ČO MÔŽEME ČAKAŤ OD NOVEJ REGULÁCIE DIGITÁLNYCH SLUŽIEB

Rada pre vysielanie a retransmisiu v spolupráci s organizáciou MEMO98 zorganizovali vo štvrtok 18. júna 2020 online diskusiu pod názvom Čo môžeme čakať od novej Regulácie Digitálnych Služieb v EÚ? s hosťami, ktorí sa priamo zúčastňujú na tvorbe DSA na pôde Európskych inštitúcií, a ktorí diskutovali o tom, čo je možné od tejto novej iniciatívy Európskej komisie očakávať.

Európska komisia spustila začiatkom júna verejné konzultácie o budúcej regulácii digitálnych platforiem známej ako Digital Services Act (DSA). Nový balík pravidiel pre digitálne služby by mal modernizovať súčasný právny rámec v tejto oblasti a stanoviť jasné pravidlá pre zodpovednosť digitálnych služieb za riešenie rizík, ktorým čelia ich používatelia, vrátane moderného dohľadu. Nové pravidlá by mali zároveň prispieť k tomu, aby európsky jednotný trh ostal konkurencieschopný a otvorený inováciám.

DSA je najkomplexnejšia iniciatíva v tejto oblasti za posledných 20 rokov a už dnes je jasné, že významne zasiahne mnohé oblasti priemyslu v rámci jednotného európskeho trhu a predurčí veľa zmien aj na národnej úrovni.

Tému uviedol Martin Husovec, ktorý zasadil tému pripravovaného balíka legislatívnych opatrení - DSA do širšieho kontextu z pohľadu existujúceho právneho rámca vychádzajúceho zo smernice o elektronickom obchode (SoEO) z roku 2000. Princíp krajiny pôvodu a otázka úpravy zodpovednosti sú podľa jeho slov dva zo štyroch hlavných pilierov, na ktorých smernica spred 20 rokov stojí, a o ktorých je reč aj teraz pri príprave DSA. Tieto princípy sa stali jednou z hlavných tém následnej diskusie rečníkov. V úvode tiež Husovec poukázal na to, že SoEO nepamätala na ľudské práva, čo sa v dnešnej dobe ukazuje ako nevyhnutná, ak nie hlavná súčasť akejkoľvek legislatívy ohľadom regulácie digitálnych služieb.

Marcel Kolaja, podpredseda Európskeho parlamentu, ktorý sa v rámci svojho pôsobenia v EP venuje témam umelej inteligencie a digitalizácie, vrátane DSA. Na začiatok zdôraznil, že súčasne platná SoEO predpisuje, že členské štáty nesmú nariadiť proaktívne monitorovanie obsahu platformami, ktoré ho hosťujú. O to, aby tento explicitný zákaz ostal v platnosti, sa bude zasadzovať aj v rokovaniach o DSA. Čo je naopak nevyhnutné, je vynucovať transparentnosť algoritmov využívaných platformami na personalizáciu obsahu pre užívateľov. Dnes podľa jeho slov neexistuje legislatívny rámec , ktorý by upravoval mechanizmus notice and action na všetkých platformách naprieč všetkými krajinami EÚ a práve DSA má ambíciu tento problém riešiť. 

Eliška Pirková z AccessNow, celosvetovo pôsobiacej organizácie, ktorá sa zameriava na ochranu ľudských práv v digitálnom prostredí hneď v úvode zdôraznila, že budú výrazne vystupovať proti prípadnej povinnosti monitorovania obsahu na platformách a tiež proti prílišnému využívaniu automatizovaných systémov na odstraňovanie obsahu. Tieto systémy majú totiž neprimerane vysokú chybovosť. Podstata problému je podľa jej slov biznis-model platforiem, ktorý je postavený na získavaní pozornosti užívateľa – čím dlhšie udrží daný obsah pozornosť užívateľa, tým viac dát platforme tento užívateľ poskytne. Cestou k efektívnejšej samoregulácii platforiem by podľa Pirkovej preto bolo navrátenie kontroly nad obsahom samotným užívateľom. Nová legislatíva by sa tiež mala zamerať na tzv zmysluplnú transparentnosť - tzn. nie len na informácie o počtoch stiahnutého obsahu, ale aj na zdôvodnenia, prečo k stiahnutiu konkrétneho obsahu platforma prikročila, a na prístup k dátam, ktoré toto zdôvodnenie podporujú.

Daniel Braun, zástupca vedúceho kabinetu podpredsedníčky Európskej komisie V. Jourovej pripomenul, že Kódex správania EÚ v rámci boja proti nezákonným nenávistným prejavom na internete z roku 2016 (Code of conduct on Hate Speech) pomohol už za dva a pol roka svojej existencie regulovať nenávistné prejavy a obsah vyzývajúcu k násiliu. Konštatoval tiež, že ani Európska komisia nechce nútiť platformy využívať automatizované systémy na monitoring a moderovania obsahu na platformách. Pokiaľ ide škodlivý obsah a konkrétne o dezinformácie, cieľom EU je znížiť ich viditeľnosť. Za tým účelom je potrebné zvýšiť transparentnosť algoritmov. Pripomenul tiež. že v súvislosti s dezinformáciami o pandémii ochorenia covid19 vyžaduje EK mesačné reporty, zefektívnenie spolupráce s overovateľmi faktov (fact-checkers) a s výskumníkmi, a tiež požaduje väčší prístup k dátam. Balík DSA ma podľa jeho slov 2 primárne ciele: 1. ochrana práv a slobôd užívateľov a 2. zachovanie jednoty trhu a zabránenie fragmentácii.

Milan Zubíček ako zástupca spoločnosti Google zdôraznil, že množstvo obsahu denne nahrávaného na platformy vyžaduje aby platformy kombinovali automatizované systémy s ľuďmi, na to aby zachytili a odstránili nelegálny obsah. Pripomenul tiež že Google zaviedol v oblasti politickej reklamy identifikáciu zadávateľa reklamy. Google sa zasadzuje za harmonizáciu legislatívy naprieč EÚ keďže vo fragmentácii vidí hlavnú prekážku inovácií. Akýkoľvek nový legislatívny rámec by mal podľa neho myslieť na budúcnosť a nie len riešiť aktuálny problém.

Diskusiu moderovali Ľuboš Kukliš, Riaditeľ Kancelárie Rady pre vysielanie a Retransmisiu a Rasťo Kužel, riaditeľ MEMO98.