istá pesnička - zákon predpisuje povinnosť (DO 30 dní), aplikácia zákona štátnym orgánom ukazuje jej ignoráciu (54 dní)...

Hanba.

#x. Juraj Draxler (bývalý minister školstva) - pokuta 300 EUR

Už v apríli 2025 Okresný úrad Bratislava rozhodol o podnete Nadácie, ktorého podstata bola podobná - bývalý minister školstva (nominant SMER-ssd) Juraj Draxler tiež viedol nezákonnú bilbordovú a online kampaň v neprospech prezidentského kandidáta Ivana Korčoka.

Vinník svoj čin príliš neľutoval, práve naopak, pôsobil pri glosovaní sankcie (Facebook post Nadácie Zastavme korupciu so zostrihom reportáže z TV Markíza) pomerne arogantne.

Ak by sankcie boli adekvátne a reálne zohľadňovali rozmer a z toho plynúce možné dôsledky podobných kampaní a antikampaní, ich preventívny a odstrašujúci charakter by mohol byť skutočný, nielen symbolický.

#Prístup volebných orgánov

Sme sklamaní nielen liknavosťou správnych orgánov, úvodným ignorovaním existujúceho zákonného rámca volebnej kampane, ako aj alibizmom Štátnej komisie. Volebný zákon (č. 180/2014 Z.z., § 1213) definuje Štátnu komisiu ako nezávislý orgán na kontrolu financovania politických strán a politických hnutí, riadenie volieb a zisťovanie výsledkov volieb.

Na Štátnu komisiu sme sa preto spoločne s partnermi (Nadácia Zastavme korupciu, Transparency International Slovensko) obrátili dvakrát (17. októbra a 3. decembra 2024) so žiadosťou o výkladové metodické stanovisko ku kampani tretích strán.

Štátna komisia sa však našou žiadosťou ani raz meritórne nezaoberala - prvýkrát (zasadnutie 7.11.2024) konštatovala nedostatok kompetencií, druhýkrát (zasadnutie 10.2.2025) k žiadosti na svojom rokovaní ani neprijala uznesenie.

#Čo ďalej?

#Volebný zborník pre všetkých

Ako už bolo naznačené v predchádzajúcom dieli zo septembra 2025 (Volebné fauly #9), skutkový stav do daného momentu je detailne popísaný v odbornom volebnom Zborníku. Pripravila Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnicka fakulta, Katedra ústavného práva a správneho práva pod vedením bývalého sudcu Ústavneho súdu SR, prof. Ladislava Orosza - Právna regulácia volebnej kampane a jej uplatňovanie vo volebnej praxi v Slovenskej republike a vo vybraných štátoch Rady Európy.

Odborný volebný zborník je už von, rozhodnutia majú čas. Viac by ani nebolo nutné konštatovať. Predsa len.

Tu sú úvodné odporúčania, ktoré sú súčasťou príspevku v Zborníku:

1. Kompetencie a vzájomné vzťahy Ministerstva vnútra a Štátnej komisie zrozumiteľne definovať a posilniť postavenie Štátnej komisie tak, aby mohla fungovať inštitucionálne a funkčne nezávislým spôsobom. Súčasťou jej kompetencií by malo byť aj podávanie legálneho výkladu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a zákona o volebnej kampani, ktorý by bol záväzný pre všetky orgány verejnej správy zodpovedajúce za voľby, vrátane ministerstva vnútra.

2. Významne skrátiť lehoty na rozhodovanie príslušných orgánov verejnej moci o správnych deliktoch a priestupkoch vo volebných veciach. Všetky meritórne rozhodnutia Štátnej komisie vo volebných veciach by mali podliehať súdnemu preskúmaniu.

3. Za účelom riešenia medzier a nedostatkov vo volebných predpisoch by bolo vhodné, aby sa volebné orgány v dostatočnom predstihu pred ďalšími parlamentnými voľbami zaoberali predchádzajúcimi odporúčaniami pozorovateľských misií, ako aj iných subjektov zainteresovaných vo voľbách.

4. Prehodnotiť sankcie za porušenie volebných pravidiel, posilniť ich preventívne (odstrašujúce) pôsobenie.

5. Umožniť opätovne tretím stranám viesť volebnú kampaň a financovať si ju. V tejto súvislosti by bolo potrebné zrozumiteľne vymedziť právne postavenie tretích strán tak, aby sa zabránilo neprimeranému ovplyvňovaniu priebehu volebných kampaní z ich strany.

6. Skúsenosti s preskúmavaním volebných podnetov mimovládnych organizácií vedú k tomu, aby sa uvažovalo aj o tom, aby sa sťažovateľom poskytli v konaní o o ich podnetoch aspoň minimálne oprávnenia (napr. povinnosť informovať ich o priebehu konania a vydaných rozhodnutiach, oprávnenie poskytnúť vysvetlenia a pod.).

Odporúčania do veľkej miery korešpondujú so zisteniami a odporúčaniami z finálnych hodnotiacich správ pozorovateľských misií OBSE/ODIHR, ktoré sú spomenuté na začiatku článku.

#Volebné zákony - pre politikov?

Ténto článok nemá ambíciu venovať sa podrobnejšie pripravovanej novelizácii volebného zákonodarstva. Tém (kampaň tretích strán, sankcie, lehoty, volebné moratórium, volebná kaucia, volebné obvody, voľba zo zahraničia, marenie volieb), aj návrhov je viacero - v návrhu programu nadchádzajúcej schôdze NR SR sú zaradené v programe aspoň 2 (parlamentná tlač 1028, parlamentná tlač 1243). Budeme sa im s blížiacim sa termínom parlamentných volieb 2027 venovať postupne a podrobnejšie.

Nedá mi však nespomenúť, že hoci sa uskutočnilo jedno stretnutie (Diskusia k zákonu o volebnej kampani, december 2025), kde svoje odborné pohľady prezentovali predstavitelia Ministerstva vnútra (štátny tajomník Michal Kaliňák, a riaditeľ odboru volieb, referenda a pol. strán Martin Gajdoš), predseda Štátnej komisie Eduard Burda a zástupca Parlamentného inštitútu Peter Plenta, na diskusiu so zástupcami odbornej obce bola vyhradená iba časť. Nehovoriac o fakte, že diskusia bola viac teoretická, nebol predstavený žiadny konkrétny návrh či záujem o skutočnú odbornú oponentúru.

A to je obrovsky nevyužitá šanca - v krajine, kde je občianska spoločnosť aktívna a odborná obec účastná mnohých volebných procesov - pravidelne v rámci dlhodobých volebných pozorovateľských misií EÚ, volebných misií OSCE/ODIHR, v rámci podpory a prípravy volebných misií EÚ (European Observation and Democracy Support - EODS), v rámci siete domácich volebne zameraných mimovládnych organizácii (European Platform for Democratic Elections - EPDE), tematických odborných projektov ako Election-Watch.

Akoby politikom, predstaviteľom štátu, či ich reprezentantom vo volebných orgánoch (Štátna komisia) nešlo o skutočný participatívny dialóg, ale len o jeho predstieranie.

Ide však o demokratické volebné procesy, nielen niekoľkotýždňové volebné kampane - týkajú sa všetkých občanov a volení, aj zvolení predstavitelia štátu by mali pamätať na znenie Ústavy SR (č. 460/1992 Zb.):

• "Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich zvolených zástupcov alebo priamo." (článok 2 ods. 1)

• "Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou

  svojich zástupcov." (článok 30 ods. 1)

#Príloha: Grafy (volebné podnety)

• #MEMO98
• #statna-komisia-pre-volby
• #SKV
• #prokuratura
• #volebna-integrita
• #OSCE-ODIHR
• #volebna-pozorovatelska-misia
• #ivan-godarsky