Prezentácia politických subjektov a kandidátov vo voľbách do Európskeho parlamentu, 2009

MEMO 98 sa dlhodobo venuje zobrazovaniu politických subjektov a ich predstaviteľov v médiách na Slovensku ako aj v zahraničí. Toto je správa, ktorá analyzuje prezentáciu subjektov kandidujúcich vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) 2009. Mediálny monitoring bol realizovaný v rámci projektu informačného portálu www.infovolby.sk, podporeného nadáciou NOS-OSF.

Táto správa prináša analýzu mediálnej prezentácie všetkých kandidujúcich strán a hnutí (16), a zároveň aj niektorých iných politických subjektov (prezident SR, vláda SR). Monitoring bol zameraný na hlavné spravodajské relácie celoplošne vysielajúcich televízií – STV, TV Markíza, TV Joj a TA3 počas dvoch týždňov volebnej kampane (20.5. – 2.6.2009). Sledovanými kritériami bol priestor, ktorý médiá venovali subjektom a kandidátom a spôsob (pozitívny/neutrálny/negatívny), akým boli subjekty a kandidáti zobrazovaní.

• Na rozdiel od roku 2004 viedli politické strany aktívnejšiu kampaň, pričom však prevažovali domáce témy nad európskymi.
• Téma eurovolieb a EÚ rezonovala predovšetkým v STV – išlo o najprezentovanejšiu tému a zároveň jej STV venovala najviac spomedzi sledovaných televízií.
• Záver kampane sa niesol v nacionalistickom duchu – vládna koalícia aj pomocou STV mobilizovala voličov.
• V súhrne všetkých médií bola najvýraznejšie prezentovaná opozičná SMK, pričom najväčší priestor získala v dvoch médiách (STV a TV Joj). V oboch televíziách bola SMK najkritizovanejší kandidujúci subjekt.
• Médiá venovali v spravodajstve minimálnu alebo žiadnu pozornosť neparlamentným stranám.
• Hoci STV nakoniec organizovala debaty kandidátov, čím umožnila divákom aspoň čiastočne posúdiť aj postoje neparlamentných strán, zvolený formát nebol divácky príliš príťažlivý.

Volebná kampaň

Pokiaľ sme v roku 2004 pri hodnotení kampane pred voľbami do EP konštatovali, že kampaň bola tématicky plytká, bez zmysluplnej diskusie a pri absencii konfrontačného náboja a z pohľadu politických subjektov bola zameraná skôr na marketing ako volebné programy, v súčasnej kampani sa tento moment zmenil. Dá sa povedať, že väčšina strán si medzičasom uvedomila rozmer a dôležitosť volieb, čoho dôkazom boli mnohé aktivity (volebné programy, množstvo billboardov, pouličné pútače, vlastné internetové stránky kandidátov).

V tejto súvislosti je nutné spomenúť aj prvú skúsenosť piatich strán a 14 poslancov s prácou v EP a s fungovaním európskych inštitúcií, ktorá tiež do určitej miery formovala štýl kampane, hoci absentoval zmysluplnejší odpočet ich práce v EP.

Bohužiaľ, trend dlhodobo všeobecne slabej informovanosti o Európskej únii sa ani počas súčasnej kampane nepodarilo príliš otočiť. Bolo to zapríčinené tým, že samotné politické strany neotvárali témy, ktoré by presahovali slovenský rámec, ba práve naopak, často sa striktne a úzkostlivo držali vnútropolitickej agendy, pričom mnohé z nich už de facto robili kampaň k budúcoročným parlamentným voľbám. Na druhej strane sa dá opätovne konštatovať, že ani médiá nepochopili kampaň ako šancu priblížiť či rozobrať mnohé európske otázky detailnejšie a urobiť z Európskej únie čosi viac ako len vzdialený súhlas. Je potrebné vyzdvihnúť mobilizačné úsilie Informačnej kancelárie EP na Slovensku, ktorá sa všemožne snažila rozohnať oblak opätovného „prvenstva“ Slovenska v nízkej volebnej účasti.

Trochu iné mobilizačné úsilie vyvinuli aj vládne strany, ktoré oprášili výroky maďarského opozičného lídra V. Orbána (prednesené 23. mája na mítingu v Ostrihome) a zvolali mimoriadnu schôdzu NR SR. Opozícia v tejto súvislosti koalíciu obvinila, že hrá s maďarskou kartou, aby zakryla svoje vlastné škandály a prešľapy (ako napr. predaj emisií, majetkové pomery a vulgárne správanie J. Slotu).

Vládna SNS naopak médiám odporučila (na tlačovej konferencii 31. 5.), že dôležitejšou témou ako „štvavá kampaň proti SNS“ je ohrozenie územnej celistvosti Slovenska. Na základe výsledkov monitoringu sa zdá sa, že toto odporúčanie si najviac osvojila verejnoprávna STV, keďže bola jedinou televíziou, kde na adresu SNS v sledovanom období neodznela takmer žiadna kritická zmienka. O to väčší priestor dostali predstavitelia vládnej koalície pri vykresľovaní aktuálnych hrozieb, ktoré Slovensko môžu postihnúť v súvislosti so spomenutými výrokmi.

Predseda vlády R. Fico mal exkluzívnu možnosť osloviť voličov počas diskusnej relácie O 5 minút dvanásť (31. mája), ktorej témou bol špecializovaný súd. Na záver relácie pri odpovedi na otázku moderátora v súvislosti so zvolaním mimoriadnej schôdze NR SR premiér hovoril o „mimoriadne nebezpečnej situácii“ o „ohrození záujmov SR“ a povedal všetkým čo pôjdu voliť, že nie je možné, aby boli v EP ľudia, ktorí nebudú reprezentovať zaujmy SR. V podobnom duchu sa vyjadril aj prezident Gašparovič vo svojom príhovore k voľbám (3. júna). Okrem všeobecnej voličskej mobilizácie totiž spomenul, že „nie všetci naši europoslanci zodpovedne obhajovali záujmy SR a dokonca prispievali k vytváraniu nepravdivého obrazu o nás v EP“, a preto by si občania mali zvoliť takých poslancov, ktorí budú vystupovať ako celok a budú obhajovať záujmy Slovenska.

V podobnom duchu sa niesli aj spravodajské príspevky STV, ktorá o téme mimoriadnej schôdze NR SR a výrokoch V. Orbána informovala na pomerne výraznom priestore (na dennej báze medzi 30.5. – 3.6.). Hoci v príspevkoch dostali priestor aj opoziční politici, používanie účelových archívnych záberov (napr. pochodujúci členovia tzv. maďarskej gardy), či vyvolávanie napätia, pocitu ohrozenia či akejsi aktuálnej hrozby formou akcentovania niektorých výrazových prostriedkov „mimoriadna situácia“, „ohrozenie národnej identity, suverenity a celistvosti SR“ vyvoláva otázky o nestrannosti STV pri spracovaní tejto témy.

Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že v kampani absentovali príťažlivé diskusné relácie, pričom práve tie sú považované za divácky najatraktívnejšiu formu prezentácie jednotlivých kandidátov, ich názorov, vízií a postojov. MEMO 98 dlhodobo kritizuje, že verejnoprávna televízia sa pri organizovaní volebných diskusií správa veľmi opatrne, nesebavedomo, argumentujúc želaným súladom so zákonnými požiadavkami. Kedy nastane čas, keď STV bude popri snahe vyhovieť litere zákona mať na zreteli aj snahu zaujať svojim volebným spravodajstvom diváka, ktorý ju spolufinancuje? Pretože ako inak, ak nie ako otvorenú rezignáciu na podobné ambície možno vnímať rozhodnutie STV vysielať časť volebných spotov od 16.25 (teda mimo hlavného vysielacieho času), resp. rozhodnutie vysielať časť spotov blízko hlavného vysielacieho bloku (od 17.45), ale na Dvojke. Alebo vítané rozhodnutie (hoci prijaté až pod tlakom) vysielať debaty medzi zástupcami politických strán – tento potenciál sa nakoniec premenil na pokojnú, takmer akademickú diskusiu bez priamej konfrontácie, či väčšej dynamiky, ktoré by pritiahli divákov.

Témy

Hoci je vo verejnosti aj medzi odborníkmi panuje zhoda v tom, že o fungovaní európskych inštitúcií, činnosti našich europoslancov, či rozhodnutiach prijatých na európskej úrovni, ich konkrétnych dôsledkoch pre život občanov na Slovensku a ich súvislostiach neexistuje v elektronických médiách dostatok kvalitných a rôznorodých informácií. STV a TV Markíza priniesli o blížiacich sa voľbách relatívne dosť informácií a táto téma bola v sledovanom období najprezentovanejšou v STV (celkovo 25 min. 5 sek.). Na druhej strane v STV aj v tomto prípade dominovali skôr všeobecné informácie o voľbách, či o inštitúciách EÚ ako spravodajstvo z kampane politických strán (pomer 9:1). TV Markíza, priniesla okrem samotnej témy volieb do EP, ktorá bola treťou najviac vysielanou (12 min. 33 sek.), aj informácie o eurofondoch a EÚ ako takej. Naopak téma volieb bola viac-menej ignorovaná v TV Joj.

Politické subjekty

Celkovo venovali médiá najväčší priestor opozičnej Strane maďarskej koalície (SMK) – súhrnne 25 min. 51 sek., pričom najväčší priestor získala v dvoch monitorovaných médiách (TV Joj a STV). Obidve spomenuté televízie jej venovali aj najvýraznejší, takmer identický časový priestor – 8 min. 16 sek. (23,4%) v TV Joj, resp. 8 min. 14 sek. (11,0%) v STV.

Súhrnne bola druhým najprezentovanejším subjektom opäť opozičná Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana (SDKÚ-DS), ktorej médiá venovali spoločný priestor 20 min. 10 sek., pričom išlo o najzobrazovanejší subjekt v TV Markíza (8,8%). Tretím subjektom, ktorý dostal celkovo najväčší priestor, bola koaličná Slovenská národná strana (SNS) – 16 min. 14 sek., pričom bola najprezentovanejším subjektom v TA3 (9,4%).

Hoci pri pohľade na výsledky sa zdá, že médiá venujú relatívne málo priestoru preferenčne najsilnejšej strane Smer-SD – v súhrne všetkých médií získala až šiesty najväčší priestor (celkovo viac ako 10 min.) dôvodom je, že predstavitelia strany sú prezentovanípredovšetkým ako členovia vlády. Pokiaľ ide o prezentáciu vlády, najväčší podiel informácií jej venovala TV Markíza a STV (54,7% oproti 51,3%). Zatiaľ čo TV Markíza vo svojom spravodajstve prezentovala voči vláde veľmi kritický postoj (36,1% informácií bolo negatívnych, najviac zo všetkých televízií), STV (hoci tiež prevažovali kritické informácie) naopak dlhodobo prináša o vláde najväčší podiel pozitívnych a neutrálnych informácií (celkovo najviac, 82,7%).

Pokiaľ ide o spôsob informovania, prevládali neutrálne informácie (takmer výlučne v pri informovaní o ĽS-HZDS a KDH), ale o niektorých stranách odzneli aj viaceré negatívne reakcie. Najnegatívnejšie zobrazenou stranou bola v súhrne všetkých médií SMK, pričom v spravodajstve TV Joj a STV bola najkritizovanejšia zo všetkých kandidujúcich subjektov. Dôvodom negatívneho obrazu boli predovšetkým pertraktované výroky V. Orbána, kvôli ktorým vládna koalícia zvolala mimoriadnu schôdzu NR SR, ale do určitej miery aj vnútorný spor v SMK. V TV Markíza a TA3 bola najviac kritizovanou SNS, predovšetkým v súvislosti s kauzami jej predsedu J. Slotu (majetkové pomery, vulgárne správanie).

Zaujímavým zistením monitoringu je skutočnosť, že tak ako STV a TV Joj podobne zobrazovali SMK, pokiaľ ide o kvantitu (najzobrazovanejší subjekt), ako aj v spôsobe prezentácie (najnegatívnejšie prezentovaná strana), podobným spôsobom informovali aj o SNS. V oboch televíziách získala SNS najmenej priestoru zo všetkých parlamentných strán a na jej adresu odznelo minimum kritických informácií. Predovšetkým posledné zistenie je zaujímavé, obzvlášť vo svetle viacerých medializovaných udalostí, kde bola činnosť predstaviteľov SNS vnímaná negatívne.

Spomedzi 16 kandidujúcich subjektov informovali médiá o všetkých z nich, i keď prinajmenšom v piatich prípadoch to boli iba krátke zmienky (Agrárna strana vidieka, KDS-OKS, Misia 21-HKS, Sloboda a prosperita, SDĽ). V tomto smere sme zaznamenali celkom jednoznačný rozdiel – zatiaľ čo STV priniesla informácie o všetkých subjektoch, ostatné tri televízie sa zamerali iba na parlamentné subjekty.

Lídri kandidátok

Sledované obdobie nepokrýva celú kampaň (oficiálne začala v médiách 16. mája a skončila 3. júna), ale jej podstatnú časť (14 z 19 dní kampane). Napriek tomu nie je možné analyzovať prezentáciu lídrov kandidujúcich subjektov, keďže ich sledované médiá prakticky ignorovali a v súvislosti s kampaňou sa venovali skôr prezentácii lídrov strán. Je otázne či tento prístup iba viac neprehlbuje vzdialenosť medzi domácou scénou a inštitúciami EÚ, kde nás majú zastupovať konkrétni predstavitelia.

V súhrne všetkých médií boli z lídrov kandidátiek spomenutí iba šiesti, z toho štyria naozaj iba vo forme zmienky (S. Kozlík z ĽS-HZDS, J. Brecko z KSS, M. Havran z Ligy-OLS a J. Budáčová zo SZ). Najviac priestoru venovali médiá lídrovi vládnej strany Smer-SD B. Zalovi (celkovo 53 sek.) a líderke (a súčasnej europoslankyni) SMK E. Bauer (18 sek.). U oboch kandidátov išlo o neutrálne a negatívne informácie.

Pokiaľ ide o jednotlivé televízie, STV informovala o piatich lídroch kandidátok (s výnimkou S. Kozlíka), naopak TA3 neinformovala v sledovanom období o žiadnom.

Neporovnateľne väčší priestor venovali médiá lídrom parlamentných strán, čo bol iba ďalší dôkaz uprednostňovania domácich tém na úkor tém a okruhov súvisiacich s EÚ či EP. Najviac získal premiér R. Fico - súhrnne 38 min 16 sek., čo predstavuje iba o čosi menej ako všetci ostatní členovia vlády spoločne (42 min. 21 sek.) a výrazne viac ako iní lídri – P. Csáky (viac ako 12 min.), J. Slota (viac ako 8 min.). Pre zaujímavosť prezident I. Gašparovič bol celkovo zobrazený 3 min. 34 sek. a predseda NR SR P. Paška iba 1 min. 42 sek.

Táto správa bola vytvorená v rámci projektu informačného portálu www.infovolby.sk, realizovaného vďaka podpore Nadácie Otvorenej Spoločnosti - Open Society Fund (NOS-OSF).

Prílohy:
Grafy a tabuľky - Všetky médiá
Grafy a tabuľky - STV
Grafy a tabuľky - TV Markíza
Grafy a tabuľky - TV Joj
Grafy a tabuľky - TA3