18.03.2009
Media Monitoring
Táto správa nadväzuje na analýzu zobrazovania politických subjektov a ich predstaviteľov, ktoré MEMO 98 dlhodobo realizuje na Slovensku ako aj v zahraničí. Zároveň ide o v poradí tretiu správu, ktorá analyzuje prezentáciu kandidátov pred prezidentskými voľbami 2009 (prvá správa uverejnená 12. februára 2009 zobrazovala prezentáciu potenciálnych kandidátov na konci roka 2008, druhá analyzovala posledné dva týždne pred začiatkom oficiálnej volebnej kampane). Mediálny monitoring bol realizovaný v rámci projektu informačného portálu www.infovolby.sk, podporeného nadáciou NOS-OSF.
Správa tentokrát prináša výlučne analýzu mediálnej prezentácie oficiálnych prezidentských kandidátov, pričom monitorované boli celoplošné televízie – STV, TV Markíza, TV Joj a TA3 v období prvých 10 dní oficiálnej volebnej kampane (6.3. – 15.3.2009). Monitoring zahŕňal hlavné spravodajské relácie vybraných médií a všímal si aj spôsob prezentácie kandidátov v iných televíznych formátoch, vrátane diskusií.
Sledovanými kategóriami boli priestor venovaný kandidátom a zároveň spôsob (pozitívny/neutrálny/negatívny), akým boli kandidáti zobrazovaní.
Legislatívne prostredie
Podľa zákona o prezidentských voľbách (46/1999 Z.z.) sa oficiálna kampaň začína iba 15 dní pred voľbami (6. marca) a končí sa 48 hodín pred samotným dňom volieb (19. marca o 7.00). V skutočnosti tak majú kandidáti na kampaň iba necelé dva týždne, presnejšie 13 dní, čo značne limituje možnosť médií plnohodnotne informovať a dostatočne predstaviť jednotlivých kandidátov. Keďže absencia širokospektrálnych informácií o aktéroch predvolebného zápasu môže skomplikovať schopnosť občanov kvalifikovane sa rozhodnúť v deň volieb, je nevyhnutné zmeniť súčasné znenie zákona o prezidentských voľbách, predovšetkým z pohľadu dĺžky vedenia kampane.
Zákon však pre obdobie kampane stanovuje povinnosť médií verejnej služby (teda STV a SRo) vyhradiť pre kampaň určitý vysielací čas, ktorý je financovaný zo štátneho rozpočtu. V zmysle zákona môže verejnoprávne médium vyhradiť kandidátovi maximálne 1 hodinu, pričom v súhrne môže takto pre kampaň vyhradiť maximálne 10 hodín. Súkromní vysielatelia majú právo rozhodnúť sa, či kandidátom vyhradia vysielací čas (s rovnakými časovými limitmi), pričom podobne ako v prípade médií verejnej služby je formát relácií plne v ich kompetencii.
Diskusie
Interaktívna a dynamická diskusia s účasťou viacerých kandidátov, moderovaná skúseným novinárom, a nezviazaná príliš úzkostlivým dodržiavaním pravidiel o identickom čase, sa počas volebných kampaní javí ako divácky najpríťažlivejšia forma. Práve dialóg medzi samotnými kandidátmi umožňuje voličom azda najlepšie porovnať a posúdiť ich silnejšie a slabšie stránky a zároveň je to pre kandidátov šanca postaviť sa tvárou v tvár svojim oponentom v otvorenej a férovej konfrontácii.
Slovenská televízia
Podobne ako v roku 2004, je aj tento krát sklamaním spôsob, akým ustanovenie zákona uviedla do reality Slovenská televízia, teda médium financované všetkými občanmi. Jej rozhodnutie umožniť kandidátom vlastnú prezentáciu len vo forme vopred nahraného 30 minútového (a jeden krát opakovaného) rozhovoru s moderátorom je možné vnímať len ako potvrdenie alibistického prístupu STV. Pri zobrazovaní politickej reality totiž väčšinou nedokáže prekročiť svoj vlastný tieň a nedostatok kreativity a sebavedomia zakrýva rigidným podriaďovaním sa litere zákona. Hoci poslaním STV by mala byť služba divákom, a teda snaha o čo najatraktívnejší informačný formát, realita naznačuje rezignáciu na toto poslanie. Tým, že opätovne (ako vo viacerých kampaniach v minulosti) neumožnila kandidátom, aby sa predstavili v rámci spoločnej diskusnej relácie, zvolila STV pohodlnú a nenáročnú formu, ktorá nikoho neznevýhodní, no ktorá v žiadnom prípade nepritiahne divákov. Formu, ktorá „bezpečne“ eliminuje interaktívnu časť kampane, pretože neumožňuje kandidátom priamu konfrontáciu svojich volebných programov a vízií.
Presunutie polovice kampane na druhý program, navyše v časovom bloku, ktorý nie je považovaný za prime time, je prinajmenšom rovnako diskutabilné – STV tým vlastne zámerne marginalizovala kampaň a samotný význam volieb.
Súkromné televízie (TV Markíza, TV Joj, TA3)
Na rozdiel od STV sa všetky monitorované súkromné televízie snažili obohatiť svoju klasickú programovú schému o mimoriadne diskusie (volebné Na telo na Markíze), alebo využiť existujúce modely na organizovanie diskusií a rozhovorov s prezidentskými kandidátmi (De Facto na TV Joj; V Politike a Téma dňa na TA3). Takmer všetky televízie sa na rozdiel od STV snažili o divácky atraktívnejšie formáty, s účasťou viacerých kandidátov. Všetky televízie zvolili identický spôsob výberu diskutujúcich na základe predvolebných preferencií, čo v praxi znamenalo, že spoločne diskutovali dve skupiny kandidátov - D. Bollová, M. Melník a M. Sidor a I. Gašparovič, Z. Martináková, F. Mikloško a I. Radičová. Obe volebné diskusie na TV Joj (De Facto moderované Danielom Krajcerom) potvrdili veľmi vysokú úroveň predvolebných diskusií D. Krajcera (napr. relácie SITO na TV Markíza pred prezidentskými voľbami 1999 a 2004) a zároveň potvrdili divácku atraktívnosť takéhoto volebného formátu.
Kampaň v spravodajských reláciách
V porovnaní s obdobím pred začiatkom oficiálnej kampane sa televízie intenzívne venovali blížiacim sa voľbám, a to jednak z organizačného aspektu, ako aj z hľadiska samotných kandidátov. Rozdiel bol jasne badateľný pri porovnaní celkového priestoru pre kandidátov – kým v období dvoch týždňov pred kampaňou venovali médiá kandidátom celkovo 10 minút 7 sekúnd, počas prvých desiatich dní kampane to bolo takmer 5 násobne viac – 45 minút 56 sekúnd. Médiá sa v zásade snažili informovať o všetkých kandidátoch, pričom sa nevyhýbali ani existujúcim kontroverziám (koaličný nesúlad ohľadom podpory súčasného prezidenta, kritika cirkvi a koalície na adresu I. Radičovej, hackerské útoky).
Najväčší priestor kandidátom poskytla TV Markíza – 17 minút a 56 sekúnd (39 %), ktorá sa snažila (podobne ako TV Joj) informovať o kandidátoch veľmi systematicky, s denným predstavovaním profilu iného kandidáta. Zároveň priniesla svojim divákom (a návštevníkom webu tvnoviny.sk) reportáže o celodenných aktivitách jednotlivých kandidátov. TV Markíza vo svojom spravodajstve ukázala najvyrovnanejšiu prezentáciu všetkých kandidátov (najväčší priestor získal I. Gašparovič - 20,9%, najmenší D. Bollová - 10,3%).
Naopak, STV takmer úplne odignorovala prebiehajúcu kampaň, ako aj samotných kandidátov. Televízia, ktorá by z princípu svojho poslania mala poskytovať aktuálnu reflexiu politických udalostí, priniesla počas prvých desiatich dní kampane iba 3 príspevky o kandidátoch (z toho jeden bol iba vo forme krátkej agentúrnej informácie o predvolebných preferenciách), v súhrne menej ako 4 minúty (8,7%).
Počas monitorovaného obdobia sa téme prezidentských volieb najviac venovala TV Markíza, na priestore 28 minút a 28 sekúnd, pričom u nej išlo o najzobrazovanejšiu tému (ako u jedinej monitorovanej televízie). O niečo menší priestor venovala téme TA3 (cez 23 minút), asi o polovicu menej spravodajských informácií priniesla TV Joj (cez 12 minút) a vzhľadom na prebiehajúcu kampaň úplne minimum STV – niečo cez 5 minút.
Prezidentskí kandidáti (spravodajské relácie)
Pokiaľ ide o samotných kandidátov, celkovo venovali médiá najvýraznejšiu pozornosť súčasnému prezidentovi a kandidátovi dvoch koaličných strán Ivanovi Gašparovičovi – bol najprezentovanejší v každom zo sledovaných médií, pričom v súhrne mu všetky médiá poskytli 12 minút 26 sekúnd (alebo 27,1% - pred kampaňou to bolo 42,2%). Z toho viac ako dve tretiny (68,5%) tvorili informácie o I. Gašparovičovi ako kandidátovi, zvyšný priestor získal ako prezident. Z celkového priestoru získal až 40% v TA3 (5 minút 3 sekundy), pričom o ňom prevažovali negatívne informácie nad pozitívnymi. Dôvodom bola predovšetkým kritika zo strany predsedu ĽS-HZDS V. Mečiara a tiež zverejnenie komentára, ktorý sa po hackerskom útoku objavil na jeho kandidátskej stránky. V tejto súvislosti je zarážajúce, že v príspevku o hackerskom napadnutí na jeho kandidátsku stránku (gasparovic.sk), ako aj o výdavkoch na kampaň vystupoval v mene kandidáta I. Gašparoviča oficiálny hovorca Kancelárie prezidenta M. Trubač, teda úradník platený z daní všetkých občanov. Vyvoláva to opodstatnené otázky o skutočnom oddelení aktivít prezidenta a aj o spôsobe, ako je financovaná kampaň súčasného prezidenta.
Televízie vo všeobecnosti (s výnimkou STV) priniesli široké spektrum správ o všetkých kandidátoch, pričom vzhľadom na spôsob ich prezentácie prevažovali pozitívne informácie nad negatívnymi (pričom najviac bolo informácií s neutrálnou konotáciou).
Druhou najviac prezentovanou kandidátkou bola Iveta Radičová - v súhrne všetkých médií to bolo 9 minút 2 sekundy (čo predstavuje 19,7% - pred kampaňou to bolo 31,8%). Najviac priestoru jej (podobne ako I. Gašparovičovi) poskytla TA3 – 4 minúty 42 sekúnd, teda viac ako polovicu zo všetkých spravodajských informácií na jej adresu. Treťou najzobrazovanejšou kandidátkou bola Zuzana Martináková so 6 minútami 25 sekundami (alebo 14% - pred kampaňou 10% ), pričom najviac informácií o nej priniesla TV Markíza (2 minúty 31 sekúnd).
Naopak, najmenej informácií odznelo v súhrne všetkých médií o D. Bollovej (4 minúty 1 sekunda) a M. Sidorovi (3 minúty 43 sekúnd, čo predstavuje pre každého z nich priestor na úrovni 8-9%).
Táto správa bola vytvorená v rámci projektu informačného portálu www.infovolby.sk, realizovaného vďaka podpore Nadácie Otvorenej Spoločnosti - Open Society Fund (NOS-OSF).
Prílohy:
Grafy a tabuľky - Všetky médiá
Grafy a tabuľky - STV
Grafy a tabuľky - TV Markíza
Grafy a tabuľky - TV Joj
Grafy a tabuľky - TA3
Navštívte aj: Prezentácia kandidátov na prezidenta a politickej scény v médiách (20. 2. – 5. 3. 2009)
© 1998-2025 MEMO 98, Štefana Králika 1/A, 841 08 Bratislava, Slovakia, memo98@memo98.sk, +421 903 581 591