23.01.2004
Media Monitoring
Uverejnené 23. januára 2004
Táto správa je uverejnená v čase pred ukončením registrácie kandidátov na post prezidenta SR a reflektuje mediálnu prezentáciu tých osôb, ktoré deklarovali svoje rozhodnutie kandidovať vo voľbách, ako aj tých, ktoré boli v médiách prezentované ako možní kandidáti.
V súvislosti s touto témou boli monitorované nasledujúce elektronické médiá: STV, TV Markíza, TA3, TV Joj, Slovenský rozhlas, Rádio Twist, Rádio Expres a Rádio Okey. Monitoring bol zameraný na hlavné spravodajské relácie (v rozhlasových médiách boli monitorované večerné relácie a v prípade TA3 to bol spravodajský blok vysielaný o 20. hodine). Sledovanými kategóriami boli priestor venovaný kandidátom, ako aj spôsob, akým boli v médiách zobrazovaní.
Výsledky monitoringu médií
Všetci kandidáti na post prezidenta SR budú známi až po uplynutí času stanoveného na registráciu, čiže po 30. januári 2004. Médiá však začali slovenskú verejnosť informovať o potenciálnych kandidátoch na prezidenta SR už v januári 2003, a v tejto súvislosti boli spomenutí ako prví E. Kukan a F. Mikloško. Rozsah prezentovaných informácií o kandidátoch a prezidentských voľbách vzrástol koncom roka 2003 a dá sa očakávať, že v januári 2004, kedy sa zoznam možných kandidátov rozšíril už na viac ako dvadsať, budú médiá venovať blížiacim sa voľbám zvýšenú pozornosť (aj v súvislosti s blížiacim sa termínom ukončenia ich registrácie).
Z doteraz známych kandidátov, ktorí už deklarovali svoju ambíciu uchádzať sa o post hlavy štátu, alebo svoju kandidatúru stále zvažujú, dostal vo všetkých sledovaných médiách najviac priestoru súčasný prezident R. Schuster. Ďalší dvaja možní kandidáti, ktorým médiá venovali zvýšenú pozornosť, boli minister zahraničných vecí E. Kukan a predseda ĽS-HZDS V. Mečiar. Kým E. Kukan bol druhým najvýraznejšie prezentovaným kandidátom v šiestich médiách (STV, TA3, Slovenský rozhlas, Rádio Twist, Rádio Expres a Rádio Okey), v dvoch súkromných televíznych staniciach (TV Markíza a TV Joj) získal po R. Schusterovi najviac priestoru V. Mečiar. Naopak v TV Markíza a TV Joj bol tretím najzobrazovanejším možným kandidátom E. Kukan a v ostatných šiestich médiách to bol V. Mečiar. V Slovenskom rozhlase, ktorý venoval spomenutým kandidátom najväčší časový priestor spomedzi všetkých médií, získali R. Schuster 55 min. 39 sek., E. Kukan 17 min. 55 sek. a V. Mečiar 9 min. 1 sek.
Ďalší kandidáti, ktorí získali priestor takmer vo všetkých monitorovaných médiách, boli F. Mikloško, I. Gašparovič, Ľ. Roman a M. Bútora. I. Gašparovič, Ľ. Roman a F. Mikloško získali najviac priestoru vo vysielaní Slovenského rozhlasu (I. Gašparovič – 3 min. 15 sek., Ľ. Roman 3 min. 12 sek. a F. Mikloško 2 min. 36 sek.), kým M. Bútora dostal najviac času vo vysielaní Rádia Twist - 2 min.
V mediálnej prezentácii troch najzobrazovanejších kandidátov dominovali informácie, ktoré sa netýkali ich kandidatúry na prezidentský post. U ostatných kandidátov bol pomer informácií o ich kandidatúre väčší a v prípade M. Bútoru informácie o jeho kandidatúre jednoznačne prevládali. R. Schuster upútal koncom roka výraznú mediálnu pozornosť pri vracaní zákonov do parlamentu, ako aj v súvislosti s kritickou správou o stave republiky. Je zrejmé, že štátni funkcionári (napr. R. Schuster a E. Kukan), ktorí avizujú kandidatúru, majú výhodu ľahšieho prístupu do médií, čo sa môže odraziť v ich väčšom mediálnom priestore v porovnaní s ostatnými kandidátmi. Médiá však majú možnosť obmedziť túto výhodu stanovením istých hraníc pri prezentácii osôb, ktoré popri kandidatúre vykonávajú aj štátne funkcie, a pred vydaním informácií o takýchto kandidátoch posúdiť ich relevantnosť a eliminovať skrytú kampaň.
Z výsledkov monitoringu televízií vyplýva, že najviac informácií o kandidátoch na prezidenta SR odvysielala TV Markíza, ktorá im venovala súhrnne 13 min. 14 sek. (18. najprezentovanejšia téma v TV Markíza). V STV odznelo o tejto téme 9 min. 11 sek. (24. najprezentovanejšia téma) a TA3 venovala téme 8 min. 17 sek. (25. téma). Najmenej informácií - 2 min. 2 sek. odznelo v spravodajstve TV Joj (31. téma).
Z monitorovaných rádií prinieslo najviac informácií o kandidátoch na prezidenta Rádio Twist – 13 min. 23 sek. a táto téma bola 12. najprezentovanejšou. Slovenský rozhlas odvysielal celkovo 11 min. 43 sek. venovaných téme „kandidáti na post prezidenta SR“, ktorá bola v tomto rádiu 18. najprezentovanejšia. Menej pozornosti venovali kandidátom Rádio Okey – 4 min. 51 sek. (20. najprezentovanejšia téma) a Rádio Expres – 3 min. 18 sek. (22. najprezentovanejšia téma).
Pokiaľ ide o kvalitatívnu stránku prezentovaných informácií, najkritickejšie boli zobrazený úradujúci prezident R. Schuster (69 negatívnych oproti 33 pozitívnym informáciám) a predseda ĽS-HZDS V. Mečiar (27 negatívnych oproti 4 pozitívnym zmienkam). Ako však už bolo naznačené, išlo predovšetkým o informácie nesúvisiace priamo s ich možnou kandidátskou pozíciou. Obraz E. Kukana, ako ďalšieho z trojice najprezentovanejších ašpirantov, bol pomerne vyrovnaný (7 negatívnych oproti 5 pozitívnym).
Legislatívne aspekty volieb prezidenta SR (3. a 17. apríla 2004).
Oficiálna volebná kampaň pred prezidentskými voľbami je v zákone o spôsobe voľby prezidenta SR (46/1999 Z.z.) upravená pomerne podrobne. Zákon sa tým odlišuje od väčšiny ostatných volebných predpisov platných na území SR, ktoré takúto úpravu neobsahujú (predovšetkým zákon o voľbách do NR SR – 80/1990 Zb., zákon o voľbách do VÚC – 303/2001 Z.z., ale i od pomerne nedávno prijatej úpravy volieb do Europarlamentu – zákon č. 331/2003 Z.z.). Výnimkou je iba zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí (346/1990 Zb.), ktorý obsahuje prakticky identickú úpravu volebnej kampane ako zákon o prezidentských voľbách.
Blížiace sa voľby nastoľujú niektoré otázky spojené so zákonným vymedzením kampane. Ide predovšetkým o samotnú definíciu volebnej kampane a jej časový rozsah. Zákonodarca vedený snahou definovať pravidlá hry totiž ohraničil kandidátom možnosť viesť oficiálnu volebnú kampaň na 13 dní, čo výrazne obmedzuje možnosti kandidátov predstaviť svoje volebné programy a predstavy voličom, ako aj úlohu médií poskytnúť dostatočne množstvo informácii pre občanov, ktoré sú nevyhnutné pre kvalifikované rozhodovanie. V tejto súvislosti už pri prezidentských voľbách v roku 1999 pozorovateľská misia OBSE vo svojej záverečnej správe odporúčala prehodnotiť a predĺžiť volebnú kampaň, napríklad odo dňa, kedy predseda parlamentu schváli registráciu kandidátov. Mimo tohto obdobia by podľa znenia zákona malo byť vedenie kampane (teda činnosti rôznych subjektov v prospech voľby kandidáta) zakázané. Preto pokiaľ nie sú ešte potenciálni uchádzači registrovaní ako kandidáti a ani ich verejná prezentácia (napríklad vo forme billboardov alebo organizovaním rôznych akcií na pritiahnutie mediálneho záujmu) nie je orientovaná priamo na voľby, vyzerá byť situácia de iure v súlade (resp. nie v rozpore) s platným znením zákona. Viacerí potenciálni prezidentskí kandidáti tak už de facto svoju kampaň začali.
Budúca podoba slovenského volebného zákonodarstva by preto mohla nájsť vyjadrenie v jednotnej právnej úprave, aby neexistovali diametrálne odlišné podmienky napríklad v súvislosti s kampaňou v médiách (hoci súčasný zákon o spôsobe voľby prezidenta, na rozdiel napr. od zákona o voľbách do NR SR, umožňuje kampaň aj v súkromných elektronických médiách). Takýto volebný zákon by mal jasne upraviť pôsobenie účastníkov všetkých volebných procesov a zároveň poskytnúť presný výklad volebnej kampane, aby sa predišlo ambivalentným výkladom o tom čo je a čo nie je povolené.
Správu aj súvisiace grafy nájdete na našich internetových stránkach: www.memo98.sk
Vytvorenie tejto správy bolo podporené National Endowment of Democracy a Freedom House.
© 1998-2024 MEMO 98, Štefana Králika 1/A, 841 08 Bratislava, Slovakia, memo98@memo98.sk, +421 903 581 591