27.08.2001
Elections
PREDBEŽNÁ SPRÁVA O MEDIÁLNOM OBRAZE POLITICKÉHO DIANIA V BIELORUSKU
od 23. júla 2001 do 23. augusta 2001
Vydaná 27. augusta 2001
Grafy:
Microsoft Excel 97, zipované (67 kB) |
MEMO 98, v spolupráci s nezávislou bieloruskou agentúrou NOVAK, uskutočnilo nezávislý a nestranícky projekt monitoringu médií v súvislosti s nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami v Bielorusku. Výsledky a zistenia projektu nemajú za cieľ podporiť žiadneho z kandidátov.
Monitoring prebiehal od 23. júla 2001 s použitím tak kvalitatívnej, ako aj kvantitatívnej metódy analýzy. Kvantitatívna analýza vyhodnocovala sumárny mediálny čas a priestor, ktorý voľbám a s voľbami súvisiacim príspevkom venovala štátna televízia, rozhlas, tri ruské televízie a jedenásť novín. Kvalitatívna analýza vyhodnocovala či bolo informovanie o politických stranách a kandidátoch svojím obsahom pozitívne, negatívne, alebo neutrálne.
Po mesiaci monitorovania elektronických a tlačových médií MEMO 98 zistilo značné rozdiely v typoch správ podávaných rôznymi zdrojmi, ako aj v spôsobe, akým boli prezidentskí kandidáti vykresľovaní.
Výsledky monitoringu
ELEKTRONICKÉ MÉDIÁ
Štátna BT venovala väčšinu relevantného času pozitívnym informáciám o súčasnom prezidentovi a prevažne ignorovala názory opozície predstavované jej hlavným kandidátom Gončarikom. BT prezentovala aktivity A. Lukašenka jednoznačne a výlučne v pozitívnom svetle. Štátna televízia dokonca zaviedla novú reláciu s názvom (Oficialnaja kronika), ktorá sa venovala výhradne aktivitám súčasného prezidenta. Počas mesiaca venovala BT prezidentovi takmer šesť hodín spravodajského času v reláciách Noviny a Panorama. V. Gončarikovi pritom venovala iba 36 minút a naviac o ňom informovala prevažne neutrálne až negatívne. Hoci o skutočnosti, že sa kandidát Domaš vzdal kandidatúry v prospech V. Gončarika informovala neutrálne, hneď za týmto vstupom nasledovali negatívne komentáre o V. Gončarikovi. Tieto ho prezentovali ako kandidáta, ktorý neprináša reálny program ako vládnuť a nie je tak schopný uspokojiť potreby občanov.
Okrem toho BT poskytla svoj vysielací čas známym osobnostiam (z Ruska), ktorí sa otvorene a jasne vyjadrovali v prospech A. Lukašenka, o jeho zásluhách o stabilitu v krajine a dobrú ekonomickú situáciu a tvrdili, že len on je jediným skutočným kandidátom, ktorý dokáže vládnuť i v budúcnosti. Naviac 25. augusta 2001 štátna televízia odvysielala viac než hodinový program s názvom Panorama analyticka, ktorý Lukašenko a ďalší traja predstavitelia využili na propagáciu svojho politického programu. Celková zaujatosť v prospech Lukašenka sa prejavila v objeme času (81% relevantného vysielacieho času), ako aj v spôsobe prezentácie, ktorá bola prevažne pozitívna. Ostatní kandidáti získali iba 19% a informácie o nich boli prevažne negatívne alebo neutrálne. Išlo o trvalú a jasnú tendenciu k nevyváženosti. Najmarkantnejšie sa táto tendencia prejavovala v početných prípadoch, keď dochádzalo k zjavnému narušeniu objektívnosti spravodajstva vkladaním názorových alebo komentárových vstupov do priestoru, ktorý mal byť čisto spravodajským blokom. Štátna televízia teda vo všeobecnosti nedokázala naplniť svoje poslanie poskytovať vyvážené a nezaujaté informácie o udalostiach spojených s voľbami a o kampani samotnej ani v spravodajských príspevkoch ani v informačných programoch.
Nezávislá ruská televízia NTV informovala o prebiehajúcej kampani v Bielorusku v odlišnom svetle ako štátna televízia. Spomedzi všetkých monitorovaných elektronických médií sa NTV celkom jednoznačne vyjadrovala o súčasnom prezidentovi najkritickejšie, hoci mu venovala väčšinu svojho spravodajského času v prime time (5 min. 21 s.). Jeho politický oponent V. Gončarik pritom figuroval iba v 48 sekundách zväčša neutrálneho alebo pozitívneho spravodajstva.
Podobná situácia bola aj vo vysielaní ďalšej ruskej televízie pôsobiacej v Bielorusku - ORT. ORT tiež venovala najväčšiu pozornosť súčasnému prezidentovi (1 min. 12 s.) a rovnako ho prezentovala skôr negatívne. O ostatných volebných rivaloch tu však počas kampane nepadla ani zmienka. Celkovo možno povedať, že ORT sa vo svojom hlavnom spravodajstve bieloruskej politike takmer nevenovala.
Na rozdiel od ORT, ďalšia ruská televízna stanica RTR venovala viac času aktuálnemu predvolebnému dianiu v Bielorusku (spolu 3 min. 27 s.). Tento čas sa delil medzi súčasného prezidenta (2 min 14 s.), Domaša (29 s.), V. Gončarika (40 s.) a Gajdukeviča (4 s.). Hoci A. Lukašenkovi bolo venovaných najviac pozitívnych vstupov, ostatní kandidáti boli rovnako vykresľovaní prevažne neutrálne až pozitívne. Celkovo možno povedať, že uvedené tri ruské televízie priniesli vyváženejší obraz kampane než bieloruské médiá.
Štátny rozhlas, podobne ako štátna televízia, nesplnil svoje poslanie a povinnosť poskytovať vyvážený a objektívny obraz kampane, lebo otvorene podporil súčasného prezidenta Lukašenka. O jasnej zaujatosti hovorí tak celkový objem času (1 hod. 50 min.), ako aj charakter vstupov, ktoré boli prevažne pozitívne alebo neutrálne. Štruktúra spravodajstva zostala identická počas celého monitorovaného obdobia – takmer každý deň bol pre A. Lukašenka vydelený značný čas, aby v rozhlase prehovoril, zatiaľčo ostatní kandidáti boli takmer úplne ignorovaní. Prvý vstup o jeho hlavnom protivníkovi V. Gončarikovi bol odvysielaný až 23. augusta 2001 a trval 17 sekúnd. Všetci traja protikandidáti spolu dostali iba (5% z celkového spravodajského času). Na porovnanie, súčasnému prezidentovi bolo venovaných 95% z relevantného času v relácii „Rádiofakt“, čo je hlavný spravodajský program štátneho rozhlasu.
TLAČENÉ MÉDIÁ
Štátna tlač
Hoci tlačené médiá priniesli pluralitu názorov, ich informácie boli natoľko skreslené v prospech alebo neprospech istého kandidáta, že voličom celkom znemožnili, aby sa mohli spoľahnúť na jediný informačný zdroj. Je zrejmé, že bieloruskí občania sú nútení brať do úvahy viacero zdrojov informácií, aby si mohli vytvoriť ucelenejší obraz o celkovom politickom dianí. Znepokojujúcim faktom zostáva, že nedošlo k pozitívnej tendencii smerom k vyváženosti a objektívnosti u žiadneho z monitorovaných médií. Je takmer nemožné nájsť zdroj, ktorý by bol schopný poskytnúť pohľad na danú udalosť aj z iného uhla. Z jedenástich monitorovaných novín päť jasne podporovalo prezidenta Lukašenka, pričom ďalších šesť bolo voči nemu značne kritických, podporujúc jeho hlavných politických protivníkov.
Štátny denník Sovetskaja Belarus, najčítanejšie noviny v krajine s 350 000 predanými výtlačkami denne, stál jasne na strane A. Lukašenka, keďže mu venoval 88% priestoru zameraného na voľby, pričom ho vykresľoval najmä v pozitívnom alebo neutrálnom svetle. V porovnaní s predchádzajúcim monitorovacím obdobím monitoring zistil viac informácií o jeho kandidatúre v nadchádzajúcich voľbách, hoci denník sa stále prevažne zameriava na informovanie o jeho terajšom funkčnom období. Denne sa v týchto novinách na titulnej strane objavovala veľká fotografia súčasného prezidenta s posolstvom, ktoré ho predstavovalo ako záruku jasnej budúcnosti. Súčasne s tým stúpol počet negatívnych správ o ostatných prezidentských kandidátoch. Im venovaný priestor nepresiahol 12% príslušného priestoru. Denník naviac nesplnil svoju povinnosť poskytnúť rovnaký priestor pre informácie o programe každého z kandidátov, keď na to vyčlenil celú stranu iba A. Lukašenkovi (napríklad Gajdukevič nedostal ani polovicu tohto priestoru).
Celkom podobne postupovala štátna Respublika, keď drvivú väčšinu svojho volebného spravodajstva venovala aktivitám jediného kandidáta – Alexandra Lukašenka. Bolo mu venovaných 78% priestoru, najmä v pozitívnom duchu. Opozičným kandidátom sa ušla iba okrajová pozornosť – všetci spolu 22% – priestoru prevažne v negatívnom svetle. Noviny kritizovali ľudí okolo V. Gončarika pre ich údajné snahy použiť rovnaký scenár, aký sa udial minulý rok v Juhoslávii, keď opozícia porazila vtedajšie vládne zoskupenie. Respublika aj v tejto súvislosti poskytla obrovský priestor prívržencom súčasného prezidenta.
Štátom podporovaná Narodnaja Gazeta vyjadrovala svoju podporu súčasnému prezidentovi dokonca ešte jasnejšie a otvorenejšie, keď mu poskytla takmer všetok spravodajský priestor venovaný voľbám (96%), samozrejme v pozitívnom či neutrálnom duchu. Ostatní traja kandidáti spolu dostali iba 4% celkového priestoru venovaného voľbám, ktorý bol prevažne negatívny alebo neutrálny. Noviny tiež informovali o Lukašenkových cestách po krajine, kde ho vykreslili ako politika, ktorému veľmi záleží na živote bežných občanov.
Ďalší štátom dotovaný denník Zvezda venoval (90%) priestoru informáciám o aktivitách súčasného prezidenta v pozitívnom alebo neutrálnom svetle. Ostávajúcich 10% si rozdelili V. Gončarik (4%), S. Gajdukevič (2%) a S. Domaš (4%), pričom noviny o nich informovali prevažne neutrálne.
Sedem Dní, štátny týždenník, venoval až tri štvrtiny spravodajského priestoru zameraného na voľby aktivitám kandidáta Lukašenka (62%). Na rozdiel od predošlých tlačených médií však prinášal čitateľom o čosi vyváženejší pohľad na súčasného prezidenta, ktorého vykresľoval prevažne neutrálne, alebo pozitívne. Týždenník tiež dal väčší priestor informáciám o aktivitách ostatných troch kandidátov – V. Gončarika (15%), S. Gajdukeviča (11%) a S. Domaša (12%), prevažne s neutrálnym vyznením. Od začiatku oficiálnej kampane monitorovací tím zaznamenal rastúci počet negatívnych článkov o hlavnom opozičnom kandidátovi – V. Gončarikovi.
Neštátna tlač
Hoci súkromné tlačené médiá nemajú rovnakú právne zakotvenú povinnosť ako štátne – prinášať objektívne a neutrálne informácie o všetkých kandidátoch – majú stále dôležitú povinnosť informovať presne a nezaujato.
Najčítanejší súkromný týždenník Komsomolskaja Pravda poskytol väčší priestor zameraný na voľby A. Lukašenkovi (35%) než V. Gončarikovi (28%). Súčasný prezident bol prezentovaný najmä v neutrálnom alebo negatívnom svetle, hlavný opozičný kandidát zasa prevažne neutrálne alebo pozitívne. Ostatní dvaja kandidáti mali takmer rovnaký priestor – S. Gajdukevič (17%) a S. Domaš (20%) a boli vykreslení neutrálne alebo pozitívne. Týždenník tiež vytvoril zvláštnu rubriku pre listy čitateľov, kde sa uverejňovali názory na nadchádzajúce voľby.
Narodnaja Vola, ďalšie súkromné periodikum, venoval viac než polovicu priestoru zameraného na voľby A. Lukašenkovi (55%). Súčasný prezident tu však bol pod paľbou kritiky, keď si vyslúžil 355 negatívnych správ počas celého monitorovacieho obdobia. Jeho hlavnému protivníkovi V. Gončarikovi bolo venovaných 24% relevantného priestoru, najmä v neutrálnom alebo pozitívnom tóne. Je samozrejme neprípustné, aby akékoľvek médium bolo napádané iba pre to, že je kritické voči vládnucej moci, čo sa stalo v prípade tohto denníka, keď bol perzekuovaný vládnou mocou za svoje kritické články namierené proti súčasnému prezidentovi.
BDG, ďalšie neštátne periodikum, venovalo väčšinu volebného spravodajského priestoru A. Lukašenkovi a podobne ako Narodnaja Vola, bolo voči nemu značne kritické. Na druhej strane BDG vyjadroval podporu V. Gončarikovi, keď mu venoval 25% relevantného priestoru a vykresľoval ho prevažne neutrálne alebo pozitívne. Podobne ako viaceré iné neštátne periodiká, aj BDG čelil obštrukciám zo strany štátnych úradov pre svoju jasnú a otvorenú kritiku súčasného prezidenta.
Svobodnoje Novosti, ďalší týždenník v súkromných rukách, bol takmer rovnako kritický voči súčasnému prezidentovi, ako dva predošlé. Za štyri týždne si tu A. Lukašenko vyslúžil 143 negatívnych správ, pričom mu bolo venovaných 64% priestoru zameraného na volebné dianie. Jeho hlavnému protivníkovi V. Gončarikovi bolo venovaných 17% relevantného priestoru, najmä v neutrálnom alebo pozitívnom tóne.
BG, neštátny týždenník, celkom otvorene kritizoval vládnu moc a súčastného prezidenta A. Lukašenka, ktorému venoval 57% relevantného priestoru v prevažne neutrálnom alebo negatívnom tóne. Aj keď informácie o spoločnom opozičnom kandidátovi V. Gončarikovi (27%) boli menej negatívne ako o jeho hlavnom protivníkovi, celkový charakter sprav o ňom mal prevažne negatívny podtón. Týždenník venoval pozornosť aj kandidátovi S. Domašovi (15% priestoru) a vykresľoval ho prevažne neutrálne a pozitívne.
Beloruskij Rynok, posledný z radu monitorovaných neštátnych médií, venoval značnú časť volebného spravodajského priestoru A. Lukašenkovi (48%) a informoval o ňom prevažne v neutrálnom alebo negatívnom tóne. Na druhej strane vyjadroval podporu V. Gončarikovi, keď mu venoval 22% relevantného priestoru a vykresľoval ho prevažne neutrálne alebo pozitívne. Časopis venoval výraznú pozornosť aj S. Domašovi (27% priestoru) a prezentoval ho najmä v neutrálnom svetle.
Záver
Hlavným zámerom MEMO 98 a agentúry NOVAK pri tomto nadstraníckom a nezávislom projekte mediálneho monitoringu bolo ukázať občanom Bieloruska, aké informácie o prezidentských kandidátoch sa k nim dostávajú z rôznych médií, aby mohli urobiť kvalifikované a dobre uvážené rozhodnutie 9. septembra 2001.
Počas niekoľkých uplynulých dní si monitorovací tím nemohol nepovšimnúť niekoľko komentárov o úlohe štátom kontrolovaných médií prezentovaných predsedníčkou bieloruskej ústrednej volebnej komisie. Sme nútení nesúhlasiť s niektorými tvrdeniami o tom, aká má byť ich úloha. V každej slobodnej a demokratickej krajine by si televízia, rozhlas a tlač vo vlastníctve štátu mali zachovávať najvyššiu možnú úroveň nezaujatosti, objektívnosti a vyváženosti. V demokracii podľa zákona volia ľudia svoju vládu a preto sú štátne médiá vlastníctvom všetkých občanov. Tieto informačné zdroje majú preto povinnosť poskytovať občanom objektívnejšie a vyvážené informácie bez ohľadu na to, ktorý politik alebo strana je momentálne pri moci. Občania majú plné právo vyžadovať objektívnosť, vyváženosť a presnosť a naliehať na výkonnú moc, aby spravovala štátne médiá spôsobom, ktorý zaručí ich právo na informácie tak prepotrebné pre ich voličské rozhodnutie. Žiadna vládnuca moc by nemala zneužiť štátne alebo štátom kontrolované médiá na presadzovanie svojich straníckych záujmov, ako sa to stalo počas predvolebnej kampane v Bielorusku.
Súkromné médiá majú rovnako dôležitú povinnosť prinášať presné a nezaujaté správy v hlavných spravodajských reláciách. Samozrejme majú aj ďalšiu povinnosť rešpektovať základné novinárske pravidlá a etické normy v súlade so zákonmi. Vládne médiá však majú o jednu základnú povinnosť naviac: a to napĺňať právo na informácie samotných občanov, ktorých vláda vždy len zastupuje, bez ohľadu na to, ktorá strana je práve pri moci.
© 1998-2024 MEMO 98, Štefana Králika 1/A, 841 08 Bratislava, Slovakia, memo98@memo98.sk, +421 903 581 591