Prezentácia politických subjektov, vlády a prezidenta SR, 2003

 Grafy a tabuľky

31. júla 2003

Táto správa prináša výsledky mediálnej prezentácie vlády SR, politických subjektov a prezidenta SR v celoplošných elektronických médiách – STV, TV Markíza, TA3, TV Joj, Slovenský rozhlas, Rádio Twist, Rádio Expres a Rádio Okey za obdobie posledných dvoch mesiacov (24.5. – 23.7.2003). Monitoring bol zameraný na hlavné spravodajské relácie (v rozhlasových médiách boli monitorované večerné relácie a v prípade TA3 to bol spravodajský blok vysielaný o 20. hodine).
Sledovanými kategóriami boli priestor venovaný sledovaným subjektom, ako aj spôsob, akým boli tieto subjekty a ich jednotliví členovia zobrazovaní.

• Aj v tomto období bol jednoznačne najkritickejšie prezentovaný podpredseda vlády Pál Csáky, keď o ňom všetky monitorované médiá súhrnne priniesli až 87 negatívnych zmienok.
  
• Pri zobrazovaní aktivít politických strán získala najväčší priestor koaličná ANO, keď na jej adresu odznelo vo všetkých médiách súhrnne aj najviac kritických zmienok (105). Zatiaľ čo v predchádzajúcom období bolo najprezentovanejším a zároveň najkritizovanejším subjektom opozičné HZDS, v posledných dvoch mesiacoch sa tento trend zmenil aj v súvislosti so zobrazovanými témami – v TV Markíza, TA3 a TV Joj dominovala téma interrupcií.
  
• TV Markíza bola zo všetkých médií jediná, ktorá priniesla odlišný obraz dvoch najzobrazovanejších strán – viac kritický voči KDH ako voči ANO, pričom v ostatných médiách to bolo presne naopak. V tejto súvislosti sme v TV Markíza zaznamenali aj niektoré nekorektné príspevky (tzv. mediálne efekty) voči predstaviteľom KDH.
  
• Informácie o aktivitách vlády SR dominovali vo všetkých monitorovaných médiách, najviac v Rádiu Okey (67,7 %), najmenej v TV Markíza (44 %).
  
• Z kvalitatívneho hľadiska médiá pokračovali v dlhodobom trende informovania o vláde, keď dominovala neutrálna prezentácia – neutrálnych bolo až 9 z desiatich zmienok o činnosti vlády. Z ostatných informácií prevažovali negatívne referencie – najviac kritických vyjadrení na adresu vlády odznelo v Slovenskom rozhlase (83), najmenej v TV Joj (23). SRo priniesol o vláde aj najviac pozitívnych zmienok (25).

Táto správa nadväzuje na správu, ktorá analyzovala predchádzajúce štyri mesiace (uverejnená 4. júna) v najvýznamnejších elektronických médiách. Napriek faktu, že čiastočne pokrýva tzv. uhorkovú politickú sezónu, monitoring nepotvrdil predpokladanú menšiu aktivitu politických subjektov a ich predstaviteľov. Práve naopak, niektoré témy sa už stali trvalou súčasťou vysielania médií, ako aj stabilnou agendou konkrétnych politických subjektov nezávisle od kalendárneho obdobia. Ide najmä o tému integrácie SR do EÚ, ktorá spoločne s pripravovaným referendom o vstupe SR celkom pochopiteľne dominovala v predošlom sledovanom období, no ktorá zostala takmer denno-denne prítomná aj po uskutočnenom referende. To svedčí o tom, že všetky médiá si, pokiaľ ide o rozsah informácií, uvedomujú dôležitosť témy pre verejnosť. Podobne, teda dlhodobejšou prezentáciou možno charakterizovať aj tzv. reformné témy, ktoré presahujú do viacerých sledovaných období – ide hlavne o reformu zdravotníctva, dôchodkovú reformu a v poslednom období sú výraznejšie akcentované aj otázky daňovej reformy (naopak, médiá nevenovali tentokrát výraznejšiu pozornosť téme korupcie, doteraz pomerne pravidelne sa objavujúcej).
Na druhej strane sa v posledných dvoch mesiacoch dostala do centra pozornosti iná téma, súvisiaca s hodnotovou orientáciou spoločnosti – téma interrupcií. Najviac informácií o nej odznelo v troch médiách – v TV Markíza, TA3 a TV Joj.

Najzaujímavejšie výsledky prinieslo porovnanie, ako médiá zobrazili jednotlivé politické strany. Celkový obraz bol jednoznačne ovplyvnený vyššie spomenutými témami, v ktorých sa často ako „úhlavní“ súperi postavili proti sebe dve koaličné strany – ANO a KDH. Médiá reflektovali tento súboj, čo sa prejavilo v tom, že ANO dostala súhrnne najväčší (8 %) a KDH druhý najväčší priestor (5,7 %). Každé z ôsmich sledovaných médií bez výnimky venovalo vo svojom spravodajskom programe najväčší priestor Aliancii nového občana (najviac v TV Markíza – 11,3 %).
Odlišná situácia bola však z pohľadu hodnotenia dvoch najzobrazovanejších strán v konkrétnych médiách – tu je možné hovoriť o celkom viditeľnom rozdiele medzi TV Markízou a ostatnými médiami, keď jedine TV Markíza priniesla kritickejší obraz o KDH ako o ANO. Všetky ostatné médiá informovali o týchto dvoch subjektoch opačne – kritickejšie o ANO ako o KDH. Slovenský rozhlas a Rádio Expres ako jediné priniesli o KDH dokonca viac pozitívnych ako negatívnych zmienok. Tento opačný spôsob informovania bol podporený aj časom pre predstaviteľov oboch strán – zatiaľ čo všetky médiá venovali viac priestoru ministrovi vnútra V. Palkovi, iba TV Markíza poskytla väčší priestor predsedovi ANO P. Ruskovi, ktorý bol akoby „protihráčom“ ministra v kauze nelegálneho odpočúvania.
TV Markíza v tejto súvislosti navyše použila aj niekoľko nekorektných príspevkov voči predstaviteľom KDH, ktoré možno definovať ako tzv. mediálne efekty (príspevky, v ktorých absentovali alebo naopak boli porušené niektoré zo základných zásad žurnalistickej etiky). Išlo o tieto mediálne efekty v príspevkoch informujúcich priamo, či nepriamo o predstaviteľoch KDH:

• 29.6. - Príspevok (autorka T. Kuišová) sa venoval nedodržaniu koaličnej dohody z roku 1998 zo strany KDH (vtedy časti SDK), ktoré sa vtedy pri hlasovaní o programovom vyhlásení vlády spojilo s opozíciou. Tento dôkaz mal pravdepodobne naznačiť nedôveryhodnosť KDH, ktoré v súčasnosti kritizovala ANO za snahu presadiť novelu interrupčného zákona s pomocou opozície. Príspevok bol uvedený bez zjavnej faktickej súvislosti so súčasnou realitou, čím nadobudol charakter účelovosti a zároveň skresľujúco, až manipulatívne používal niektoré skutočnosti (KDH nebolo v roku 1998 signatárom koaličnej dohody, tiež išlo o celkom iné pravidlá vyplývajúce z vtedajšej koaličnej dohody).
• 11.7. - Správa (autor E. Tomáš) informovala o prerušení vyšetrovania kauzy odpočúvania. Autor vôbec neuviedol podstatný fakt, že predmetom odpočúvania nebol P. Rusko, ale redakcia denníka SME. Zamlčanie tejto informácie (uviedli ju všetky zvyšné televízie) poukázalo na selektívny prístup pri tvorbe materiálu.
• 21.7. - Príspevok (autor B. Král) o kauze odpočúvania redakcie SME bol založený na výpovedi odvolaného exriaditeľa kontrarozviedky SIS P. Tótha, ktorý jednoznačne spochybnil závery vyšetrovateľov Vojenskej prokuratúry o zodpovednosti SIS za nelegálne odpočúvanie. Nepriamo zodpovednosť prisúdil Ministerstvu vnútra, čo vyjadrením rovnako nepriamo podporil aj hovorca SIS. Nikto z Ministerstva vnútra naopak nedostal možnosť reagovať.

Spôsob prezentácie politických činiteľov zostal v porovnaní s predchádzajúcim obdobím veľmi podobný. Aj v poslednom období (rovnako ako predtým) bol najviac kritizovaným politikom podpredseda vlády Pál Csáky, ktorý musí neustále čeliť tvrdej kritike zo strany iných politických subjektov, čoho výsledkom bolo až 87 negatívnych zmienok v súhrne všetkých médií. Tento počet sa blíži predchádzajúcim 102 kritickým zmienkam, pričom vtedy išlo o obdobie štyroch mesiacov. Aj tentokrát išlo o kritiku spojenú s negatívne hodnotenou referendovou kampaňou, postupom času aj s čoraz kritickejším prístupom EÚ kvôli nedostatočnej pripravenosti SR čerpať prostriedky z fondov EÚ (na začiatku monitorovaného obdobia to boli aj ďalšie kauzy – obvinenie hovorcu P. Csákyho z klientelizmu a stretnutie s prednostami okresných úradov za SMK vo vládnom zariadení Bôrik). Druhým najnegatívnejšie prezentovaným politikom bol prezident R. Schuster (39 kritických referencií) a tretím premiér M. Dzurinda (35). Pokiaľ ide o predsedu vlády, je to potvrdenie určitého poklesu kritiky voči jeho osobe, keďže predtým bol najviac kritizovaným politikom práve on (počas svojej prvej vlády, ako aj v období prvých 100 dní súčasnej).

Informácie o aktivitách vlády SR jednoznačné dominujú v hlavných spravodajských reláciach celoplošných elektronických médií už viac rokov, čo potvrdzuje ústrednú úlohu, ktorú médiá exekutíve pripisujú. Tento stav sa nijako nezmenil ani v posledných dvoch mesiacoch, keď najväčší podiel informácií o vláde bol v Rádiu Okey (67,7 %) a najmenší v TV Markíza (44 %). Verejnoprávne médiá priniesli podobne ako v predošlom období o vláde viac ako 50 % zo všetkých informácií o politických subjektoch (STV – 56,5 %, ide o mierny pokles, SRo – 62,3%, ide o mierny nárast). Z kvalitatívneho hľadiska však v médiách prevažovala neutrálna prezentácia, zároveň s prevahou negatívnych oproti pozitívnym informáciám. Najviac kritických zmienok na adresu vlády odznelo v SRo (83), najmenej v TV Joj (23). SRo bol rovnako médiom, ktoré prinieslo o vláde najviac pozitívnych zmienok (25).

Správu aj súvisiace grafy nájdete na našich internetových stránkach: www.memo98.sk

Vytvorenie tejto správy bolo podporené National Endowment of Democracy