MONITORING SOCIÁLNYCH MÉDIÍ - PARLAMENTNÉ VOĽBY 2020

31.01.2020

Disinformation

V súvislosti s rastúcim vplyvom sociálnych médií sa za posledné roky zmenil aj spôsob, ako ľudia prijímajú politické informácie. Tieto zmeny so sebou priniesli aj negatívne javy, ako je podstatne väčší výskyt neoverených a manipulatívnych informácií, ktoré mnohých utvrdzujú v ich predsudkoch a zaujatých názoroch. Čoraz viac si uvedomujeme, že existujúce sociálne rozdiely v spoločnosti môžu byť vďaka sociálnym médiám zneužité rôznymi aktérmi, ktorí svoju činnosť vyvíjajú buď spoza hraníc (ako to bolo po prvýkrát výraznejšie zaznamenané počas volieb v USA v 2016), alebo pôsobia priamo v krajine, kde sa voľby konajú. Skúsenosti z viacerých krajín naznačujú, že riziko zneužitia je niekoľkonásobne väčšie v čase zvýšenej politickej a spoločenskej angažovanosti, akou sú voľby. Sociálne média a dezinformácie sú čoraz viacej v centre pozornosti ako potenciálna hrozba pre integritu a bezproblémový priebeh volieb.

screenshot-2020-01-30-at-18.31.21

Výrazný nárast vplyvu sociálnych médií so sebou prináša aj výhody – možnosť získavať informácie priamo od zdroja vo formách a objeme, ktorý sa spoločnosť stále iba učí prijímať a zmysluplne reflektovať. V období volebnej kampane to kandidátom poskytuje možnosť bezprostrednej komunikácie s voličmi, či ich mobilizáciu. Sociálne médiá sa stávajú veľmi dôležitým zdrojom politických informácií vo všeobecnosti, a s ešte viac počas volieb – úplne inak nastavujú vnímanie politiky, keď odpadá tradičný filter médií. Toto boli hlavné dôvody, prečo sme sa rozhodli počas nadchádzajúcich volieb do NR SR podrobnejšie analyzovať spôsob, akým sú rôzne sociálne médiá využívane počas kampane na Slovensku, či už na zvýšenie a zlepšenie informovanosti, mobilizáciu, alebo na šírenie dezinformácií, či dokonca lží.

Keďže sa už viac ako dvadsať rokov celosvetovo venujeme pôsobeniu médií, predovšetkým počas volebných kampaní, rozhodli sme sa využiť tieto skúsenosti a pokúsiť sa vypracovať metodiku monitoringu sociálnych médií počas volieb. V rámci pracovnej skupiny, ktorú viedla organizácia Democracy Reporting International (DRI), sa nám podarilo vypracovať metodický koncept. Ten sme spolu s DRI testovali počas monitoringu nedávnych volieb v Rakúsku, Portugalsku, Poľsku a Rumunsku, s podporou organizácie Civitates. Vďaka nej a National Endowment for Democracy (NED), ktoré podporujú naše aktivity, bude metodická „príručka“ už čoskoro sprístupnená na našich web stránkach.

Zatiaľ čo pre väčšinu ľudí je stále primárnym zdrojom politických informácií televízia, význam a úloha sociálnych médií rastie aj na Slovensku, čo nás okrem vyššie spomínaných dôvodov inšpirovalo k tomu, aby sme do predvolebného monitoringu zaradili okrem televízii (ktoré na Slovensku monitorujeme od roku 1998), online médií aj Facebook, Instagram a YouTube. Naša prvá správa analyzuje obdobie od vyhlásenia volieb do NR SR dňa 5.11.2019 do 26.1.2020 a zameriava sa na Facebook a Instagram, kde sme sledovali aktívnosť (počet postov) ako aj interaktivitu (celkový počet reakcií, komentárov a zdieľaní) politických strán a ich lídrov. V ďalších správach, ktoré plánujeme vydať pred voľbami, prinesieme obsahovú analýzu tém a konkrétnych naratívov, ktoré používajú jednotliví aktéri počas volieb a zverejníme výsledky monitoringu celoplošných televízii, online verzií médií, ako aj ďalších spomínaných sociálnych médií.

HLAVNÉ ZISTENIA

V monitorovanom období politické strany vyprodukovali 4 013 postov na Facebooku, čo bolo v priemere okolo 300 postov za týždeň. Na Instagrame to bolo celkovo 1 007 postov, teda asi 75 postov za týždeň. Predovšetkým od začiatku januára sme zaznamenali zvýšenú aktivitu na monitorovaných profiloch.

Facebook

Z politikov umiestnených na popredných miestach kandidátok strán a hnutí najviac postov na svojom oficiálnom facebookovom profile zverejnil Marián Kotleba (445), po ňom Michal Truban a Miroslav Beblavý (obaja okolo 300). Medzi aktívnych politikov vzhľadom na počet postov patrili tiež predseda Slovenského hnutia obrody Robert Švec, Jozef Pročko a tiež Ľuboš Blaha.

Najviac interakcií (súčet reakcií, komentárov a zdieľaní) na svoje posty mal Ľuboš Blaha (približne 800 tisíc), pričom treba poznamenať, že v jeho prípade ide o dlhodobý trend. Nasledovali premiér a líder kandidátky SMER-SD Peter Pellegrini a Michal Truban (obaja nad 300 tisíc interakcií), Milan Uhrík a Andrej Kiska.

Najviac postov zverejnilo na svojom oficiálnom facebookovom profile hnutie OĽANO (333), za ktorým nasleduje strana SPOLU, potom SME Rodina, MOST–HÍD, Sloboda a solidarita a Za ľudí. Čo sa týka interakcií, najviac ich získalo hnutie OĽANO (okolo 495 tisíc), potom strana SMER-SD, ďalej SME Rodina, SNS a SaS.

Spomedzi jednotlivých postov získal najviac interakcii post hnutia OĽANO „AKTUÁLNE PRED POČIATKOVOU VILOU NA FRANCÚZSKEJ RIVIÉRE“, na propagáciu ktorého zaplatilo OĽANO na Facebooku a Instagrame okolo 4 500 eur. Spomedzi príspevkov kandidátov a strán ďalej nasledoval príspevok Andreja Kisku „AHOJ ROBERT“, na propagáciu ktorého zaplatila strana Za ľudí na Facebooku okolo 400 eur. Tretí post vzhľadom na počet interakcií bol uverejnený stranou SMER–SD pod názvom „OTVORENÝ LIST KISKOVI - ODPOVEĎ NA JEHO LIST ROBERTOVI FICOVI AHOJ ANDREJ“, na propagáciu ktorého zaplatil SMER-SD do 6 000 eur.

Instagram

Najviac postov na Instagrame sme v sledovanom období zaznamenali u Andreja Danka (130), nasledovali Miroslav Beblavý (109) a Andrej Kiska (79).

Najviac interakcií (súčet likov a komentárov) zaznamenal Andrej Kiska (viac ako 122 tisíc), druhý bol Peter Pellegrini a tretí Boris Kollár, obaja s približne polovičným počtom interakcií. Pokiaľ ide o popularitu jednotlivých postov charakterizovanú celkovým počtom likes, v tomto aspekte, dominoval Andrej Kiska.

Na Instagrame najviac postov na svojom oficiálnom profile zverejnila strana SNS (168), za ňou sú SME Rodina, Za ľudí, Slovenské hnutie obrody a SPOLU. Čo sa týka interakcií, najviac ich získala strana Za ľudí (takmer 29 tisíc), nasleduje hnutie OĽANO, SME Rodina, Progresívne Slovensko a SPOLU.

V rebríčku postov na Instagrame, ktoré získali najviac interakcií, pomerne jasne dominovali príspevky A. Kisku resp. strany Za ľudí. Medzi prvými piatimi až štyri patrili A. Kiskovi. Medzi prvými desiatimi príspevkami päť patrilo bývalému prezidentovi, dva P. Pellegrinimu a po jednom uverejnili M. Truban, B. Kollár a OĽANO.