Prezentácia kandidátov na post prezidenta SR v elektronických médiách, 2004

Uverejnené 30. marca 2004

 Grafy

O funkciu prezidenta SR sa v aprílových prezidentských voľbách uchádza jedenásť kandidátov. Táto správa nadväzuje na predchádzajúce správy o kandidátoch a reflektuje ich mediálnu prezentáciu v elektronických médiách počas prvých desiatich dní oficiálnej volebnej kampane a zároveň hodnotí obdobie pred samotnou kampaňou.
V súvislosti s témou prezidentských volieb boli monitorované nasledujúce elektronické médiá: STV, TV Markíza, TA3, TV Joj, Slovenský rozhlas, Rádio Twist, Rádio Expres a Rádio Okey. Monitoring bol zameraný na hlavné spravodajské relácie (v rozhlasových médiách boli monitorované večerné relácie a v prípade TA3 to bol spravodajský blok vysielaný o 20. hodine). Sledovanými kategóriami boli priestor venovaný kandidátom, ako aj spôsob, akým boli v médiách zobrazovaní.

• V predvolebnom období absentovala skutočná súťaž medzi jednotlivými kandidátmi
• R. Schuster získal zo všetkých prezidentských kandidátov najväčší priestor (najviac v Sro, v Rádiách Okey a Expres), E. Kukanovi ako druhému najzobrazovanejšiemu kandidátovi venovali najväčší priestor tri televízie.
• Téma prezidentských volieb bola v marci v úzadí iných tém – najmä „skupinka“, ako aj „referendum o predčasných voľbách“. Ani sekundu spravodajského priestoru prezidentským voľbám nevenovali TV Joj a Rádio Okey.

Predvolebná kampaň

Volebná kampaň pred prvým kolom prezidentských volieb bola informačne a tématicky plytká, málo konfrontačná, absentovala v nej skutočná súťaž medzi jednotlivými kandidátmi. Priamu diskusiu medzi kandidátmi nahradila diskusia o „nediskusii“, keď viacerí kandidáti, členovia Rady STV a novinári kritizovali alibistický formát predvolebnej kampane na STV. S výnimkou niektorých médií (Sro, alebo plánované SITO v TV Markíza) tak kandidáti nemali možnosť konfrontovať svoje programy a vízie v priamom dialógu, kde by sa najlepšie posudzovali silnejšie a slabšie stránky jednotlivých súperov. Na druhej strane treba spomenúť, že aj samotní kandidáti sa viac menej vyhýbali otvorenej konfrontácii a uspokojili sa s oslovovaním voličov formou billboardov, rozhovorov v médiách alebo priamych stretnutí s občanmi. Viac ako o predstavách kandidátov v súvislosti s postavením a úlohou budúceho prezidenta SR sa diskutovalo o ich minulosti, o tom, čo jednotliví kandidáti pre Slovensko urobili alebo neurobili, o ich majetkových pomeroch a postojoch v predchádzajúcom období (členstvo v KSČ, rozdelenie štátu, integračné procesy atď).
Samotné predvolebné obdobie bolo výrazne poznačené rozhodnutím úradujúceho prezidenta spojiť referendum o predčasných parlamentných voľbách s voľbou hlavy štátu. Za týmto rozhodnutím, ktoré v spojení s častým vracaním zákonov do parlamentu a ostrou kritikou vládnej politiky (správa o stave republiky v NR SR), bolo vidieť úsilie R. Schustera o predĺženie svojho mandátu, pri ktorom v rámci svojej kampane neváhal použiť aj prostriedky prezidentskej kancelárie (počas pracovných výjazdov po Slovensku).

Právne aspekty prebiehajúcej kampane

Ako sme už spomínali v jednej z predchádzajúcich správ venovaných prezidentským voľbám, oficiálna volebná kampaň je v predmetnom volebnom zákone (46/1999 Z.z.) upravená pomerne podrobne. Napriek tomu, obdobie pred oficiálnym začiatkom kampane, ako aj práve prebiehajúca kampaň nastolili niektoré otázky spojené so zákonnou úpravou prezidentských volieb. Ide predovšetkým o samotnú definíciu volebnej kampane a jej časový rozsah. Zákonodarca vedený pozitívnou snahou definovať pravidlá hry totiž pomerne striktne ohraničil čas oficiálnej volebnej kampane na ani nie dva celé týždne, presnejšie na 13 dní. Mimo tohto obdobia by malo byť vedenie kampane (teda činnosti rôznych subjektov v prospech voľby kandidáta) zakázané. Už len tieto dve ustanovenia však so sebou prinášajú viacero problémov, ktoré by mali byť v záujme skutočnej a férovej volebnej súťaže čo najskôr vyriešené.
Je viac ako zrejmé, že počas tak krátkeho obdobia nie je možné, aby mediálne menej znami kandidáti dostatočne efektívne prezentovali svoje programy a vízie. Táto skutočnosť jednoznačne nahráva a dáva šancu prakticky iba tým kandidátom, o ktorých má verejnosť dostatočné mediálne povedomie už pred spustením oficiálnej kampane. Aj preto sa niektorí kandidáti snažili zviditeľniť formou billboardov, čo však prinajmenšom od momentu registrácie ich kandidatúry vyvolávalo otázky o zákonnosti takýchto krokov. Nesúlad so zákonom nakoniec konštatovala aj samotná Ústredná volebná komisia (ÚVK) na svojom prvom zasadnutí 15. marca. Značne absurdne však v tejto súvislosti vyznieva fakt, že prezidentský volebný zákon neposkytuje ÚVK žiadne kompetencie na riešenie podnetov súvisiacich s kampaňou, a ktorá je tak nútená odkazovať ich na orgány prokuratúry. Zároveň neexistuje žiaden zrýchlený volebný mechanizmus, ktorý by v prípade porušenia kampane zo strany kandidátov mohol zabezpečiť nápravu ešte pred dňom konania volieb.
Budúcnosť slovenského volebného zákonodarstva by preto mohla byť v jednotnom volebnom kódexe, ktorý jednoznačnejšie upraví pôsobenie účastníkov všetkých volebných procesov, a ktorý im zároveň poskytne spravodlivejšie možnosti na vedenie kampane (napr. zákonným obmedzením dĺžky kampane iba pre elektronické médiá), ako aj jednoznačnejšie a zmysluplnejšie ošetrí kompetencie orgánov poverených dohľadom nad priebehom volieb.

Výsledky monitoringu médií

Téma prezidentských volieb a s ňou spojená prezentácia kandidátov nebola počas prvých desiatich dní prezidentskej kampane vo väčšine monitorovaných médií príliš viditeľná. Oproti prvej polovici marca táto téma ustúpila z hlavných spravodajských relácií (okrem TA3 a čiastočne aj Slovenského rozhlasu), a po oficiálnom začiatku kampane sa ťažisko informácií, ktoré médiá venovali prezidentským voľbám, prenieslo na špeciálne volebné programy vytvorené za týmto účelom mimo spravodajského bloku. Celkový priestor, ktorý sledované médiá venovali od 19. marca kandidátom (15 min. 38 sek.) bol okrajový - ako v porovnaní s marcovým obdobím, ktoré predchádzalo kampani (1 hod. 10 min. a 23 sek.), tak aj v porovnaní s témou referenda o predčasných voľbách, o ktorom za sledované obdobie desiatich dní informovali médiá takmer na dvojnásobnom priestore - 27 min. 44 sek. Médiá venovali výraznejšiu pozornosť aj téme „skupinka“, ktorá bola najprezentovanejšou témou v TA3 a TV Joj (téma referenda v rádiách Okey a Expres).
Od začiatku kampane boli prezidentské voľby druhou najzobrazovanejšou témou v TA3 a v Slovenskom rozhlase. TA3 zároveň venovala tejto téme najväčší priestor – takmer 7 minút. Naopak, žiadny priestor neposkytli vo svojich spravodajských reláciách téme volieb dve médiá – TV Joj a Rádio Okey. Ak v nich napriek tomu boli niektorí kandidáti spomenutí, bolo to v súvislosti s výkonom ich štátnej funkcie.
Hoci je v tejto súvislosti opätovne nutné spomenúť, že marginálny priestor, na ktorom slovenské médiá počas oficiálnej kampane informovali o jednotlivých prezidentských ašpirantoch, čiastočne odráža určitú pasivitu samotných kandidátov, na druhej strane však možno hovoriť o určitom alibizme niektorých médií, ktoré v spravodajských blokoch, ako nepochybne najdôležitejších zdrojoch informácií pre verejnosť, iba minimálne informujú o prebiehajúcej kampani.
Pokiaľ ide o prezentáciu jednotlivých kandidátov, najzobrazovanejším bol úradujúci prezident R. Schuster - na rozdiel od predchádzajúceho obdobia (1.–18.3.), ale podobne ako v prvých dvoch mesiacoch roka 2004. Na veľmi podobnom priestore bol počas prvých desiatich dní oficiálnej kampane prezentovaný aj kandidát SDKÚ, súčasný minister zahraničných vecí E. Kukan. Kým prezident získal najviac priestoru v troch rádiách (Slovenský rozhlas, Rádio Expres a Rádio Okey), úradujúci minister bol najprezentovanejším v troch televíziách (TV Markíza, STV a TV Joj). Obaja najvýraznejšie prezentovaní kandidáti získali v médiách spomenutý priestor predovšetkým v súvislosti s ich štátnymi funkciami. V doterajšom priebehu kampane sa tak opäť v určitej miere potvrdil zvýhodnený prístup štátnych funkcionárov do médií.
Z monitorovaných médií získal R. Schuster jednoznačne najväčší priestor v Slovenskom rozhlase (viac ako polovicu z celkového času) – 2 min. 1 sek. a ani sekundu nedostal v TV Joj. Pokiaľ ide o prezentáciu E. Kukana, najzobrazovanejším bol v TV Markíza - 38 sek. a ani sekundu priestoru mu neposkytlo Rádio Okey.
Pokiaľ ide o ostatných kandidátov, TA3 venovala najviac pozornosti I. Gašparovičovi a v Rádiu Twist dominoval M. Bútora. Tomu v tomto období venovali aj médiá celkovo väčší priestor ako ratingovo silnejším V. Mečiarovi, I. Gašparovičovi, či ratingovo porovnateľnému F. Mikloškovi. Je však znova nutné pripomenúť, že u všetkých išlo o priestor na úrovni niekoľkých desiatok sekúnd, teda priestor pomerne obmedzený z pohľadu skutočne reálnej možnosti prezentovať svoje názory a postoje.
Pokiaľ ide o kvalitatívnu stránku prezentovaných informácií, v priebehu úvodných desiatich dní kampane priniesli médiá o kandidátoch takmer výlučne informácie neutrálneho charakteru, skoro úplne vymizli referencie s pozitívnou alebo negatívnou konotáciou. Jeden z dvojice najzobrazovanejších kandidátov R. Schuster bol v médiách prezentovaný iba neutrálnym spôsobom, keď na jeho adresu odznelo aj najviac neutrálnych informácií spomedzi všetkých kandidátov (celkovo 28).
Slovenské elektronické médiá pri prezentácii kandidátov tak ako už počas ostatných volebných kampaní kladú dôraz na neutrálnosť a vecnosť. Na druhej strane, pozitívne motivovaná snaha médií neuškodiť žiadnemu z kandidátov vytvára unifikovaný a „nezáživný“ obraz o ich kampani, čím často oberá informácie o ich originálnosť a variabilitu.

Správu aj súvisiace grafy nájdete na našich internetových stránkach:
www.memo98.sk
www.infovolby.sk

Monitoring médií bol realizovaný vďaka podpore Nadácie otvorenej spoločnosti – OSF a National Endowment for Democracy.