[infovolby.sk] Únos RTVS a normalizácia Markízy v kampani

ÚVOD

Návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase

Ministerstvo kultúry (MK) v marci predstavilo návrh dramatickej zmeny fungovania RTVS s cieľom de facto politickej kontroly, by znamenal stratu nezávislosti verejnoprávneho média. Voči tomuto ohrozeniu sa postavili pracovníci RTVS (vyhlásenie Za verejnoprávnu RTVS podporilo viac ako 1,200 jej pracovníkov) a občianske organizácie iniciovali verejnú protestnú výzvu (podpísalo ju viac ako 85 tisíc občanov).

Návrh zákona o Slovenskej televízií a rozhlase (STVR) v jeho dôvodovej časti (a to ako v pôvodnom znení z 11. marca, tak aj v upravenej podobe z 22. apríla) spomína ako nosný dôvod nespokojnosť s obsahom vysielania a "reaguje predovšetkým na podnety verejnosti, odborných organizácií, združení, orgány[ov] samosprávy a mimovládny[eho] sektor[a]. Tieto požadujú zlepšiť súčasný stav a priblíženie sa k objektívnosti vysielania. Podľa nich vysielacia verejnoprávna inštitúcia nenapĺňa svoje verejnoprávne poslanie a tieto základné atribúty verejnoprávnosti opustila".

Naša analýza z 8. mája 2024 reflektovala rozhodovaciu činnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu (RPMS), ktorý je na základe zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách kompetentným ultimatívnym orgánom na posudzovanie súladu obsahu vysielania so zákonom – teda orgánom oprávneným konštatovať porušenie zákona.

Press Freedom Index

Pri príležitosti Svetového dňa tlače medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc pravidelne zverejňuje svoj Index slobody slova (World Press Freedom Index), tohtoročný s podtitulom Novinári pod politickým tlakom.

Slovensko sa v jeho poslednej edícii zhoršilo, kleslo zo 17. miesta (83,22/100) na 29. miesto (76,03/100), keď sa zhoršilo v každom z 5 hodnotených kritérií (politický kontext, právny rámec, hospodársky kontext, sociokultúrny kontext a bezpečnosť). Nový rebríček pritom ešte nereflektoval snahu vlády Roberta Fica o ovládnutie RTVS prostredníctvom návrhu nového zákona.

Politické diskusie

Podľa najnovšieho prieskumu NMS Market Research (marec 2024)  pre 44% respondentov boli TV diskusie dôležitým zdrojom a zároveň, že 6/10 respondentov považuje predvolebné diskusie za dôležité pri rozhodovaní koho voliť. Pred druhým kolom prezidentských volieb sme preto privítali účasť Petra Pellegriniho vo väčšine diskusií (hoci aj vtedy odmietol diskusiu v Rádiu Expres a v TV JOJ).

Napriek tomu sme zo strany predstaviteľov koalície svedkami systematického vyhýbania sa diskusiám vo viacerých kritických médiách. Takýto spôsob je typický skôr pre politikov z nedemokratických, až autokratických režimov, kde je politický proces vo viac či menej výraznej miere kontrolovaný a slobodná kritická reflexia spoločenských a politických udalostí takmer neexistuje.

Dôsledkom je zrušenie politickej diskusie Na hrane (TV JOJ) a odchod rešpektovanej novinárky Jany Krescanko Dibákovej  (4. apríl 2024), dočasné stiahnutie sa Zuzany Kovačič Hanzelovej z moderovania politicko-spoločenskej relácie Rozhovory ZKH (SME.sk), odchod Richarda Dírera z TA3 (moderoval hlavnú politickú diskusie V politike), a pozastavenie najpopulárnejšej diskusnej relácie Na telo (TV Markíza) a de facto výpoveď jej moderátorovi Michalovi Kovačičovi (27. máj 2024). Pri všetkých spomenutých prípadoch boli určujúcimi faktormi buď neochota predstaviteľov koalície zúčastňovať sa diskusií, ich spochybňovanie nezaujatosti moderátorov, či dokonca deklarovaná cenzúra zo strany vedenia smerom k menšej kritickosti voči stranám koalície.

V apríli vydalo MEMO 98 správu o zastúpení politických subjektov v politických diskusiách verejnoprávnej RTVS (O 5 minút 12) a súkromných TV Markíza (Na telo) a TV JOJ (Na hrane), ktoré boli často kritizované predstaviteľmi vládnej koalície. 

HLAVNÉ ZISTENIA

Najzobrazovanejším politickým subjektom v sumáre televízií (a aj v každej z televízií) bola vláda SR – celkovo s 53,1%. Je to historicky prvýkrát počas nášho monitoringu (ak boli sledované aspoň štyri televízie), keď v každej z televízií bola vláda zobrazená na priestore vyššom ako 50% z politicky relevantných správ.

Pred prezidentskými voľbami 2024 bol podiel vlády 45,7% (pred prvým kolom) a 48% (pred druhým kolom). Počas posledného mesiaca kampane pred parlamentnými voľbami 2023 bol podiel politických informácií o vláde na úrovni 26,3% - išlo však o úradnícku vládu, teda bez priamych presahov na kandidujúce politické subjekty.

Najviac podielu správ jej venovala TV Markíza (57,1%), dramatický rozdiel oproti minulosti – počas kampane pred druhým kolom prezidentských volieb venovala televízia vláde najmenší podiel zo všetkých televízií (35,2%), takisto ako počas posledného mesiaca kampane pred parlamentnými voľbami 2023 (21,5%).

Obraz vlády bol v spravodajstve prevažne neutrálny (77-85%), no podiel pozitívnych informácii voči kritickým bol tentokrát všade väčší (najvýraznejšie v TV Markíza, v pomere 21-2%). TV Markíza poskytla pomerne výrazný priestor predovšetkým ministrovi vnútra M. Šutajovi Eštokovi a do určitej miery aj Robertovi Kaliňákovi. Jedine v RTVS prevažoval kritické informácie nad pozitívnymi (13-10%).

Televízie venovali voľbám minimum priestoru – v priemere za všetky televízie 3,4% (pred prvým prezidentským kolom to bolo 4,2% a pred druhým 7,3%). Výrazne viac to bolo počas parlamentnej kampane 2023, kedy televízie venovali voľbám a ich rôznym aspektom medzi 13,9% (TV Markíza) a 7,1% (RTVS).

Kampaň dostala najväčší podiel spravodajského priestoru v TV Markíza (6,7%). V ostatných televíziách bolo pokrytie volebnej témy úplne okrajové – 1,2% v TV JOJ po 2,1% v RTVS. Potvrdil sa trend z minulých kampaní – TV Markíza kampani venovala najviac času (v absolútnych číslach, nielen ako podiel). Tentoraz to bolo jednoznačné, inokedy bolo možné vnímať porovnateľný prístup RTVS a TV Markíza.

Po vláde a jej predstaviteľoch bola najzobrazovanejším subjektom prezidentka Zuzana Čaputová – v priemere na úrovni 8,2%. Najväčšej pozornosti sa tešila v TV JOJ (10,4%) a v TA3 (9,9%).

Pokiaľ ide o iné politické subjekty, pri koaličných stranách priestor nebol výrazne odlišný – v priemere medzi 7,1% (HLAS-sd) až 4,1% (SMER-ssd). HLAS-sd bol najzobrazovanejším subjektom v TV Markíza (10,9%), aj v RTVS (8,9%). Najsilnejšia strana SMER-ssd získala najviac v TV JOJ (5,2%), najmenej v Markíze (1,5%).

Opozičné SaS (v priemere 4,7%) a PS (4,5%), strany zastupujúce liberálne politické spektrum, získali priestor porovnateľný s koalíciou. Naopak, konzervatívne zoskupenia zaznamenali výrazne menej spravodajského pokrytia - koalícia Slovensko, Za ľudí (v priemere 1,8%) a KDH (1,5%) , výnimkou bola TV Markíza (KDH – 4,8%) a TA3 (Slovensko, Za ľudí – 3,5%).

V súvislosti so spomínaným tlakom na politické diskusie bolo veľmi dôležité, že okrem zákonne povinnej RTVS aj niektoré súkromné elektronické médiá odvysielali predvolebné diskusie a rozhovory, napr. JOJ24 v sérií šiestich diskusií predstavila všetky kandidujúce subjekty. Televízia TA3 a Rádio Expres predstavili preferenčne najsilnejšie subjekty (8).

V tejto súvislosti je nutné spomenúť, že Rada pre vysielanie a retransmisiu (RPMS) rigoróznejšie neaplikovala zákonnú požiadavku na zákaz znevýhodnenia. Médiá mohli využiť možnosti na rozšírenie počtu pozvaných subjektov – prinajmenšom o subjekty, ktoré sa v prieskumoch verejnej mienky dlhodobejšie pohybujú na úrovni 3%, teda na hranici, ktorá zakladá nárok na štátne financovanie. Takisto by do budúcnosti stálo za úvahu, aby vysielatelia ako referenciu brali priemer prieskumov od viacerých agentúr (podobne ako Rádio Expres), a zároveň za dlhšie referenčné obdobie (napr. od začiatku kampane).

Projekt diskusií Rádia Frontinus bol zo strany RPMS schválený s výhradou. Napriek tomu sa diskusie začali v skutočnosti skôr ako umožňuje zákon č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani – kampaň v médiách oficiálne začala 18. mája, no dve diskusie boli odvysielané 5. a 12. mája. Program hostil 21 predstaviteľov, ktorí zastupovali 13 politických strán – osem strán sa zúčastnilo 1x, dve strany sa zúčastnili 2x (Kotlebovci-ĽSNS a SaS), a tri strany sa zúčastnili až 3x (SMER-ssd, HLAS-sd a Republika) – zákonná požiadavka na zákaz znevýhodnenia teda evidentne nebola dodržaná.

Istú opatrnosť spravodajského pokrytia nepochybne badať aj v TA3, ale javí sa, že je menej prítomná ako v RTVS (bola však jedinou televíziou, ktorá sa venovala udalostiam v Markíze v súvislosti s pozastavením relácie Na telo po prejave Michala Kovačiča), Markíze, či v TV JOJ. Potvrdzuje to aj pokrytie koaličných a opozičných strán – koalícia dostala priestor 15,4% (najmenej zo všetkých televízií, podobne ako pri podiele pre vládu) a opozícia 19,0% (najviac zo všetkých televízií). Išlo zároveň o jedinú televíziu, kde opozícia dostala väčší priestor ako koalícia. Z ostatných televízií sa o pomerne vyváženom priestore dá hovoriť pri RTVS – 19,7% pre koalíciu oproti 15,9%.

Metodológia 

MEMO 98 sa dlhodobo venuje zobrazovaniu politických subjektov a ich predstaviteľov v médiách na Slovensku ako aj v zahraničí - počas kampane pred parlamentnými voľbami 2023 sme vydali šesť monitorovacích správ (júl-október 2023) a počas kampane pred prezidentskými voľbami 2024 sme vydali päť monitorovacích správ (počas obdobia marec-apríl 2024).

Táto správa mapuje zobrazenie kandidujúcich strán a koalície v hlavných spravodajských reláciách štyroch televízií (RTVS, TV Markíza, JOJ TV a TA3) počas posledných dvoch týždňov kampane pre európskymi voľbami (20.5.-2.6.2024). Správa zároveň priniesla analýzu mediálnej prezentácie aj iných politických subjektov - predstaviteľov štátu (prezident SR, vláda SR) a Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán.

Celá správa vo formáte pdf.

Grafy k TV spravodajstvu - 2 týždne kampane (20.5.-2.6.2024)

Nasledujúcu správu, ktorá mapuje 2 týždne kampane v online médiách prinesieme nasledujúci týždeň.