10.06.2010
Elections
Toto je v poradí tretia správa, ktorá analyzuje prezentáciu subjektov kandidujúcich vo voľbách do NR SR 2010. Správa prináša analýzu mediálnej prezentácie všetkých kandidujúcich strán a hnutí (18) a zároveň aj niektorých iných politických subjektov (prezident SR, vláda SR). Monitoring bol zameraný na hlavné spravodajské relácie celoplošne vysielajúcich televízií – STV, TV Markíza, TV Joj a TA3 od začiatku oficiálnej volebnej kampane v médiách (22.5. – 7.6.2010).
Sledovanými kritériami bol priestor, ktorý médiá venovali subjektom a kandidátom a spôsob (pozitívny/neutrálny/negatívny), akým boli subjekty a kandidáti zobrazovaní.
Témy
Pokiaľ ide o tematické vymedzenie spravodajstva, celkom logicky vo všetkých monitorovaných televíziách dominovali aj v tomto období povodne, ktoré zasiahli Slovensko. Táto téma podobne ako v minulom monitorovanom období úplne zatienila všetky ostatné, pričom v tejto fáze ešte omnoho výraznejšie – opäť dominovala TV Markíza, ktorá povodniam venovala viac ako 2 hodiny spravodajského priestoru (v minulom období to bola takmer hodina), v TV Joj, TA3 a STV to bolo na úrovni 1 hodiny a 30 minút (v minulom období 30-35 minút).
Ďalšou mediálne horúcou témou bolo predovšetkým „dvojité občianstvo“, téma, ktorá bola s výnimkou spravodajstva TV Markíza najpertraktovanejšou politickou udalosťou - celkovo druhá top téma v STV a TA3, rovnako top politická téma v TV Joj (a celkovo tretia). Hoci aj v TV Markíza išlo o tretiu najviac zobrazovanú tému, televízia sa primárne venovala samotnej kampani politických strán.
TV Markíza kampani venovala najväčší priestor - celkovo druhá téma (35 min. 10 sek., pričom v minulom období to bolo najviac na TA3 - 11 min. 33 sek.), naopak najmenší priestor v TV Joj (iba 4 min.), ktorá dlhodobo ladí svoju spravodajskú reláciu bulvárnejšie a nie klasicky politicky. V tomto období sa to markantne prejavilo vo všetkých ukazovateľoch, predovšetkým vzhľadom na čas venovaný kampani, samotným stranám, alebo čas venovaný iným politickým subjektom. V zásade sa tak dá hovoriť o troch viac či menej klasických formátoch spravodajstva, preto sa budeme venovať predovšetkým ich porovnaniu.
V minulej správe sme kritizovali spôsob, akým k téme volieb pristúpila STV, ako televízia verejnej služby – aspektom kampane venovala iba niečo cez 4 min. (oproti 14 min. v prvom monitorovanom období). Počas oficiálnej volebnej kampane to bolo v súhrne viac ako 16 min., no v porovnaní s priestorom, ktorý kampani a súvisiacim politickým otázkam (financovanie politických strán, odpočet vlády) venovali TV Markíza (viac ako 51 min.) a TA3 (viac ako 35 min.) sa toto spravodajské pokrytie stále zdá byť nedostatočné. Je zrejmé, že STV dlhodobo kladie dôraz na isté oblasti, keď dominujú sociálne (nezamestnanosť), hospodárske (výstavba diaľnic) a národnostné témy (téma „dvojitého občianstva“ mala najväčší priestor práve na STV).
Vláda
Tak ako aj v minulom sledovanom období, prezentácia vlády bola aj tentokrát dominantná, no v každom zo sledovaných médií bol podiel vlády nižší, čo predsa len odzrkadľuje skutočnosť, že kampaň je predovšetkým zápas politických strán.
Napriek spomínanému faktu poklesu zastúpenia vlády v spravodajských reláciách jednotlivých televízií je dôležité spomenúť, že najväčší podiel získala vláda v STV (ak odhliadneme od spravodajstva TV Joj) – teda rovnako ako v minulom období, hoci podiel bol tentokrát výrazne menší (42% oproti 64,6%). Pokiaľ ide o najväčší celkový čas, vláda ho najviac získala v TA3 – 22 min. 30 sek. (v minulom období najviac na STV – viac ako 28 min., teraz 17 min. 55 sek.).
Veľmi výrazný je stále rozdiel v spôsobe prezentácie – všetky tri súkromné televízie vo svojom spravodajstve prezentovali voči vláde veľmi kritický postoj (v TA3 bolo 26,3% informácií negatívnych, rovnako ako v minulom období, vtedy 25,9%, najviac zo všetkých televízií), TV Markíza bola voči vláde len o niečo menej kritická (21,7%, pričom v prvom monitorovanom období bola miera kritických informácií na TA3 a TV Markíza tiež na úrovni 20-25%). Oproti tomu STV bola opätovne jediným médiom, ktoré prinieslo prevahu pozitívnych informácií nad kritickými – ešte o čosi výraznejšie ako v minulom období, čím len potvrdila dlhodobý trend, že o vláde neprináša takmer žiadne kritické informácie (podiel pozitívnych a neutrálnych informácií bol rovnako ako minule 98,3%, v porovnaní s 89,6% v prvom sledovanom období).
V minulej správe sme naznačili a údaje v tomto období skutočne odhalili, že prezentácia vlády a predovšetkým jej predsedu v spravodajstve STV naznačuje profitovanie z výhod spojených s výkonom verejnej funkcie pre vlastnú kampaň. Premiér Fico nebol totiž za celé tretie monitorované obdobie kritizovaný, alebo inak povedané, informácie o ňom mali výlučne neutrálny a pozitívny charakter.
V tejto súvislosti je nevyhnutné spomenúť aj odhalenie sochy Svätopluka na Bratislavskom hrade, ktoré sa uskutočnilo v nedeľu 6. júna, teda menej ako týždeň pred samotným volebným dňom. Hoci podobné akcie môžu mať v zásade legitímny charakter a sú v predvolebnom čase známe aj zo západných demokracií, spôsob, akým sa tejto udalosti zhostila STV iba potvrdil dlhodobú absenciu objektívneho a nezávislého pokrývania oficiálnych štátnych aktivít – venovať takmer celý nedeľný večerný vysielací čas národnostnej apoteóze z úst dvoch čelných predstaviteľov najsilnejšej vládnej strany (hoci formálne reprezentujú štát), a nevytvoriť formát na vyjadrenia iných politických síl, nemožno pár dní pred voľbami vnímať inak ako účelové politické PR predstavenie.
Politické subjekty
Počas oficiálnej volebnej kampane médiá informovali o všetkých 18 kandidujúcich subjektov (v minulom období to bolo o 13 a v prvom o 10). Bola to však iba TV Markíza, ktorá sa v spravodajstve venovala kampani najkomplexnejšie a priniesla informácie o všetkých kandidujúcich subjektoch, zatiaľ čo TA3 priniesla informácie o deviatich a STV s TV Joj iba o ôsmich kandidujúcich subjektoch. TV Markíza zároveň venovala kandidujúcim subjektom jednoznačne najväčší priestor (spoločne viac ako 48 min., oproti TA3 s viac ako 32 min. a STV s 23 min.).
V súhrne venovali médiá najväčší priestor vládnemu Smeru-SD – 22 min. 39 sek. (oproti 19 min. 36 sek. v minulom období), čo predstavuje podiel 12,9% z politicky relevantných informácií (v druhom období to bolo 12,2%, a v prvom 7,4%), pričom informácie o Smere dominovali vo všetkých monitorovaných televíziách, s výnimkou STV (tam bol Smer-SD tretí najzobrazovanejší po KDH a SDKÚ-DS). Pokiaľ ide o najväčší celkový čas, TA3 informovala o strane Smer-SD najviac (rovnako ako minule), na priestore 8 min. 52 sek. (oproti minulým cca. 7 min.), a pokiaľ ide o podiel, rovnako získal Smer najviac v TA3 (15,9%).
V súhrne boli po strane Smer-SD najprezentovanejšími subjektmi opozičné KDH a SDKÚ-DS, ktorým médiá venovali identický priestor – v súhrne všetkých médií získala každá zo strán 18 min. 33 sek., čo predstavuje podiel 10,6% (minule to bolo v prípade SDKÚ-DS ako druhej najzobrazovanejšej strany 9,6%, a v prvom období 7,5%, v prípade KDH ako tretej najzobrazovanejšej strany v druhom období to bolo 8,6%), pričom najväčší podiel získali obe strany v TA3 – SDKÚ-DS 13,8% a KDH 12,4%.
Pokiaľ ide o spôsob informovania, jednoznačne prevládali neutrálne informácie - výlučne pri informovaní o piatich stranách (AZEN-e, KSS, Most-Híd, SDĽ a ZRS). O štyroch stranách odzneli iba neutrálne a pozitívne informácie (EDS, Nová demokracia, Paliho kapurková a Únia), o ďalších štyroch odzneli iba neutrálne a kritické informácie (Strana rómskej koalície, ĽS-HZDS, ĽS-Naše Slovensko a SMK), pričom o zvyšných piatich stranách (KDH, SaS, SDKÚ-DS, Smer-SD, SNS) odznelo viac negatívnych ako pozitívnych informácií. V súhrne všetkých médií bol najviac kritizovaným subjektom Smer-SD, predovšetkým v súvislosti s pokračujúcou kauzou obvinenia z klientelistického spôsobu financovania.
Lídri kandidátok
Oproti predchádzajúcemu obdobiu sa zvýšil počet lídrov kandidátiek, ktorým médiá venovali pozornosť – kým v prvom období to boli iba predstavitelia ôsmich strán, ktoré majú podľa prieskumov verejnej mienky šancu dosiahnuť volebný prah (R. Fico, J. Slota, V. Mečiar, I. Radičová, P. Csáky, J. Figeľ, R. Sulík a B. Bugár), v druhom období už 12 (pribudli M. Kotleba – Naše Slovensko, M. Blaha – SDĽ, J. Hrdlička – KSS a A. Parziale - EDS), v tomto období televízie (hoci iba TV Markíza) venovali priestor všetkým (pribudli aj M. Urbáni – AZEN, T. Mikuš – Nová demokracia, J. Ľupták – ZRS, G. Adam – Strana rómskej koalície, B. Záhradník – Únia a P. Vass – Paliho kapurková).
Najviac priestoru venovali médiá lídrovi vládnej strany Smer-SD R. Ficovi (25 min. 38 sek., v druhom období 39 min. 43 sek. a v prvom 23 min. 29 sek.), aj keď opätovne predovšetkým v pozícií predsedu vlády (viac ako 85%). Najviac pozornosti mu venovala TA3 (9 min. 9 sek.) – v minulom monitorovanom období to bola STV s viac ako 16 min. (čiastočne to bol dôsledok jeho mimoriadneho vystúpenia z 10. mája).
Druhou najzobrazovanejšou bola rovnako ako v predchádzajúcom období volebná líderka SDKÚ-DS I. Radičová (10 min. 33 sek. oproti minulým 5 min. 53 sek.). Tretím lídrom, ktorému médiá venovali zvýšenú pozornosť, bol predseda KDH J. Figeľ (5 min. 16 sek.) Pokiaľ ide o jednotlivé televízie, ako už bolo vyššie naznačené, ide o výrazný rozdiel – zatiaľ čo TV Markíza informovala o lídroch všetkých strán, STV a TA3 priniesli informáciu o ôsmich z nich.
Diskusie
Interaktívna a dynamická diskusia s účasťou viacerých kandidátov, moderovaná skúseným novinárom a nezviazaná príliš úzkostlivým dodržiavaním pravidiel o identickom čase, sa počas volebných kampaní javí ako divácky najpríťažlivejšia forma. Práve dialóg medzi samotnými kandidátmi umožňuje voličom azda najlepšie porovnať a posúdiť ich silnejšie a slabšie stránky.
Podobne ako viackrát v minulosti, je čiastočným sklamaním spôsob, akým ustanovenie zákona uviedla do reality Slovenská televízia, teda médium financované všetkými občanmi. Hoci oceňujeme, že sa televízia rozhodla pre spoločné diskusie šiestich kandidujúcich strán, ich konkrétna realizácia bohužiaľ nenapĺňa všetky sľubované možnosti. Hoci poslaním STV by mala byť služba divákom a teda snaha o čo najatraktívnejší informačný formát, realita opätovne naznačuje nedostatok sebavedomia a čiastočnú rezignáciu na toto poslanie. Hoci formát navodzuje dojem spoločnej diskusnej relácie, zvolené pravidlá hry v podstate eliminujú interaktívnosť, pretože hlavnou náplňou je predstavenie pohľadov strán na rôzne témy, nie však ich vzájomná konfrontácia. Dôsledkom je rigidné uplatňovanie litery zákona - limitovanie úlohy moderátora, ktorý sa namiesto toho, aby viedol diskusiu medzi účastníkmi, mení na neúprosného strážcu sekundovej ručičky, navyše napomínajúceho vždy vtedy, keď diskutujúci spomenú vládu, keďže jej predstaviteľ nie je vždy prítomný. Dá sa oceniť, že STV kladie dôraz na program jednotlivých strán, no bez interakcie a snahy o autentickosť kandidátov sa diskusia často mení na sled samostatných monológov.
Na rozdiel od STV sa predovšetkým TV Markíza svojimi diskusiami snaží obohatiť klasickú programovú schému o čosi mimoriadne – zjavná je snaha o divácky atraktívny formát s účasťou viacerých kandidátov, pričom oproti STV je dôraz práve na vzájomnej interakcii, či už medzi kandidátmi, alebo s moderátorom. Táto správa bola vytvorená v rámci projektu informačného portálu www.infovolby.sk, realizovaného vďaka podpore Nadácie otvorenej spoločnosti - Open Society Foundation (NOS-OSF).
Táto správa bola vytvorená v rámci projektu informačného portálu www.infovolby.sk, realizovaného vďaka podpore Nadácie Otvorenej Spoločnosti - Open Society Fund (NOS-OSF).
Pozri aj:
Prezentácia politických predstaviteľov a subjektov pred voľbami do NR SR (8.5. – 21.5.2010)
Prezentácia politických predstaviteľov a subjektov pred voľbami do NR SR (24.4. – 7.5.2010)
Prílohy:
Grafy a tabuľky - Všetky médiá
Grafy a tabuľky - STV
Grafy a tabuľky - TV Markíza
Grafy a tabuľky - TV Joj
Grafy a tabuľky - TA3
© 1998-2024 MEMO 98, Štefana Králika 1/A, 841 08 Bratislava, Slovakia, memo98@memo98.sk, +421 903 581 591