• News
  • Media Monitoring
  • Elections
  • Disinformation
  • Quality journalism
  • Minorities
  • Consultancy
  • Regulations
  • Newsletters
  • Blog
  •  
  • About Us
  •  
memo98

Ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

01.01.2003
 
Regulations


                            23/1991 Zb. 
                          ÚSTAVNÝ ZÁKON 
                       z 9. januára 1991, 
  ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný 
       zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej 
                     Federatívnej Republiky 
 
    Federálne zhromaždenie sa uznieslo na tomto ústavnom zákone: 
 
                               § 1 
 
    (1) Ústavné zákony,  iné zákony a ďalšie  právne predpisy, ich 
výklad a používanie  musí byť v súlade s  Listinou základných práv 
a slobôd. 
 
    (2) Základné práva a slobody uvedené v Listine základných práv 
a slobôd sú pod ochranou ústavného súdu.  
 
                               § 2 
 
    Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, 
ratifikované   a  vyhlásené   Českou  a   Slovenskou  Federatívnou 
Republikou, sú na jej území všeobecne záväzné a majú prednosť pred 
zákonom.  
 
                               § 3 
 
    (1) V ústave Českej republiky  a v ústave Slovenskej republiky 
možno  základné  práva  a  slobody  rozšíriť  nad  mieru  upravenú 
Listinou základných práv a slobôd. 
 
    (2) Ustanovenia  ústavných  zákonov  o  rozdelení zákonodarnej 
pôsobnosti  medzi  federáciu  a  republiky  nie  sú týmto ústavným 
zákonom dotknuté.  
 
                               § 4 
 
    Článok  5 ústavného  zákona č. 143/1968 Zb.  o československej 
federácii v znení neskorších predpisov znie: 
 
    "(1) Štátny občan  každej z oboch republík  je zároveň štátnym 
občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. 
 
    (2) Občan  jednej  republiky  má  na  území  druhej  republiky 
rovnaké  práva  a  rovnaké   povinnosti  ako  občan  tejto  druhej 
republiky. 
 
    (3) Nikoho   nemožno   proti   jeho   vôli  pozbaviť  štátneho 
občianstva. 
 
    (4) Zásady nadobúdania  a straty štátneho  občianstva republík 
ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia.".  
 
                               § 5 
 
    Zrušujú sa: 
 
 1. Články 7 až  9, druhá hlava (čl. 19 až  38) a článok 98 ods. 4 
    ústavného  zákona č. 100/1960 Zb.  Ústava Českej  a Slovenskej 
    Federatívnej Republiky v znení neskorších predpisov. 
 2. Ústavný zákon č. 144/1968 Zb. o  postavení národností v Českej 
    a Slovenskej Federatívnej Republike.  
 
                               § 6 
 
    (1) Zákony a  iné právne predpisy musia  byť uvedené do súladu 
s Listinou  základných  práv  a  slobôd  najneskôr do 31. decembra 
1991.  Týmto  dňom  strácajú  účinnosť  ustanovenia,  ktoré nie sú 
v súlade s Listinou základných práv a slobôd. 
 
    (2) Právomoc,  ktorú  čl. 8  ods. 3,  4  a  5  a čl. 12 ods. 2 
Listiny  základných  práv  a  slobôd  zveruje  súdu alebo sudcovi, 
prislúcha  najdlhšie do  31. decembra 1991  prokurátorovi, ak  tak 
ustanovuje zákon.  
 
                               § 7 
 
    Tento  ústavný  zákon  a  Listina  základných  práv  a  slobôd 
nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia.  
 
                 LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD 
 
    Federálne zhromaždenie na základe návrhov Českej národnej rady 
a Slovenskej národnej rady, 
 
    uznávajúc  neporušiteľnosť  prirodzených  práv  človeka,  práv 
občana a zvrchovanosť zákona, 
 
    nadväzujúc  na   všeobecne  uznávané  hodnoty   ľudstva  a  na 
demokratické a samosprávne tradície našich národov, 
 
    nezabúdajúc  na  trpké  skúsenosti  z  čias,  keď ľudské práva 
a základné slobody boli v našej vlasti potláčané, 
 
    vkladajúc  nádeje na  zabezpečenie týchto  práv do  spoločného 
úsilia všetkých slobodných národov, 
 
    vychádzajúc  z práva  českého národa  a slovenského  národa na 
sebaurčenie, 
 
    pripomínajúc svoj podiel zodpovednosti voči budúcim generáciám 
za osud všetkého života na Zemi, 
 
    a  vyjadrujúc  vôľu,  aby  sa  Česká  a  Slovenská Federatívna 
Republika dôstojne zaradila medzi štáty, ktoré tieto hodnoty ctia, 
 
    uznieslo sa na tejto Listine základných práv a slobôd: 
 
                            PRVÁ HLAVA 
                      VŠEOBECNÉ USTANOVENIA 
 
                               Čl.1 
 
    Ľudia sú slobodní a rovní  v dôstojnosti i v právach. Základné 
práva  a  slobody  sú  neodňateľné,  nescudziteľné, nepremlčateľné 
a nezrušiteľné.  
 
                               Čl.2 
 
   (1) Štát je  založený na demokratických  hodnotách a nesmie  sa 
viazať ani na výlučnú ideológiu ani na náboženské vyznanie. 
 
    (2) Štátnu moc  možno uplatňovať iba v  prípadoch a v medziach 
ustanovených zákonom, a to spôsobom ktorý ustanoví zákon. 
 
    (3) Každý  môže konať,  čo nie  je zákonom  zakázané, a nikoho 
nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.  
 
                               Čl.3 
 
    (1) Základné práva a slobody  sa zaručujú všetkým bez rozdielu 
pohlavia,  rasy,   farby  pleti,  jazyka,   viery  a  náboženstva, 
politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, 
príslušnosti k národnostnej alebo  etnickej menšine, majetku, rodu 
alebo iného postavenia. 
 
    (2) Každý  má právo  slobodne rozhodovať  o svojej národnosti. 
Zakazuje  sa akékoľvek  ovplyvňovanie tohto  rozhodovania a všetky 
spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu. 
 
    (3) Nikomu nemožno  spôsobiť ujmu na  právach pre uplatňovanie 
jeho základných práv a slobôd.  
 
                               Čl.4 
 
    (1) Povinnosti možno  ukladať iba na  základe zákona a  v jeho 
medziach a len pri zachovaní základných práv a slobôd. 
 
    (2) Medze  základných   práv  a  slobôd   možno  za  podmienok 
ustanovených  Listinou   základných  práv  a   slobôd  (ďalej  len 
"Listina") upraviť iba zákonom. 
 
    (3) Zákonné obmedzenia  základných práv a  slobôd musia platiť 
rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. 
 
    (4) Pri  používaní  ustanovení   o  medziach  základných  práv 
a slobôd musí  sa dbať na  ich podstatu a  zmysel. Také obmedzenia 
nemožno zneužívať na iné účely, než na ktoré boli ustanovené.  
 
                            DRUHÁ HLAVA 
                 ĽUDSKÉ PRÁVA A ZÁKLADNÉ SLOBODY 
 
                            Prvý oddiel 
                 Základné ľudské práva a slobody 
 
                               Čl.5 
 
    Každý má spôsobilosť na práva.  
 
                               Čl.6 
 
    (1) Každý má právo na život.  Ľudský život je hodný ochrany už 
pred narodením. 
 
    (2) Nikoho nemožno zbaviť života. 
 
    (3) Trest smrti sa nepripúšťa. 
 
    (4) Porušením práv  podľa tohto článku  nie je, ak  bol niekto 
zbavený života v  súvislosti s konaním, ktoré podľa  zákona nie je 
trestné.  
 
                               Čl.7 
 
    (1) Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedziť 
ju možno iba v prípadoch ustanovených zákonom. 
 
    (2) Nikoho  nemožno  mučiť  ani  podrobiť  krutému, neľudskému 
alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.  
 
                               Čl.8 
 
    (1) Osobná sloboda je zaručená. 
 
    (2) Nikoho  nemožno  stíhať  alebo  pozbaviť  slobody inak než 
z dôvodov  a  spôsobom,  ktorý   ustanoví  zákon.  Nikoho  nemožno 
pozbaviť  slobody len  preto, že  nie je  schopný dodržať  zmluvný 
záväzok. 
 
    (3) Obvineného  alebo  podozrivého   z  trestného  činu  možno 
zadržať iba v prípadoch ustanovených v zákone. Zadržaná osoba musí 
byť ihneď oboznámená s dôvodmi  zadržania, vypočutá a najneskôr do 
24 hodín  prepustená na slobodu  alebo odovzdaná súdu.  Sudca musí 
zadržanú  osobu  do  24  hodín  od  prevzatia  vypočuť a rozhodnúť 
o väzbe alebo ju prepustiť na slobodu. 
 
    (4) Zatknúť obvineného možno iba  na písomný odôvodnený príkaz 
sudcu. Zatknutá osoba  musí byť do 24 hodín  odovzdaná súdu. Sudca 
musí zatknutú osobu  do 24 hodín od prevzatia  vypočuť a rozhodnúť 
o väzbe alebo ju prepustiť na slobodu. 
 
    (5) Do väzby  možno vziať iba  z dôvodov a  na dobu ustanovenú 
zákonom a na základe rozhodnutia súdu. 
 
    (6) Zákon ustanoví,  v ktorých prípadoch  možno osobu prevziať 
alebo  držať  v  ústavnej  zdravotníckej  starostlivosti  bez  jej 
súhlasu. Také opatrenie musí byť  do 24 hodín oznámené súdu, ktorý 
o tomto umiestnení rozhodne do 7 dní.  
 
                               Čl.9 
 
    (1) Nikoho nemožno podrobiť núteným prácam alebo službám. 
 
    (2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na: 
 
 a) práce ukladané  podľa zákona osobám  vo výkone trestu  odňatia 
    slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest, ktorý nahradzuje 
    trest odňatia slobody, 
 b) vojenskú službu  alebo inú službu  ustanovenú zákonom namiesto 
    povinnej vojenskej služby, 
 c) službu  vyžadovanú  na  základe  zákona  v  prípade  živelných 
    pohrôm,  nehôd  alebo  iného  nebezpečenstva,  ktoré  ohrozuje 
    životy, zdravie alebo značné majetkové hodnoty, 
 d) konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia, alebo práv 
    iných.  
 
                               Čl.10 
 
    (1) Každý má  právo na zachovanie  svojej ľudskej dôstojnosti, 
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. 
 
    (2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do 
súkromného a rodinného života. 
 
    (3) Každý    má   právo    na   ochranu    pred   neoprávneným 
zhromažďovaním,   zverejňovaním  alebo   iným  zneužívaním  údajov 
o svojej osobe.  
 
                               Čl.11 
 
    (1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých 
vlastníkov  má  rovnaký  zákonný   obsah  a  ochranu.  Dedenie  sa 
zaručuje. 
 
    (2) Zákon ustanoví,  ktorý majetok nevyhnutný  na zabezpečenie 
potrieb   celej   spoločnosti,   rozvoja   národného  hospodárstva 
a verejného záujmu  smie byť iba vo  vlastníctve štátu, obce alebo 
určených právnických  osôb; zákon môže ďalej  ustanoviť, že určité 
veci môžu byť len vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so 
sídlom v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. 
 
    (3) Vlastníctvo  zaväzuje.  Nemožno  ho  zneužiť  na ujmu práv 
iných alebo v rozpore  so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. 
Jeho výkon  nesmie poškodzovať ľudské  zdravie, prírodu a  životné 
prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. 
 
    (4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je 
možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu. 
 
    (5) Dane a poplatky možno ukladať len na základe zákona.  
 
                               Čl.12 
 
    (1) Obydlie je nedotknuteľné. Nie  je dovolené doň vstúpiť bez 
súhlasu toho, kto v ňom býva. 
 
    (2) Domová  prehliadka  je  prípustná  len  na účely trestného 
konania, a  to na písomný  odôvodnený príkaz sudcu.  Spôsob výkonu 
domovej prehliadky ustanoví zákon. 
 
    (3) Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia môže zákon dovoliť, 
len  ak je  to v  demokratickej spoločnosti  nevyhnutné na ochranu 
života a  zdravia osôb, na  ochranu práv a  slobôd iných alebo  na 
odvrátenie  závažného ohrozenia  verejnej bezpečnosti  a poriadku. 
Pokiaľ sa obydlie používa aj  na podnikanie alebo vykonávanie inej 
hospodárskej činnosti, môže zákon dovoliť také zásahy aj vtedy, ak 
je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.  
 
                               Čl.13 
 
    Nikto  nesmie porušiť  listové tajomstvo  ani tajomstvo  iných 
písomností  a  záznamov,  či   už  uchovávaných  v  súkromí  alebo 
zasielaných  poštou  alebo  iným  spôsobom,  s  výnimkou  prípadov 
a spôsobom,  ktoré ustanoví  zákon. Rovnako  sa zaručuje tajomstvo 
správ  podávaných   telefónom,  telegrafom  alebo   iným  podobným 
zariadením.  
 
                               Čl.14 
 
    (1) Sloboda pohybu a pobytu je zaručená. 
 
    (2) Každý,   kto  sa   oprávnene  zdržiava   na  území  Českej 
a Slovenskej Federatívnej Republiky, má právo slobodne ho opustiť. 
 
    (3) Tieto slobody možno obmedziť  zákonom, ak je to nevyhnutné 
pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia 
alebo  ochranu práv  a slobôd  iných a  na vymedzených územiach aj 
z dôvodu ochrany prírody. 
 
    (4) Každý občan  má právo na  slobodný vstup na  územie Českej 
a Slovenskej  Federatívnej  Republiky.  Občana  nemožno nútiť, aby 
opustil svoju vlasť. 
 
    (5) Cudzinca  možno  vyhostiť  iba  v  prípadoch  ustanovených 
zákonom.  
 
                               Čl.15 
 
    (1) Sloboda  myslenia,  svedomia  a  náboženského  vyznania je 
zaručená.  Každý má  právo  zmeniť  svoje náboženstvo  alebo vieru 
alebo byť bez náboženského vyznania. 
 
    (2) Sloboda vedeckého bádania a umeleckej tvorby je zaručená. 
 
    (3) Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je 
to v  rozpore s jeho  svedomím alebo s  jeho náboženským vyznaním. 
Podrobnosti ustanoví zákon.  
 
                               Čl.16 
 
    (1) Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo 
vieru  buď sám,  alebo spoločne  s inými  súkromne alebo  verejne, 
bohoslužbou,  vyučovaním, náboženskými  úkonmi alebo  zachovávaním 
obradu. 
 
    (2) Cirkvi    a   náboženské    spoločnosti   spravujú   svoje 
záležitosti,  najmä  zriaďujú  svoje  orgány,  ustanovujú  svojich 
duchovných a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle 
od štátnych orgánov. 
 
    (3) Zákon   ustanoví  podmienky   vyučovania  náboženstva   na 
štátnych školách. 
 
    (4) Výkon   týchto  práv   možno  obmedziť   zákonom,  ak  ide 
o opatrenia,  ktoré sú  v demokratickej  spoločnosti nevyhnutné na 
ochranu verejnej bezpečnosti a poriadku, zdravia a mravnosti alebo 
práv a slobôd iných.  
 
                           Druhý oddiel 
                         Politické práva 
 
                               Čl.17 
 
    (1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 
 
    (2) Každý  má právo  vyjadrovať svoje  názory slovom,  písmom, 
tlačou, obrazom  alebo iným spôsobom, ako  aj slobodne vyhľadávať, 
prijímať  a rozširovať  idey a  informácie bez  ohľadu na  hranice 
štátu. 
 
    (3) Cenzúra je neprípustná. 
 
    (4) Slobodu  prejavu  a  právo  vyhľadávať  a šíriť informácie 
možno   obmedziť   zákonom,   ak   ide   o   opatrenia,  ktoré  sú 
v demokratickej  spoločnosti nevyhnutné  na ochranu  práv a slobôd 
iných,  bezpečnosť  štátu,  verejnú  bezpečnosť, ochranu verejného 
zdravia a mravnosti. 
 
    (5) Štátne  orgány  a  orgány  územnej  samosprávy  sú povinné 
primeraným  spôsobom  poskytovať  informácie  o  svojej  činnosti. 
Podmienky a vykonanie ustanoví zákon.  
 
                               Čl.18 
 
    (1) Petičné  právo  je  zaručené;  každý  má  právo  sám alebo 
s inými  obracať sa  vo veciach  verejného alebo  iného spoločného 
záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, 
návrhmi a sťažnosťami. 
 
    (2) Petíciou nemožno zasahovať do nezávislosti súdu. 
 
    (3) Petíciami nemožno  vyzývať na porušovanie  základných práv 
a slobôd zaručených Listinou.  
 
                               Čl.19 
 
    (1) Právo pokojne sa zhromažďovať je zaručené. 
 
    (2) Toto právo možno obmedziť  zákonom v prípadoch zhromaždení 
na   verejných   miestach,   ak   ide   o   opatrenia,   ktoré  sú 
v demokratickej  spoločnosti nevyhnutné  na ochranu  práv a slobôd 
iných,  ochranu  verejného  poriadku,  zdravia, mravnosti, majetku 
alebo pre bezpečnosť štátu.  Zhromaždenie však nemožno podmieňovať 
povolením orgánu verejnej správy.  
 
                               Čl.20 
 
    (1) Právo slobodne  sa združovať je  zaručené. Každý má  právo 
spolu  s inými  združovať sa  v spolkoch,  spoločnostiach a  iných 
združeniach. 
 
    (2) Občania   majú   právo   zakladať   aj   politické  strany 
a politické hnutia a združovať sa v nich. 
 
    (3) Výkon   týchto  práv   možno  obmedziť   len  v  prípadoch 
ustanovených  zákonom,  ak  je   to  v  demokratickej  spoločnosti 
nevyhnutné  pre  bezpečnosť  štátu,  ochranu  verejnej bezpečnosti 
a verejného  poriadku,  predchádzanie   trestným  činom  alebo  na 
ochranu práv a slobôd iných. 
 
    (4) Politické strany a politické  hnutia, ako aj iné združenia 
sú oddelené od štátu.  
 
                               Čl.21 
 
    (1) Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí 
priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. 
 
    (2) Voľby  sa  musia  konať   v  lehotách,  ktoré  nepresahujú 
pravidelné volebné obdobia ustanovené zákonom. 
 
    (3) Volebné právo  je všeobecné a  rovné a vykonáva  sa tajným 
hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon. 
 
    (4) Občania  majú  za  rovnakých  podmienok  prístup k voleným 
a iným verejným funkciám.  
 
                               Čl.22 
 
    Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad 
a požívanie musí umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických 
síl v demokratickej spoločnosti.  
 
                               Čl.23 
 
    Občania majú právo postaviť sa  na odpor proti každému, kto by 
odstraňoval  demokratický  poriadok  ľudských  práv  a  základných 
slobôd,  založený  Listinou,  ak  je  znemožnená činnosť ústavných 
orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov.  
 
                           TRETIA HLAVA 
             PRÁVA NÁRODNOSTNÝCH A ETNICKÝCH MENŠÍN 
 
                               Čl.24 
 
    Príslušnosť   ku  ktorejkoľvek   národnostnej  alebo  etnickej 
menšine nesmie byť nikomu na ujmu.  
 
                               Čl.25 
 
    (1) Občanom  tvoriacim  národnostné  alebo  etnické menšiny sa 
zaručuje   všestranný  rozvoj,   najmä  právo   spoločne  s  inými 
príslušníkmi  menšiny rozvíjať  vlastnú kultúru,  právo rozširovať 
a prijímať  informácie v  ich  materinskom  jazyku a  združovať sa 
v národnostných združeniach. Podrobnosti ustanoví zákon. 
 
    (2) Občanom, ktorí patria k  národnostným a etnickým menšinám, 
sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje aj 
 
 a) právo na vzdelanie v ich jazyku, 
 b) právo používať ich jazyk v úradnom styku, 
 c) právo   zúčastňovať   sa   na   riešení   vecí  týkajúcich  sa 
    národnostných a etnických menšín.  
 
                           ŠTVRTÁ HLAVA 
             HOSPODÁRSKE, SOCIÁLNE A KULTÚRNE PRÁVA 
 
                               Čl.26 
 
    (1) Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, 
ako aj právo podnikať a vykonávať inú hospodársku činnosť. 
 
    (2) Zákon  môže  ustanoviť  podmienky  a  obmedzenia  na výkon 
určitých povolaní alebo činností. 
 
    (3) Každý  má  právo  získavať  prostriedky  na  svoje životné 
potreby prácou. Občanov, ktorí toto právo nemôžu bez vlastnej viny 
vykonávať, štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje; podmienky 
ustanoví zákon. 
 
    (4) Zákon môže ustanoviť odchylnú úpravu pre cudzincov.  
 
                               Čl.27 
 
    (1) Každý má  právo slobodne sa  združovať s inými  na ochranu 
svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. 
 
    (2) Odborové   organizácie   vznikajú   nezávisle   od  štátu. 
Obmedzovať  počet odborových  organizácií je  neprípustné, rovnako 
ako zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo v odvetví. 
 
    (3) Činnosť  odborových organizácií  a vznik  a činnosť  iných 
združení na  ochranu hospodárskych a  sociálnych záujmov môžu  byť 
obmedzené zákonom,  ak ide o  opatrenia, ktoré sú  v demokratickej 
spoločnosti  nevyhnutné  na  ochranu  bezpečnosti štátu, verejného 
poriadku alebo práv a slobôd iných. 
 
    (4) Právo  na  štrajk  je  zaručené  za podmienok ustanovených 
zákonom; toto právo neprislúcha sudcom, prokurátorom, príslušníkom 
ozbrojených síl a príslušníkom bezpečnostných zborov.  
 
                               Čl.28 
 
    Zamestnanci  majú právo  na spravodlivú  odmenu za  prácu a na 
uspokojivé pracovné podmienky. Podrobnosti ustanoví zákon.  
 
                               Čl.29 
 
    (1) Ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na 
zvýšenú  ochranu   zdravia  pri  práci  a   na  osobitné  pracovné 
podmienky. 
 
    (2) Mladiství  a  osoby  zdravotne  postihnuté  majú  právo na 
osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch  a na pomoc pri príprave na 
povolanie. 
 
    (3) Podrobnosti ustanoví zákon.  
 
                               Čl.30 
 
    (1) Občania  majú  právo   na  primerané  hmotné  zabezpečenie 
v starobe  a  pri  nespôsobilosti  na  prácu,  ako  aj  pri strate 
živiteľa. 
 
    (2) Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, aká 
je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. 
 
    (3) Podrobnosti ustanoví zákon.  
 
                               Čl.31 
 
    Každý  má právo  na ochranu  zdravia. Občania  majú na základe 
verejného poistenia právo  na bezplatnú zdravotnícku starostlivosť 
a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.  
 
                               Čl.32 
 
    (1) Rodičovstvo  a  rodina  sú  pod  ochranou zákona. Osobitná 
ochrana detí a mladistvých je zaručená. 
 
    (2) Žene  v  tehotenstve  je  zaručená osobitná starostlivosť, 
ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky. 
 
    (3) Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva. 
 
    (4) Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti 
majú právo  na rodičovskú výchovu  a starostlivosť. Práva  rodičov 
možno obmedziť a maloleté deti  možno od rodičov odlúčiť proti ich 
vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona. 
 
    (5) Rodičia,  ktorí sa  starajú o  deti, majú  právo na  pomoc 
štátu. 
 
    (6) Podrobnosti ustanoví zákon.  
 
                               Čl.33 
 
    (1) Každý má právo na  vzdelanie. Školská dochádzka je povinná 
po dobu, ktorú ustanoví zákon. 
 
    (2) Občania  majú právo  na bezplatné  vzdelanie v  základných 
a stredných   školách,   podľa   schopností   občana   a  možností 
spoločnosti aj na vysokých školách. 
 
    (3) Zriaďovať iné  školy než štátne  a vyučovať na  nich možno 
len  za podmienok  ustanovených zákonom;  na takých  školách možno 
poskytovať vzdelanie za odplatu. 
 
    (4) Zákon ustanoví, za akých podmienok majú občania pri štúdiu 
právo na pomoc štátu.  
 
                               Čl.34 
 
    (1) Práva na  výsledky tvorivej duševnej  činnosti sú chránené 
zákonom. 
 
    (2) Právo na  prístup ku kultúrnemu  bohatstvu je zaručené  za 
podmienok ustanovených zákonom.  
 
                               Čl.35 
 
    (1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie. 
 
    (2) Každý  má  právo  na  včasné  a  úplné  informácie o stave 
životného prostredia a prírodných zdrojov. 
 
    (3) Nikto  nesmie  pri  výkone   svojich  práv  ohrozovať  ani 
poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje, druhové bohatstvo 
prírody a kultúrne pamiatky nad mieru ustanovenú zákonom.  
 
                            PIATA HLAVA 
               PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU 
 
                               Čl.36 
 
    (1) Každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na 
nezávislom  a  nestrannom  súde  a  v  určených  prípadoch na inom 
orgáne. 
 
    (2) Kto tvrdí, že bol  ukrátený na svojich právach rozhodnutím 
orgánu  verejnej správy,  môže sa  obrátiť na  súd, aby  preskúmal 
zákonnosť   takého   rozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví  inak. 
Z právomoci  súdu  však  nemožno  vylúčiť preskúmavanie rozhodnutí 
týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa Listiny. 
 
    (3) Každý  má  právo  na  náhradu  škody,  ktorú  mu spôsobilo 
nezákonné  rozhodnutie  súdu,  iného  štátneho  orgánu  či  orgánu 
verejnej správy alebo nesprávny úradný postup. 
 
    (4) Podmienky a podrobnosti upravuje zákon.  
 
                               Čl.37 
 
    (1) Každý  má  právo  odoprieť  výpoveď,  ak  by  ňou spôsobil 
nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe. 
 
    (2) Každý má právo na právnu  pomoc v konaní pred súdmi, inými 
štátnymi orgánmi  alebo orgánmi verejnej správy,  a to od začiatku 
konania. 
 
    (3) Všetci účastníci sú si v konaní rovní. 
 
    (4) Kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie, 
má právo na tlmočníka.  
 
                               Čl.38 
 
    (1) Nikoho nemožno  odňať jeho zákonnému  sudcovi. Príslušnosť 
súdu aj sudcu ustanoví zákon. 
 
    (2) Každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez 
zbytočných prieťahov a v jeho  prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť 
ku  všetkým  vykonávaným  dôkazom.  Verejnosť  možno  vylúčiť  iba 
v prípadoch ustanovených zákonom.  
 
                               Čl.39 
 
    Iba  zákon ustanoví,  ktoré konanie  je trestným  činom a  aký 
trest, prípadne  iné ujmy na  právach alebo majetku  možno za jeho 
spáchanie uložiť.  
 
                               Čl.40 
 
    (1) Iba súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy. 
 
    (2) Každý, proti komu sa vedie  trestné konanie, sa pokladá za 
nevinného,  kým   sa  právoplatným  odsudzujúcim   rozsudkom  súdu 
nevysloví jeho vina. 
 
    (3) Obvinený má právo, aby mu  bol poskytnutý čas a možnosť na 
prípravu   obhajoby   a   aby   sa   mohol   obhajovať  sám  alebo 
prostredníctvom  obhajcu. Ak  si  obhajcu  nezvolí, hoci  ho podľa 
zákona  musí mať,  ustanoví mu  ho súd.  Zákon ustanoví, v ktorých 
prípadoch má obvinený právo na bezplatnú pomoc obhajcu. 
 
    (4) Obvinený má právo odoprieť výpoveď; tohto práva ho nemožno 
nijakým spôsobom pozbaviť. 
 
    (5) Nikoho  nemožno trestne  stíhať za  čin, pre  ktorý bol už 
právoplatne odsúdený  alebo oslobodený spod  obžaloby. Táto zásada 
nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade 
so zákonom. 
 
    (6) Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona 
účinného v čase, keď bol  čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, 
ak je to pre páchateľa priaznivejšie.  
 
                           ŠIESTA HLAVA 
                      SPOLOČNÉ USTANOVENIA 
 
                               Čl.41 
 
    (1) Práv  uvedených v  čl. 26,  čl. 27  ods. 4, čl. 28  až 31, 
čl. 32  ods. 1 a  3, čl. 33  a  35  Listiny sa  možno domáhať  iba 
v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. 
 
    (2) Kde  sa v  Listine hovorí  o zákone,  rozumie sa tým zákon 
Federálneho zhromaždenia,  ak z ústavného  rozdelenia zákonodarnej 
právomoci nevyplýva, že úprava prislúcha zákonom národných rád.  
 
                               Čl.42 
 
    (1) Ak Listina  používa pojem "občan",  rozumie sa ním  štátny 
občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. 
 
    (2) Cudzinci  požívajú  v  Českej  a  Slovenskej  Federatívnej 
Republike ľudské  práva a základné  slobody zaručené Listinou,  ak 
nie sú priznané výslovne občanom. 
 
    (3) Pokiaľ   doterajšie  predpisy   používajú  pojem  "občan", 
rozumie sa  ním každý človek, ak  ide o základné práva  a slobody, 
ktoré Listina priznáva bez ohľadu na štátne občianstvo.  
 
                               Čl.43 
 
    Česká  a   Slovenská  Federatívna  Republika   poskytuje  azyl 
cudzincom   prenasledovaným  za   uplatňovanie  politických   práv 
a slobôd.  Azyl  možno  odoprieť  tomu,  kto  konal  v  rozpore so 
základnými ľudskými právami a slobodami.  
 
                               Čl.44 
 
    Zákon môže sudcom a  prokurátorom obmedziť právo na podnikanie 
a inú  hospodársku  činnosť  a  právo  uvedené  v  čl. 20  ods. 2; 
zamestnancom  štátnej správy  a územnej  samosprávy vo  funkciách, 
ktoré  určí,  aj  právo  uvedené  v  čl. 27  ods. 4;  príslušníkom 
bezpečnostných  zborov  a  príslušníkom  ozbrojených  síl aj práva 
uvedené v  čl. 18, 19 a čl. 27  ods. 1 až 3, ak  súvisia s výkonom 
služby. Zákon môže obmedziť právo  na štrajk osobám v povolaniach, 
ktoré sú bezprostredne nevyhnutné na ochranu života a zdravia. 
 
                           Havel v.r. 
                           Dubček v.r. 
                           Čalfa v.r.  

 
Download

 

 

 

 

Subscribe to our newsletter

Stay in touch with our latest news

Subscribe

  • News
  • Media Monitoring
  • Elections
  • Disinformation
  • Quality journalism
  • Minorities
  • Consultancy
  • Regulations
  • Blog

© 1998-2023 MEMO 98, Štefana Králika 1/A, 841 08 Bratislava, Slovakia, memo98@memo98.sk, +421 903 581 591