[INFOVOĽBY 2023] Politické strany v TV & ONLINE spravodajstve

Hlavné zistenia 

Televízie

V televíziách najviac priestoru zo všetkých politických subjektov (politické strany, vláda a jednotlivé ministerstvá, prezidentka, predseda NR SR, Štátna komisia pre voľby) získala vláda  - medzi 31,1% (RTVS) a 22,8% (TA3), v priemere všetkých televízií to bolo 27,1%. 

V  porovnaní s výsledkami monitoringu pred parlamentnými voľbami 2020 to predstavuje podobný, hoci predsa len menší priestor – napr. v období posledných šiestich týždňov pred dňom volieb v roku 2020 (14.1. – 24.2.) to bolo v rozmedzí 26% (TV Markíza) a 39% (RTVS). Tento menší podiel je zrejme spojený aj s poslednou schôdzou NR SR, ako aj s faktom, že vláda odborníkov je zložená z aktérov, ktorí vo voľbách nekandidujú, nie sú politicky profilovaní. Na druhej strane sa tým eliminuje riziko zneužitia pozícií vo vláde v prospech straníckych záujmov a profitovania z ich mediálnej prezentácie. Dominantnou témou v sledovanom období bola kauza domáceho násilia Borisa Kollára (viď nižšie).

Prezidentke SR Zuzane Čaputovej venovali televízie relatívne malý priestor (3-7%), s výnimkou RTVS (11,4%), pričom v súhrne všetkých televízií to bolo 6,5%.

V spravodajstve televízií mali najviac priestoru strany dosluhujúcej vládnej koalície, pričom najviac dostala najmä koalícia strán OĽaNO, KÚ a Za ľudí, hoci vtedy ešte v nie potvrdenej oficiálnej koalícii, (11-12%), SASKA (7-9%) a Demokrati (6-9%). Hoci priestor venovaný strane Sme rodina bol porovnateľný s bývalými koaličnými partnermi (priemerne 7,3%, pričom išlo o rozmedzie od 4,4% v RTVS po 13,6% v TV Markíza), ak by sme k nemu pridali aj priestor, ktorý televízie venovali predsedovi NR SR Borisovi Kollárovi (priemerne 9,4%, opäť, s rozpätím od 7,1% v RTVS po 15,6% v TV JOJ), išlo by o veľmi výrazný priestor.

Boris Kollár, ktorému médií venovali priestor predovšetkým v kontexte kauzy domáceho násilia, bol často zobrazený negatívne, na rozdiel od ostatných politických aktérov v parlamente i mimo neho, ktorí boli prezentovaní v televíziách prevažne neutrálne.

Vo všeobecnosti mali opozičné strany v spravodajstve televízií pomerne malý priestor - spomedzi opozičných strán (predstavitelia strán, ktoré neboli členmi vlád po parlamentných voľbách 2020) mala najviac priestoru strana SMER–SSD (6-8%).

Preferenčne silné strany ako HLAS-SD a Progresívne Slovensko (PS) dostali spravodajský priestor len na úrovni 4-2% (HLAS-SD) a 8-2% (PS). V súhrne všetkých televízií mali približne 2% Modrí, Most-Híd, ako aj KDH a SNS.

Online

V online médiách mala vláda takisto najväčší podiel relevantného mediálneho priestoru, v priemere všetkých online médií 21,8% (do výpočtu priemeru sme nezaradili dva online zdroje, ktoré dlhodobo uverejňujú problematický obsah – Ereport a Hlavný denník), s najväčším podielom v Topkách (28,2%) a s najnižším podielom v Aktualitách (13,5%), celkovo najmenej získala vláda v Hlavnom Denníku (5,8%).

Prezidentka získala pomerne výrazný priestor, na rozdiel od televízií asi dvojnásobný (v priemere 12,6%), s najvyšším podielom v Aktualitách (17,6%) a v Čase (17,2%), najmenej v SME (8,3%) .

Celkovo sa aj online médiá výrazne venovali stranám strany bývalej vládnej koalície, strany OĽANO, KÚ, Za ľudí, ktoré následne vytvorili volebnú koalíciu, dostali spoločne priestor medzi 7-12%  (najviac v Postoji – 11,7% a najmenej v Denníku N – 6,7%), v priemere to bolo 9,7%, najviac zo všetkých politických strán. Sme rodina dostala priemerne 8,2% (medzi 6% v Topkách a 15,2% v Denníku N), pričom po zarátaní priestoru pre Borisa Kollára, ktorý získal ako predseda parlamentu, tento podiel dosiahol 12,3% (ako priemer 10 médií). SASKA priemerne 8% (s ešte širším rozpätím ako Sme rodina medzi 3,3% v Aktualitách a 13,5% v Pluske). Demokrati mali tiež pomerne značné mediálne pokrytie (v priemere 5,4%), najviac v Aktualitách – 9,3% a v Pravde – 8,3%).

Ak by sme do úvahy brali všetkých 12 online zdrojov, najvýraznejší priestor z politických strán však získala opozičná strana SMER-SD (10,2%) – v priemere 10  online médií to bolo 8,4%, s výraznejším zastúpením v Hlavnom Denníku (17,3%) a Ereporte (13,2%). Hlas-SD ako dlhodobo preferenčne porovnateľne silná strana mal vo väčšine médií omnoho menší priestor (v priemere voči SMER-SSD polovičný – 3,8%, pri zohľadnení všetkých 12 online zdrojov to bolo 5%) - medzi 1,2% v HN (pričom v ďalších 6 médiách nedosiahol 4%), a 9,2% v Ereporte (v SME dostal priestor 8,1%).

PS ako tiež dlhodobo silný politický subjekt malo pomerne výrazný priestor asi v polovici monitorovaných online médií - v Aktualitách to bolo 9,6%, v Denníku N, Pravde, SME a Postoji medzi 7-8,5%, najmenší priestor získalo v HN (2%). V priemere 10 online médií získalo PS 5,1%.

Ďalšia zo strán, ktorá sa v prieskumoch dlhodobo drží nad hranicou 5%, nacionalisticko-konzervatívna Republika, mala v médiách nevýrazný podiel (v priemere 10 médií 2%), s najväčším zastúpením v Denníku N (5,6%), zobrazená takmer výlučne kriticky, a v Hlavnom Denníku (4,6%), prezentovaná predovšetkým neutrálne.

Väčšina online médií prezentovala politické subjekty väčšinou neutrálne, v menšej miere negatívne a kriticky. Borisovi Kollárovi a strane Sme rodina bol venovaný pomerne negatívny priestor v súvislosti s jeho kauzou týkajúcou sa témy domáceho násilia. Kriticky boli prezentované aj bývalé vlády I. Matoviča, E. Hegera a R. Fica. Denník N a Aktuality mali celkovo kritickejší pohľad na viaceré témy. Najviac pozitívneho priestoru dostala prezidentka, s výnimkou Hlavného Denníka a Ereportu. Tieto dve online médiá prezentovali naopak prevažne pozitívne, či veľmi pozitívne o stranách SNS (nebola zaznamenaná jediná negatívna správa), SMER-SD a HLAS-SD. Na druhej strane, vláda Ľudovíta Ódora či PS boli prezentované takmer výlučne negatívne.

Správa v pdf obsahuje hlavné zistenia, aj detailnú grafickú časť.

Monitoring sa realizuje vďaka podpore National Endowment for Democracy (NED)