Prezentácia dvoch najúspešnejších prezidentských kandidátov v celoplošných televíziách, 2009

MEMO 98 sa dlhodobo venuje zobrazovaniu politických subjektov a ich predstaviteľov v médiách na Slovensku ako aj v zahraničí. Toto je v poradí štvrtá správa, ktorá analyzuje prezentáciu kandidátov v prezidentských voľbách 2009. Mediálny monitoring bol realizovaný v rámci projektu informačného portálu www.infovolby.sk, podporeného nadáciou NOS-OSF.

Táto správa prináša analýzu mediálnej prezentácie dvoch najúspešnejších kandidátov, ktorí postúpili do druhého kola prezidentských volieb, pričom MEMO 98 monitorovalo hlavné spravodajské relácie celoplošne vysielajúcich televízií – STV, TV Markíza, TV Joj a TA3 počas deviatich dní volebnej kampane (22.3. – 30.3.2009).

MEMO 98 sledovalo priestor, ktorý bol v médiách venovaný kandidátom a zároveň spôsob (pozitívny/neutrálny/negatívny), akým boli kandidáti zobrazovaní.

• Téma prezidentských volieb dominovala, pričom najviac času jej venovala TA3 a najmenej TV Joj.
• Televízie venovali dvom kandidátom počas deviatich dní kampane viac spravodajského času (takmer 49 minút) ako získali pôvodní siedmi kandidáti počas prvých desiatich dní kampane pred prvým kolom (45 minút).
• Kandidátom poskytla zo všetkých médií najviac času TA3 (22 minút), najmenej TV Joj (6 minút). Iveta Radičová získala vo všetkých televíziách viac priestoru ako Ivan Gašparovič, avšak rozdiel nebol výrazný v troch zo štyroch monitorovaných televízií. Podobne ako pred prvým kolom, TV Markíza rozdelila celkový priestor medzi kandidátov najvyrovnanejšie.
• Debaty poskytli priamu konfrontáciu názorov a postojov oboch kandidátov a divákom tak bolo umožnené posúdiť ich silnejšie a slabšie stránky.

Tesný rozdiel medzi obidvoma kandidátmi po prvom kole volieb spôsobil, že kampaň pred druhým kolom bola oveľa viac konfrontačná, predovšetkým zo strany súčasného prezidenta a jeho politických stúpencov, ktorí do boja o prezidentské kreslo neváhali vytiahnuť aj maďarskú kartu so snahou čo najviac mobilizovať svoju voličskú základňu. V tejto súvislosti je treba spomenúť, že letáky a inzeráty, ktorých hlavným účelom bola diskreditácia I. Radičovej, pripomínali tzv. čiernu PR, ktorá sa zvykne používať skôr v krajinách na východ od našich hraníc. Na druhej strane I. Radičová viackrát verejne deklarovala, že nebude viesť kampaň v rovine verbálnych útokov na adresu svojho protivníka, ale skôr v rovine programových vízii. Pri pohľade na mediálnu prezentáciu oboch kandidátov pred druhým kolom volieb je možne skonštatovať, že monitorované televízie sa ich snažili zobraziť na porovnateľnom priestore.

MEMO 98 pozitívne hodnotí fakt, že verejnoprávne a súkromné elektronické celoplošné médiá zorganizovali pred druhým kolom volieb diskusie prezidentských kandidátov, ktoré znamenali pre divákov možnosť bližšie sa zoznámiť s postojmi a názormi oboch kandidátov. Diskusia kandidátov, priama konfrontácia ich názorov, ale aj schopnosť komunikácie a reakcie na oponenta dávajú voličom možnosť porovnať a posúdiť silnejšie a slabšie stránky kandidátov. V tejto súvislosti je tiež vhodné oceniť, že obaja kandidáti prijali pozvanie zúčastniť sa viacerých debát, v ktorých sa postavili svojmu oponentovi tvárou v tvár v otvorenej konfrontácii a umožnili tak voličom opakovane si kandidátov porovnať.

Podobne ako pred prvým kolom volieb, súkromné televízie opäť ponúkli zaujímavé a divácky atraktívne formáty diskusií. Hoci aj STV tento krát (spolu s SRo a TA SR) zorganizovala diskusiu medzi oboma kandidátmi, pričom sa snažila venovať pozornosť viacerým spoločenským problémom (vnímanie médií, interrupcie, vývoj od revolúcie, kompetencie prezidenta), formát diskusie predsa len nedosiahol kvalitu komerčných televízii, keďže kandidáti skôr odpovedali na otázky z obrazovky, resp. od moderátorov a tým pádom absentovala priama diskusia.

Celkovo médiá venovali kandidátom vo finálnej fáze volieb viac pozornosti ako v období kampane pred 21. marcom, keďže celkový čas (takmer 49 minút) venovaný prezentácií dvoch najúspešnejších kandidátov z prvého kola volieb bol väčší ako čas (45 minút), ktorý venovali sledované televízie všetkým siedmim kandidátom v monitorovanom období počas kampane pred prvým kolom volieb. Téma volieb tiež jednoznačne dominovala v hlavných spravodajských reláciách troch televízií - TA3, STV a TV Markíza a v TV Joj bola téma prezidentských volieb druhou najviac prezentovanou témou.

Téme prezidentských volieb venovala TA3 najviac času zo všetkých monitorovaných médií – takmer 40 minút. TA3 poskytla prezentácií kandidátov celkový čas 22 minút, čo bolo najviac zo všetkých monitorovaných médií. Tento priestor tvoril takmer polovicu z celkového času, ktorý získali kandidáti spolu vo všetkých monitorovaných spravodajských reláciách štyroch televízií.

STV venovala téme prezidentských volieb 25 minút, pričom oboch kandidátom venovala spolu 11 a pol minúty. Pozitívne sa dá hodnotiť fakt, že verejnoprávna televízia priniesla v období pred druhým kolom volieb oveľa viac informácií o voľbách a kandidátoch v porovnaní s predchádzajúcim obdobím kampane, kedy bola STV veľmi pasívna pri predstavovaní kandidátov a voľby takmer úplne odignorovala.

Podobne ako STV, aj Markíza sa intenzívne venovala téme prezidentských volieb, pričom tejto téme vyčlenila 24 minút svojho spravodajského času. Čo sa týka samotných kandidátov, tí spolu získali takmer 9 minút, ktoré boli rozdelené takmer úplne rovnakým dielom. TV Markíza tak podobne ako v predchádzajúcom období kampane predstavila časovo najviac vyvážený obraz o prezidentských kandidátoch.

Najmenej informácií priniesla o voľbách a kandidátoch TV Joj, ktorá venovala téme volieb 12 minút a celkových 6 minút venovaných kandidátom bol medzi nich rozdelený zo všetkých televízií najmenej vyvážene v pomere 2:1 v prospech Ivety Radičovej.

Pokiaľ ide o prezentáciu kandidátov, vo všetkých médiách získala viac času Iveta Radičová, avšak rozdiel medzi ňou a Ivanom Gašparovičom nebol veľmi výrazný - úplne vyrovnaná bola prezentácia kandidátov v TV Markíza (Iveta Radičová 50 % a Ivan Gašparovič 50 %), v STV bol percentuálny pomer získaného času 54 % pre Ivetu Radičovú oproti 46 % pre Ivana Gašparoviča, v TA3 56% pre Ivetu Radičovú oproti 44% pre Ivana Gašparoviča. Ako už bolo naznačené, v TV Joj bol percentuálny podiel získaného času výraznejší v prospech I. Radičovej - 67 % oproti 33 %, ktoré získal Ivan Gašparovič..

Kým v súkromných televíziách o oboch kandidátoch prevažovali skôr kritické informácie, verejnoprávna STV im venovala viac pozitívnych informácií.

Iveta Radičová mala v porovnaní s Ivanom Gašparovičom vo všetkých televíziách viac priestoru na tzv. priamu reč. Mohlo to byť spôsobené aj skutočnosťou, že v kampani úradujúceho prezidenta pre druhým kolom vystupovali veľmi aktívne jeho politickí podporovatelia, predovšetkým predstavitelia vládnej SNS (najmä J. Slota a A. Belousovová), alebo priamo predseda vlády R. Fico.

V porovnaní s prvým kolom bol Ivan Gašparovič menej prezentovaný ako úradujúci prezident a viac ako kandidát, hoci sme zaznamenali jeho zvýšenú účasť na podujatiach, ktoré boli organizované ako súčasť oficiálneho prezidentského programu a kde vystupoval s predstaviteľmi vlády (napr. pri presmerovaní rieky Nitra do nového koryta, pri iniciatíve o znovu zavedení šrotovného), čo mohlo súvisieť so snahou ťažiť z popularity vládneho SMERu.

Prílohy:
Grafy a tabuľky - Všetky médiá
Grafy a tabuľky - STV
Grafy a tabuľky - TV Markíza
Grafy a tabuľky - TV Joj
Grafy a tabuľky - TA3

Navštívte aj:
Prezentácia kandidátov na prezidenta v celoplošných televiziách (6. 3. – 15. 3. 2009)
Prezentácia kandidátov na prezidenta a politickej scény v médiách (20. 2. – 5. 3. 2009)