Prezentácia politických predstaviteľov a subjektov pred voľbami do NR SR, 2010

MEMO 98 sa dlhodobo venuje zobrazovaniu politických subjektov a ich predstaviteľov v médiách na Slovensku ako aj v zahraničí. Toto je v poradí druhá správa, ktorá analyzuje prezentáciu subjektov kandidujúcich vo voľbách do NR SR 2010. Mediálny monitoring je realizovaný v rámci projektu informačného portálu www.infovolby.sk, podporeného NOS-OSF.

Táto správa prináša analýzu mediálnej prezentácie všetkých kandidujúcich strán a hnutí (18), a zároveň aj niektorých iných politických subjektov (prezident SR, vláda SR). Monitoring bol zameraný na hlavné spravodajské relácie celoplošne vysielajúcich televízií – STV, TV Markíza, TV Joj a TA3 počas dvoch týždňov (8.5. – 21.5.2010).

Sledovanými kritériami bol priestor, ktorý médiá venovali subjektom a kandidátom a spôsob (pozitívny/neutrálny/negatívny), akým boli subjekty a kandidáti zobrazovaní.

• Opakovane prevládali informácie o vláde – v súkromných televíziách jej priestor klesol alebo ostal podobný ako v predchádzajúcom období, v STV narástol takmer o 50% - vláda v STV získala najväčší podiel (64,6%), aj absolútny priestor (28 min. 52 sek.).
• Jedine STV prinesla o vláde viac pozitívnych ako negatívnych informácií – podiel pozitívnych a neutrálnych informácií predstavoval celkovo 98%.
• S výnimkou STV bol spomedzi strán najprezentovanejší vládny Smer-SD. Zároveň bol v súhrnne všetkých médií spoločne s koaličnou SNS aj najnegatívnejšie zobrazený – v prípade strany SMER-SD išlo predovšetkým o kauzu jej financovania.
• Médiá vo svojom spravodajstve zobrazovali takmer výlučne 8 najsilnejších strán, pričom menšie strany boli v podstate ignorované (s menšou výnimkou v prípade SDĽ).
• STV pokrytie predvolebnej kampane a aktivít strán obmedzila na úkor informácií o oficiálnych predstaviteľoch štátu, predovšetkým premiéra R. Fica – ktorý dostal viac priestoru ako všetky kandidujúce strany spoločne.
• Okrajové zobrazovanie politickej kampane so strany STV vyvoláva otázky o napĺňaní jej verejného informačného poslania.

Témy

Pokiaľ ide o tematické vymedzenie spravodajstva, celkom logicky vo všetkých monitorovaných televíziách dominovali otázky povodní, ktoré v sledovanom období zasiahli Slovensko. Táto téma úplne zatienila všetky ostatné, pričom úplne najvýraznejšie sa to prejavilo v TV Markíza, ktorá týmto udalostiam venovala takmer 1 hodinu spravodajského priestoru (v STV, TA3 a TV Joj to bolo na úrovni 30-35 minút).

Ďalšími mediálne aktuálnymi témami bola „slovenská pomoc Grécku“ a téma „dvojitého občianstva“ (hoci táto téma sa zatiaľ iba rozbiehala a s plnou intenzitou vypukla až po skončení monitorovaného obdobia). Hoci nejde o priamo volebné témy, ich výraznou medializáciou sa vlastne stali imanentnou súčasťou kampane.

A akú pozornosť médiá venovali samotnej kampani strán? Najväčšiu reflexiu dostala v TA3 (celkovo tretia téma, 11 min. 33 sek.), naopak najmenší priestor vo verejnoprávnej STV – išlo o celkovo desiatu tému (menej ako 2 min.). STV sa venovala aj organizačnej príprave volieb (celkovo deviata téma), no v zásade kampani venovala jednu tretinu času proti minulému sledovanému obdobiu (viac ako 14 min. oproti niečo cez 4 min.), čo je vzhľadom na blížiaci sa volebný deň veľmi prekvapujúce. Všetky ostatné sledované televízie naopak priestor venovaný aspektom kampane zvýšili – celkovo to bolo najviac na TA3 a TV Markíza (takmer 15 min.)

Spravodajské relácie sú často jedným z najdôležitejších zdrojov informácií o činnosti politických strán, pričom ich dôležitosť logicky rastie v predvolebnom období. Súčasné okrajové zobrazovanie politickej kampane so strany STV preto vyvoláva otázky o napĺňaní jej verejného informačného poslania.

Vláda

Tak ako aj v minulom sledovanom období, prezentácia vlády bola aj tentokrát v každom zo sledovaných médií dominantná. Dôležitou črtou analýzy tohto dvojtýždňového obdobia je fakt, že v STV priestor venovaný vláde v porovnaní s predchádzajúcim obdobím veľmi výrazne narástol – a dosiahol takmer dvojtretinový podiel politicky relevantných informácií (64,6% oproti 42,3% v minulom období). Zároveň STV venovala činnosti vlády najväčší celkový čas – 28 min. 52 sek., čo predstavuje takmer 50% nárast oproti údajom z minulého monitorovaného obdobia (vtedy 19 min. 28 sek.) Nepochybne sa pod tento údaj podpísalo mimoriadne vystúpenie premiéra (viď ďalej), no aj napriek tomu ide o opačný trend ako pri TV Markíza a TV Joj – zatiaľ čo v spravodajstve týchto televízii sme zaznamenali rastúci priestor venovaný aktivitám strán v kampani a klesajúci podiel informácií o vláde, v STV je to presne naopak.

Vzhľadom na vyššie spomenuté témy, ktoré predpokladali výraznejšiu aktivitu vlády, sa zvýšený výskyt informácií o vláde dá vysvetliť, menej pochopiteľné je veľmi okrajové zobrazenie kampane samotných strán. Podobný ako pri STV, i keď v menej výraznej miere, bol aj vývoj spravodajstva TA3, presnejšie nárast priestoru pre vládu a menší priestor pre kampaň strán.

Veľmi výrazný je aj rozdiel v spôsobe prezentácie - tri súkromné televízie vo svojom spravodajstve prezentovali voči vláde veľmi kritický postoj (v TA3 bolo 25,9% informácií negatívnych, najviac zo všetkých televízií – v minulom období to bolo 40,2% na TV Joj), TV Joj a TV Markíza priniesli kritické informácie na úrovni len o málo nižšej, 21-24% (v minulom období miera kritických informácií na TA3 a TV Markíza dosiahla tiež 20-25%). Oproti tomu STV bola jediným médiom, ktoré prinieslo dokonca miernu prevahu pozitívnych informácií na kritickými – ešte výraznejšie tak znova potvrdila dlhodobý trend, že o vláde prináša najväčší podiel pozitívnych a neutrálnych informácií (celkovo najviac - 98,3%, v porovnaní s 89,6% v predchádzajúcom období).

Pre obdobie oficiálnej mediálnej kampane, analýza ktorej bude predmetom nasledujúcej správy, bude veľmi zaujímavé sledovať aká výrazná bude prezentácia vlády a predovšetkým jej predsedu, keďže zvýšená aktivita v predvolebnom období môže mať za cieľ profitovanie z výhod spojených s výkonom verejnej funkcie pre vlastnú kampaň.

Politické subjekty

Spomedzi 18 kandidujúcich subjektov informovali médiá o 13 z nich (v minulom období o 10), i keď prinajmenšom v troch prípadoch to boli iba veľmi krátke zmienky - Európska demokratická strana (EDS), Strana rómskej koalície (SRK) a KSS. Najviac subjektov spomenula TV Joj (11), najmenej TA3 – 8.

V súhrne venovali médiá najväčší priestor vládnemu Smeru-SD - 19 min. 36 sek. (12,2%, v minulom období 7,4%), pričom informácie o Smere dominovali vo všetkých monitorovaných televíziách, s výnimkou STV (tam bol Smer-SD druhý najzobrazovanejší po SDKÚ-DS). Pokiaľ ide o najväčší celkový čas, TA3 informovala o strane Smer-SD na priestore 7 min. 2 sek., a pokiaľ ide o podiel z politicky relevantných informácií, najviac získal Smer v TV Markíza (15,5%). Smer-SD bol zároveň v súhrne všetkých médií najviac kritizovaným subjektom, predovšetkým v súvislosti s obvineniami z klientelistického spôsobu financovania. V súhrne boli po strane Smer-SD najprezentovanejšími subjektmi opozičná SDKÚ-DS, ktorej médiá venovali spoločný priestor 15 min. 26 sek. (podiel 9,6%, v minulom období 7,5%), pričom najväčší podiel získala v STV (11,3%) a potom porovnateľne KDH (v súhrne 8,6%) a SNS (v súhrne 8,1%).

Pokiaľ ide o spôsob informovania, jednoznačne prevládali neutrálne informácie (výlučne pri informovaní o EDS a SRK), pričom však o každej strane odznelo viac negatívnych ako pozitívnych informácií (s výnimkou relatívne nových strán Most-Híd a SaS). Ako už bolo spomenuté, najkritizovanejším subjektom bol Smer-SD (vo všetkých médiách s výnimkou TV Markíza, kde tento „primát“ patril SNS). Celkovo druhou najkritizovanejšou stranou bola práve SNS, pre výkon činnosti jej ministrov pri hodnotení vlády, pre kauzy spojené s jej predstaviteľmi, ako aj pre spôsob vedenia súčasnej kampane.

Lídri kandidátok

Oproti predchádzajúcemu obdobiu sa zvýšil počet lídrov kandidátiek, ktorým médiá venovali pozornosť – kým minule to boli iba predstavitelia ôsmich strán, ktoré majú podľa prieskumov verejnej mienky šancu dosiahnuť volebný prah (R. Fico, J. Slota, V. Mečiar, I. Radičová, P. Csáky, J. Figeľ, R. Sulík a B. Bugár), tentokrát ich bolo 12 (pribudli M. Kotleba – Naše Slovensko, M. Blaha – SDĽ, J. Hrdlička – KSS a A. Parziale - EDS).

Najviac priestoru venovali médiá lídrovi vládnej strany Smer-SD R. Ficovi (39 min. 43 sek. – minule 23 min. 29 sek.), aj keď opätovne predovšetkým v pozícií predsedu vlády (viac ako 90%). Najviac pozornosti mu venovala STV (16 min. 40 sek.), čo v porovnaní s predchádzajúcim obdobím znamená viac ako trikrát väčší priestor. Do istej miery je to dôsledok jeho mimoriadneho vystúpenia z 10. mája (takmer 7 minút), o ktoré požiadal s cieľom vysvetliť dôvody slovenskej finančnej pomoci Grécku. Hoci zákon o vysielaní a retransmisii (§16 ods. 3 písm j) zákona č.308/2000 Z.z.) dáva štátnym orgánom možnosť požiadať o vystúpenie v naliehavom verejnom záujme, zákon takúto žiadosť predpokladá predovšetkým v súvislosti s ohrozením bezpečnosti krajiny a jej obyvateľov. Hoci vysvetlenie spomínanej finančnej pomoci má logickú opodstatnenosť, politik by sa mal vo svojom vystúpení vystríhať akejkoľvek straníckosti, obzvlášť v predvolebnom období. Predseda vlády bohužiaľ toto etické pravidlo zjavne prekročil, keď nepriamo obvinil svojich politických protivníkov zo škodenia Slovensku.

Druhou najzobrazovanejšou bola volebná líderka SDKÚ-DS I. Radičová (5 min. 53 sek.), predovšetkým v súvislosti s prezentovaním odmietavého postoja strany k slovenskej pomoci Grécku. Tretím lídrom, ktorému médiá venovali zvýšenú pozornosť, bol predseda SNS J. Slota (4 min. 41 sek.) Pokiaľ ide o jednotlivé televízie, TV Markíza informovala o deviatich lídroch, naopak TV Joj a TA3 priniesli informáciu iba o šiestich z nich.

Táto správa bola vytvorená v rámci projektu informačného portálu www.infovolby.sk, realizovaného vďaka podpore Nadácie Otvorenej Spoločnosti - Open Society Fund (NOS-OSF).

Pozri aj: Prezentácia politických predstaviteľov a subjektov pred voľbami do NR SR (24.4. – 7.5.2010)

Prílohy:
Grafy a tabuľky - Všetky médiá
Grafy a tabuľky - STV
Grafy a tabuľky - TV Markíza
Grafy a tabuľky - TV Joj
Grafy a tabuľky - TA3