Integrácia SR do Európskej únie vo vybraných elektronických médiách, 2003

 Grafy a tabuľky

Táto správa prináša výsledky monitoringu témy "Integrácia SR do Európskej únie" v celoplošne pôsobiacich elektronických médiách - STV, TV Markíza, TA3, TV Joj, Slovenský rozhlas a Rádio Twist. Obdobie monitoringu zahŕňa úsek od 1. marca do 31. marca 2003. Predmetom monitoringu boli hlavné spravodajské relácie uvedených médií (v oboch rozhlasových médiách to boli dve relácie - o 12. a 18. hod) a sledovanou kategóriou bol celkový priestor, ktorý jednotlivé politické zoskupenia a ich predstavitelia venovali uvedeným okruhom otázok.
Vzhľadom na veľmi blízky termín referenda o vstupe SR do Európskej únie (16.-17. mája 2003) a na dlhodobo avizovanú predreferendovú kampaň, ktorú plánuje organizovať vláda SR, prináša MEMO 98 popis mediálnej prezentácie témy integrácie, ako aj samotného referenda.
Naším zámerom bolo zároveň nadviazať na predchádzajúce 2 správy, ktoré popisovali prezentáciu tejto témy v uplynulom období - zo 7. februára 2003 (pokrývala obdobie rokov 1999 - 2002) a z 21. marca 2003 (od prijatia uznesenia NR SR o vyhlásení referenda o vstupe SR do EÚ 21. januára do konca februára tohto roku).

• Väčšina médií venovala téme väčší priestor ako v minulom období, najvýraznejší nárast v TV Markíza (takmer o 10 minút), najväčší pokles v Slovenskom rozhlase (o viac ako 26 minút).
• Spomedzi médií venoval téme integrácie do EÚ najvýraznejší priestor verejnoprávny Slovenský rozhlas - 46 minút a 6 sekúnd, STV a TV Markíza vyše 23 minút. Naopak TV Joj priniesla v tejto súvislosti iba minimum informácií.
• Z politických subjektov sa integrácii do EÚ najviac venovala vláda SR - 20 minút a 36 sekúnd. Prezident R. Schuster prezentoval svoje názory na menšom priestore - 3 minúty a 2 sekundy.

V tomto období sa informácie súvisiace s finálnou fázou integračného úsilia SR a s pripravovaným referendom objavili vo všetkých sledovaných médiách bez výnimky, i keď TV Joj sa týmto otázkam venovala skutočne iba okrajovo. V porovnaní s predošlým obdobím (21.1. až 28.2.2003), kedy táto téma nebola dominantnou vnútropolitickou ani v jednom médiu (média venovali pozornosť predovšetkým pripravovanému útoku na Irak a účasti Slovenska v ňom, štrajku železničiarov, ako aj kauze odpočúvania predstaviteľov ANO), venovali v uplynulom mesiaci elektronické média téme výraznejšiu pozornosť. Obe relevantné témy spoločne (teda integrácia do EÚ a referendum o vstupe SR) boli v marci najviac prezentovanou domácou otázkou v Slovenskom rozhlase, v troch médiách (STV, TV Markíza, Rádio Twist) druhou najviac prezentovanou témou, v TA3 na úrovni štvrtej témy, zatiaľ čo TV Joj túto otázku zobrazila ako siedmu domácu najprezentovanejšiu tému. Je celkom pochopiteľné, že všetky média zobrazili ako dominantnú domácu tému "Konflikt v Iraku zo slovenského hľadiska" (účasť SR pri spojeneckom útoku na Irak, bezpečnostné opatrenia a riziká na Slovensku).
Pri pohľade na celé spravodajstvo jednotlivých médií (domáce i zahraničné) možno konštatovať, že mesiac marec bol jednoznačne v znamení konfliktu v Iraku - tejto zahraničnej udalosti venovala najviac pozornosti TA3 (celkom 3 hodiny a 38 minút). Aj v TV Joj, ktorá priniesla o vojne v Iraku najmenej informácií (celkom necelých 54 minút), mali informácie o konflikte väčší priestor ako téma integrácie SR do EÚ v Slovenskom rozhlase, ktorý venoval z médií najväčší priestor integrácii do EÚ (mierne nad 46 minút).
Pri porovnaní oboch čiastkových tém - integrácia samotná (otázky spojené so vstupom SR) a referendum o vstupe SR do EÚ zistíme, že obe verejnoprávne médiá priniesli viac informácií o samotnom procese integrácie. Odpoveď možno hľadať aj vo fakte, že STV aj SRo informujú o téme prostredníctvom vlastného spravodajcu priamo v Bruseli. Na rozdiel od STV, kde je pomer oboch zmienených tém pomerne vyrovnaný (13 min. a 10 min.), priniesol Sro výrazne viac informácií o integrácií (34 min. oproti 11 min. venovanom referendu). Všetky ostatné médiá priniesli viac informácií o pripravovanom referende.

Téma integrácie do EÚ (vrátane informácií o referende) bola spomedzi jednotlivých médií najviac prezentovaná v spravodajstve Slovenského rozhlasu (celkovo 46 minút a 6 sekúnd) - na rozdiel od minulého obdobia (1 hodinu 12 minút a 12 sekúnd) sa však zmenšil objem týchto informácií, čo bolo markantné pri priestore venovanom referendu (11 min. oproti takmer 31 min. v minulom období). Tento pokles bol vôbec najvýraznejší zo všetkých sledovaných médií (nie je ho možné vysvetľovať len kratším sledovaným obdobím), u väčšiny médií nastal naopak určitý nárast informácií (istý pokles možno zaznamenať aj v Rádiu Twist - necelých 19 min. oproti 27 min).
Pokiaľ ide o televízie, súkromná TV Markíza a STV poskytli otázkam spojeným s integráciou SR takmer identický priestor (obe vyše 23 minút). Menší priestor poskytla téme TA3 (vyše 19 minút). Úplné minimum informácií o integrácii SR priniesla TV Joj (4 min. 24 sekúnd). V porovnaní s predchádzajúcim obdobím poskytla téme väčší priestor TV Markíza (o 10 minút), STV zobrazila tému na menšom priestore (o 6 minút, aj z dôvodu kratšieho sledovaného obdobia). V tejto súvislosti je však nevyhnutné spomenúť, že STV prinášala informácie o téme integrácie do EÚ aj vo svojej večernej spravodajskej relácii Noviny plus.

Pri porovnaní priestoru, ktorý jednotlivé politické subjekty venovali spomenutým témam, vo všetkých médiách dominovala vláda SR - najväčší podiel získala v TV Joj - 70,1% (1 minútu 1 sekundu) a z rádií v Slovenskom rozhlase - 64,3% (7 minút 12 sekúnd). Uvedených viac ako 7 minút v Sro znamená zároveň najvýraznejší priestor venovaný vláde, z televízií poskytla vláde najväčší priestor STV - 3 minúty 40 sekúnd (59,6%).
Pokiaľ ide o jednotlivé politické strany, najväčší priestor venovali médiá opozičnému Smer-u (v minulom sledovanom období to bolo HZDS) - spolu 6 minút 59 sekúnd, z toho najviac v TV Markíza - 1 minútu 53 sekúnd. Smer bol zároveň jedinou politickou stranou, ktorá mala možnosť prezentovať svoje postoje v otázke európskej integrácie Slovenska v každom zo sledovaných médií, najväčší podiel v TV Joj - 29,9%. Druhou najprezentovanejšou stranou bola ANO (3 min. 28 sekúnd), treťou HZDS (2 minúty 37 sekúnd), v podobnom rozsahu informovali média o názoroch KDH, SDKÚ, a SMK. Najmenšiu pozornosť z parlamentných strán venovali média KSS (spolu 15 sekúnd).
Z pohľadu zastúpenia strán v jednotlivých médiách, iba STV a TA3 poskytli priestor všetkým parlamentným stranám, naopak TV Joj informovala v spojení s integračnou témou okrem vlády iba o jedinej parlamentnej strane - Smer-e.

Z jednotlivých členov vlády venovali média, tak ako aj v minulom období, priestor predovšetkým podpredsedovi vlády P. Csákymu (8 minút a 24 sekúnd oproti 5 minútam 44 sekundám v minulom období), ktorý je zodpovedný za agendu európskej integrácie. Všetky média mu venovali zvýšenú pozornosť aj z dôvodu jeho sporu s predstaviteľmi strany Smer, predovšetkým M. Beňovou, ako aj v súvislosti so silnejúcou kritikou jeho rezortu za nezvládnutie predreferendovej kampane.
Minister zahraničných vecí E. Kukan bol ďalším výraznejšie prezentovaným vládnym činiteľom (3 minúty 39 sekúnd oproti 1 minúte 55 sekundám v minulom období). Ako predsedovi Zahraničného výboru NR SR poskytli média väčší priestor aj hlavnému vyjednávačovi SR J. Figeľovi (presne 3 minúty 59 sekúnd oproti 2 minútam) a tiež predsedníčke Výboru NR SR pre európsku integráciu M. Beňovej (2 minúty 12 sekúnd), i keď časť v súvislosti so sporom s P. Csákym.
Naopak, v porovnaní s minulým obdobím venovali média oveľa menej pozornosti predsedovi NR SR P. Hrušovskému (54 sekúnd oproti predošlým 5 minútam a 31 sekundám), ako aj predsedovi vlády M. Dzurindovi (2 minúty oproti 3 minútam 10 sekundám).
Prezident R. Schuster sa v súvislosti s EÚ vyjadril na podobnom priestore ako v minulom sledovanom období a na porovnateľnej úrovni ako minister E. Kukan - spolu mu médiá venovali 3 minúty a 2 sekundy (v minulom období 3 minúty 13 sekúnd), najviac v STV (1 minútu 2 sekundy) a ani sekundu priestoru mu nevenovali TA3 a TV Joj.

Vytvorenie tejto správy bolo podporené National Endowment for Democracy.