Prezentácia politických predstaviteľov a subjektov pred voľbami do NR SR, 2012

MEMO 98 sa dlhodobo venuje zobrazovaniu politických subjektov a ich predstaviteľov v médiách na Slovensku ako aj v zahraničí. Táto správa analyzuje prezentáciu subjektov kandidujúcich vo voľbách do NR SR 2012. Mediálny monitoring bol realizovaný v rámci projektu informačného portálu www.infovolby.sk, podporeného NOS-OSF.

Správa prináša analýzu mediálnej prezentácie všetkých kandidujúcich strán a hnutí (26) a zároveň aj niektorých iných politických subjektov (prezident SR, vláda SR). Monitoring bol zameraný na hlavné spravodajské relácie celoplošne vysielajúcich televízií – STV, TV Markíza¹, TV Joj a TA3 takmer od začiatku oficiálnej volebnej kampane v médiách (20.2. – 4.3.2012).

Sledovanými kritériami boli priestor, ktorý médiá venovali subjektom a kandidátom a spôsob (pozitívny/neutrálny/negatívny), akým boli subjekty a kandidáti zobrazovaní.

• Kampaň bola poznačená najrôznejšími kauzami, ktoré výrazne ovplyvnili jej priebeh a zobrazenie v médiách. Vo všetkých televíziách dominovali kauzy Sasanka a protesty súvisiace s kauzou Gorila nad informáciami o predvolebných aktivitách a programoch.
• Médiá sa vo svojom spravodajstve zamerali takmer výlučne na 8 najsilnejších strán, pričom menším stranám venovali minimálny alebo žiadny priestor.
• SaS síce získala spomedzi kandidujúcich strán najviac spravodajského priestoru, ale bola zároveň v každej televízii aj najnegatívnejšie zobrazená – dôvodom bola kauza Sasanka.
• Diskusné formáty rôznych televízií, vrátane STV, výrazne obohatili politický diskurz a prispeli k informovanosti voličov.
• Vo všetkých televíziách dominovali informácie o vláde. Najväčší podiel (41,4%), aj najväčší absolútny priestor (24 min. 52 sek.) jej venovala STV.
• Vo všetkých médiách o vláde dominovali neutrálne a negatívne informácie, pričom najviac kritický pohľad na činnosť vlády prezentovala TV Joj. Hoci STV bola voči vláde najmenej kritická, celkom zjavne badať rozdiel oproti 2010.

Témy kampane

Pokiaľ ide o tematické vymedzenie spravodajstva, podobne ako v roku 2010 (vtedy to boli tesne pred voľbami povodne) venovali televízie výrazný časový priestor prírodným udalostiam, tentokrát dôsledkom dlhotrvajúcich nízkych teplôt, ktoré negatívne zasiahli viaceré časti Slovenska. Istým spôsobom sa tak potvrdili predpovede, ktoré avizovali možný vplyv jarného termínu volieb na súperenie kandidujúcich politických strán. Táto téma dominovala v troch televíziách (s výnimkou TA3, kde išlo o tretiu najzobrazovanejšiu tému). Najväčší priestor jej venovala STV, celkovo takmer 36 minút spravodajského času, v TV Markíza to bolo viac ako 31 minút.

Mediálny obraz kampane bol do nemalej miery ovplyvnený aj masívnou reklamnou aktivitou občianskeho združenia Občan v akcii, formálne stojaceho za spotmi strany 99% - občiansky hlas, ktoré boli počas januára vysielané v troch populárnych elektronických médiách (TV Markíza, TV Joj a Fun Rádio). Rada pre vysielanie a retransmisiu na začiatku februára zhodnotila snahu obísť ustanovenia zákona ako jeho porušenie a obom televíziám udelila sankcie (neskôr aj Fun Rádiu), pretože propagovali kandidátov pred oficiálnym začiatkom kampane v médiách (v zmysle volebného zákona je to 21 dní predo dňom volieb, teda 18.2.).

Priamo z pohľadu kampane však boli najzásadnejšie kauzy a škandály, ktoré proti sebe s najväčšou pravdepodobnosťou použili politické strany za účelom diskreditácie protivníkov. Prvá fáza kampane sa de facto začala po páde vlády Ivety Radičovej a následnom vyhlásení volieb predsedom NR SR 19. októbra 2011 (hoci oficiálne kampaň začala po tom, ako ako Ústredná volebná komisia 19. decembra zaregistrovala kandidátske listiny 26 strán). Koncom novembra na internete zverejnil materiál o odpočúvaní novinárov Vojenským obranným spravodajstvom (VOS), v dôsledku čoho prišiel o kreslo minister obrany Ľ. Galko. Tento štýl „kampane“ pokračoval aj v decembri, keď sa na internete objavil ďalší dokument – spis Gorila - ktorý naznačoval priame ovplyvňovanie významných hospodárskych rozhodnutí predstaviteľov štátu zo strany finančných skupín počas obdobia druhej vlády M. Dzurindu. Zverejnenie a následná medializácia Gorily veľmi výrazným spôsobom zarezonovali v spoločnosti a viedli k dlho nevídaným verejným protestom.

Kauzu Gorila na prelome januára a februára doplnila kauza Sasanka, v ktorej sa zverejnením SMS konverzácie a neskôr aj videa poukázalo na nadštandardné vzťahy medzi bývalým predsedom parlamentu a šéfom strany SaS R. Sulíkom a kontroverzným podnikateľom. Hoci sa viacerí experti po vyhlásení predčasných volieb zhodli, že internet zohrá v kampani výraznú rolu, málokto predvídal, že internet poslúži ako bojisko, v ktorom budú na seba jednotliví aktéri vylievať špinu a diskreditovať sa takpovediac v priamom prenose. Tento spôsob kampane bol dominujúci a do značnej miery zmenil charakter kampane – do úzadia zatlačil klasickú časť kampane, v ktorej strany a kandidáti hovoria o svojich programoch a plánovaných aktivitách.

Vzhľadom na časový rámec bola v sledovanom období medializovanejšia kauza Sasanka (ktorá zasahovala až takmer k volebnému týždňu), pričom v TA3 bola najpertraktovanejšou témou vôbec. Naopak protesty v súvislosti s kauzou Gorila boli najviac prezentované v STV, kde išlo o druhú najviac zobrazovanú tému.

Podobne ako v minulosti, porovnateľne sa politickým témam venovali STV, TA3 a TV Markíza, naopak najmenší priestor v TV Joj, ktorá dlhodobo ladí svoju spravodajskú reláciu bulvárnejšie, s výrazne menším podielom politických správ. Aj v tomto období sa to prejavilo v dôležitých ukazovateľoch (vzhľadom na čas venovaný kampani, či počtu prezentovných strán). V zásade sa tak dá hovoriť o troch viac či menej klasických formátoch spravodajstva, preto sa budeme venovať predovšetkým ich porovnaniu.

V roku 2010 sme na záver kampane kritizovali spôsob, akým k téme volieb pristúpila STV - ako televízia verejnej služby aspektom kampane venovala relatívne limitovaný priestor, predovšetkým v porovnaní s priestorom, ktorý kampani a súvisiacim politickým otázkam (financovanie politických strán, odpočet vlády) venovali TV Markíza a TA3. Naopak, pri analýze pokrytia kampane pred nadchádzajúcimi voľbami je viditeľné, že STV sa postupne snaží vymaniť z dlhodobo problematickej pozície menej dôveryhodného a politicky poplatného, príp. formalisticky povrchného média (viď nižšie).

Vláda

Tak ako aj v predchádzajúcich obdobiach, ktoré MEMO 98 monitorovalo, prezentácia vlády bola aj tentokrát dominantná, no v každom zo sledovaných médií bol podiel vlády nižší ako v minulosti (výrazne nižší v TV Joj a TA3), resp. bol porovnateľný (STV) s podielom, ktorý televízie vláde venovali počas oficiálnej kampane v roku 2010. Hoci uvedené údaje naznačujú, že televízie si vo väčšej miere uvedomili, že kampaň je predovšetkým zápas politických strán, skutočným dôvodom môže byť obmedzený mandát vlády, vyplývajúci z novely ústavy po jej páde.

Najväčší podiel získala vláda v STV – teda rovnako ako v období kampane v roku 2010 (ak v roku 2010 odhliadneme od spravodajstva TV Joj) s porovnateľným podielom (41.4% oproti 42%). Pokiaľ ide o absolútny čas, vláda ho najviac dostala tiež v STV – 24 min. 52 sek. (v roku 2010 to bola TA3 s 22 min. 30 sek.).

Oproti minulému obdobiu, teda kampani pre voľbami 2010, sa veľmi výrazne zmenil spôsob prezentácie – predovšetkým v STV. Zatiaľ čo všetky tri súkromné televízie vo svojom spravodajstve prezentovali voči vláde veľmi kritický postoj (v TV Joj bolo 26,4% informácií negatívnych, TA3 bola voči vláde len o niečo menej kritická (23,7%), STV prezentovala obraz vlády iba mierne odlišne, s menšou mierou kritickosti (19%), no v porovnaní s rokom 2010 išlo o výraznú zmenu, keďže pred predchádzajúcimi voľbami bola STV jediným médiom, ktoré prinieslo prevahu pozitívnych informácií nad kritickými².

Zatiaľ čo v roku 2010 nebol premiér Fico v STV za celé obdobie kampane kritizovaný, alebo inak povedané, informácie o ňom mali výlučne neutrálny a pozitívny charakter, pre voľbami v roku 2012 boli informácie o premiérke Radičovej (ako aj o predsedovi najsilnejšej koaličnej strany SDKÚ-DS M. Dzurindovi) takmer výlučne neutrálne a negatívne.

Politické subjekty

V súhrne všetkých médií sa dá povedať, že občania dostali informácie o všetkých 26 kandidujúcich subjektoch, no pri detailnejšej analýze je zrejmé, že v skutočnosti sa takmer všetky televízie venovali iba preferenčne najsilnejším stranám. Išlo o týchto osem politických strán – SaS, Smer-SD, 99% - občiansky hlas (ďalej ako 99%), Obyčajní ľudia a nezávislí osobnosti (ďalej ako OĽaNO), SDKÚ-DS, KDH a v menšej miere aj SNS a Most-Híd.

STV venovala aspoň minimálny priestor 21 stranám, pričom určitý priestor (aspoň 30 spravodajských sekúnd) poskytli 7 stranám (z vyššie spomenutých chýbala SNS). Je tiež dôležité spomenúť a oceniť, že televízia sa snažila využiť svoje ďalšie spravodajské a diskusné formáty (predovšetkým krátku spravodajskú reláciu Komentáre) na širšie predstavenie mimoparlamentných strán.

TV Markíza, ktorá sa kampani v spravodajstve venovala dlhodobejšie a s predstavovaním kandidujúcich subjektov začala skôr, priniesla v sledovanom období informácie o 15 stranách, pričom aspoň 30 sekúnd venovala siedmym stranám (okrem Mostu-Híd). Zatiaľ čo TA3 priniesla informácie celkovo o 12 stranách, bola jedinou zo sledovaných televízií, ktorá venovala aspoň spomenutých 30 sekúnd všetkým vyššie spomenutým ôsmim stranám. TA3 bola zároveň médiom, ktoré venovalo kandidujúcim subjektom jednoznačne najväčší priestor (spoločne 53 min., oproti STV, ktorá im venovala takmer 32 min. a TV Markíza, ktorá im dala 25 min.). Na druhej strane TV Joj priniesla informácie celkovo iba o deviatich subjektoch, pričom podstatu tvorili informácie o šiestich z nich (s výnimkou Mostu-Híd a SNS).

V súhrne venovali médiá najväčší priestor vládnej strane Sloboda a Solidarita (SaS) – 49 min. 33 sek., čo predstavuje podiel 23,7% z politicky relevantných informácií³, pričom informácie o SaS dominovali vo všetkých monitorovaných televíziách. Pokiaľ ide o celkový čas, TA3 informovala o strane SaS na najväčšom priestore, celkovo 22 min. 27 sek., čo bolo viac ako priestor, ktorý SaS venovali STV a TV Markíza spoločne. Pokiaľ ide o podiel, rovnako získala SaS najviac v TA3 (29,7%).

V súhrne boli po strane SaS najprezentovanejšími subjektmi preferenčne najsilnejší Smer-SD (11,5%), pričom najväčší podiel získal v TV Markíza (14,5%), najmenší v TV Joj (9,8%). V súhrne všetkých televízií boli ďalšími najviac zobrazovanými subjektmi dve novovzniknuté strany - 99% (8,3%) s najväčším podielom v TV Joj (12,2%) a OĽaNO (7,2%), tiež s najväčším podielom v TV Joj (17,8%). Z vládnych strán nasledovali SDKÚ-DS (5,8%), s najväčším podielom v TA3 (7,6%) a KDH (4,2%) s najväčším podielom v TV Joj (5,3%).

Pokiaľ ide o spôsob informovania, jednoznačne prevládali neutrálne a kritické informácie (celkový podiel pozitívnych informácií bol iba 2,9%). Pri informovaní o deviatich stranách (Zelení, SDĽ, Právo a spravodlivosť, Náš kraj, ĽS-Naše Slovensko, Zmena zdola-DÚ, KSS, ĽS-HZDS, Strana živnostníkov Slovenska) odzneli výlučne neutrálne informácie. O štyroch stranách odzneli iba kritické zmienky (Strana zelených, Strana rómskej únie na Slovensku, Strana +1 hlas, Obyčajní ľudia), o ďalších piatich odzneli iba neutrálne a kritické informácie (SMK, SSS Nory Mojsejovej a SOS, Národ a Spravodlivosť – Naša strana, Robíme to pre deti – SF), naopak o Moste-Híd odzneli iba neutrálne a pozitívne informácie. O zvyšných siedmich stranách (SaS, Smer-SD, 99%, OĽaNO, SDKÚ-DS a KDH) odznelo viac negatívnych ako pozitívnych informácií. V súhrne všetkých médií bola jednoznačne najviac kritizovanou SaS, predovšetkým v súvislosti s kauzou Sasanka.

Lídri kandidátok

V sledovanom období médiá spomenuli lídrov 13 kandidátok, no skutočne o zmysluplnejšom priestore sa dá opätovne hovoriť len v súvislosti s predstaviteľmi vyššie spomenutých ôsmich strán.

Najviac priestoru venovali médiá lídrovi strany SaS Richardovi Sulíkovi (30 min. 57 sek.), opätovne predovšetkým v súvislosti s kauzou Sasanka. Najviac pozornosti mu venovala TA3 (12 min. 59 sek.). Druhým najzobrazovanejším bol predseda zoskupenia OĽaNO Igor Matovič (13 min. 46 sek.), nasledovaný neformálnym lídrom strany 99% Ivanom Weissom⁴ (6 min. 36 sek.) a predsedom najsilnejšej strany Smer-SD Robertom Ficom (6 min. 19 sek.)

Pokiaľ ide o spôsob informovania, tu opätovne dominovali neutrálne informácie, no na adresu šiestich z lídrov odzneli aj kritické vyjadrenia – najnegatívnejšie bol zobrazený predseda SaS Richard Sulík, nasledovaný Igorom Matovičom. Naopak, iba neutrálne a pozitívne informácie odzneli o predsedoch dvoch strán - B. Bugárovi (Most-Híd) a J. Figeľovi (KDH).

Diskusie

Interaktívna a dynamická diskusia s účasťou viacerých kandidátov, moderovaná skúseným novinárom a nezviazaná príliš úzkostlivým dodržiavaním pravidiel o identickom čase, je počas volebných kampaní divácky najpríťažlivejším formátom. Práve dialóg medzi samotnými kandidátmi umožňuje voličom azda najlepšie porovnať a posúdiť ich silnejšie a slabšie stránky.

V minulosti sme počas volebných kampaní kritizovali STV za príliš formalistický postup pri napĺňaní ustanovení volebného zákona – predovšetkým kvôli formátu diskusií. „Hoci formát navodzuje dojem spoločnej diskusnej relácie, zvolené pravidlá hry v podstate eliminujú interaktívnosť, pretože hlavnou náplňou je predstavenie pohľadov strán na rôzne témy, nie však ich vzájomná konfrontácia. Dôsledkom je rigidné uplatňovanie litery zákona - limitovanie úlohy moderátora, ktorý sa namiesto toho, aby viedol diskusiu medzi účastníkmi, mení na neúprosného strážcu sekundovej ručičky, navyše napomínajúceho vždy vtedy, keď diskutujúci spomenú vládu, keďže jej predstaviteľ nie je vždy prítomný. ...bez interakcie a snahy o autentickosť kandidátov sa diskusia často mení na sled samostatných monológov.“⁵

Napriek tomu, že STV stále trpí na nedostatok kvalitných moderátorských osobností, spôsob, akým sa televízia tento krát zhostila úlohy prezentovať občanom kandidujúce subjekty možno nepochybne označiť za cestu zlepšenia. Hoci niektoré z vysielaných formátov stále doplácali na prílišnú zviazanosť pravidlami a úzkostlivosť moderovania, ich rôznorodosť (Komentáre, O 5 minút 12, Večer na tému, Zoči-voči) ponúkla občanom možnosť spoznať kandidátov z viacerých uhlov pohľadu.

Rôznorodosť formátov ponúknutých STV doplnili aj niektoré ďalšie televízie – okrem TV Markíza, ktorá sa tak ako pri minulých parlamentných voľbách snaží svojimi diskusiami obohatiť klasickú programovú schému o čosi mimoriadne – zjavná je snaha o divácky atraktívny formát s účasťou viacerých kandidátov – divácky atraktívne formáty ponúkla divákom aj TA3 (Klub3 alebo Debata).

Táto správa bola vytvorená v rámci projektu informačného portálu www.infovolby.sk, realizovaného vďaka podpore Nadácie Otvorenej Spoločnosti - Open Society Fund (NOS-OSF).

Poznámky:

1. Monitorovaná bola večerná spravodajská relácia TV Markíza, ktorej dĺžka je približne 50 minút, teda približne dvojnásobne dlhšia ako správy TA3 a TV Joj (správy STV trvajú približne 40 minút).

2. Spoločný podiel pozitívnych a neutrálnych informácií bol počas kampane 2010 v STV na úrovni 98,3%, v sledovanom období kampane 2012 je naopak spoločný podiel negatívnych a neutrálnych informácií 97,9%, teda úplne opačný.

3. Politicky relevantné informácie – ide o informácie, kde médiá informujú o jednom zo sledovaných subjektov, ktorými boli: prezident SR, vláda SR (ako celok, aj jednotlivé ministerstvá) a strany kandidujúce vo voľbách do NR SR.

4. Líderke kandidátky 99% Alene Dušatkovej monitorované médiá v sledovanom období venovali len 6 sekúnd.

5. Správa o prezentácii politických predstaviteľov a subjektov pred voľbami do NR SR 2010 (22.5.-7.6.2010) je prístupná na http://www.memo98.sk/index.php?base=data/spravy/2010/1276121715.txt

Prílohy:
Grafy a tabuľky - Všetky médiá
Grafy a tabuľky - STV
Grafy a tabuľky - TV Markíza
Grafy a tabuľky - TV Joj
Grafy a tabuľky - TA3

Kompletné výsledky monitoringu médií počas predošlých predvolebných období nájdete v archíve.

Kontakt: Ivan Godársky