Prezentácia politických subjektov vo vybraných médiách

Grafy a tabuľky (72 kB, ,)

3.decembra 2002

Táto správa obsahuje kvalitatívnu a kvantitatívnu analýzu celoplošných elektronických médií - STV, TV Markíza, TA3, TV Joj, Slovenský rozhlas a Rádio Twist - v súvislosti s prezentáciou novej vlády od jej vzniku, čiže za obdobie dvoch mesiacov. Predmetom monitoringu v elektronických médiách boli ich hlavné spravodajské relácie (v rozhlasových médiách boli monitorované poludňajšie a večerné relácie) a sledovanými kategóriami priestor venovaný politickým stranám, ako aj vláde a prezidentovi a spôsob, akým boli jednotlivé politické subjekty a ich predstavitelia zobrazovaní. Súčasťou monitoringu boli taktiež nadchádzajúce komunálne voľby, kde sme sa zamerali na prezentáciu kandidátov na post primátora v Bratislave a Košiciach.

• Nová vláda SR získala najväčší priestor vo všetkých monitorovaných médiách, najviac na TA3 (46,57%), najmenej v Slovenskom rozhlase (37,62 %).
• Z kvalitatívneho hľadiska však išlo prevažne o neutrálno-negatívnu prezentáciu, keď najviac kritických zmienok na adresu vlády odznelo na SRo (91), najmenej na TV JOJ (26). SRo však zároven priniesol o vláde aj najviac pozitívnych zmienok (41).
• Na rozdiel od volebnej kampane, kde boli elektronické médiá obmedzené reštriktívnou legislatívou, venovali v monitorovanom období podstatne väčší priestor prezentácii aktivít politických strán. Najvýraznejši priestor získalo opozičné HZDS, najviac na TV JOJ (15,53%), najmenej na TA3 (7,56%). Podobne ako pred voľbami, o HZDS prevažovali negatívne informácie nad pozitívnými, keď najviac kritických odznelo na Rádiu Twist (23), najmenej na STV (4).
• Pri zobrazovaní aktivít politických strán jednoznačne dominovali informácie o parlamentných stranách. Z mimoparlamentných strán dokázala získať istý priestor iba SNS.
• Z kvalitatívneho hľadiska prevládali u všetkých monitorovaných médií negatívne informácie nad pozitívnymi, s výnimkou koaličnej ANO, ktorá získala na TV Markíza ako jediný subjekt vyraznejší pozitívny priestor.

Ak po voľbách v roku 1998 médiá „šetrili“ prvú Dzurindovú vládu počas prvých troch mesiacov jej pôsobenia (tzv. prvých sto dní vlády), druhá vláda toho istého premiéra už toľko štastia nemala – ako naznačujú výsledky monitoringu za obdobie prvých dvoch mesiacov jej pôsobenia, kde u všetkých sledovaných médií v súvislosti s aktivitami starých aj nových ministrov jednoznačne prevažovali negatívne nad pozitívnymi informáciami. Vzhľadom na fakt, že tri strany bývalej vládnej koalície tvoria základ súčasného kabinetu, sa však zrejme dalo očakávať, že obdobie „moratória“ bude tentokrát podstatne kratšie, alebo nebude vôbec.

Na rozdiel od predvolebného obdobia, kedy v dôsledku reštriktívnej právnej úpravy (volebnej a mediálnej) boli média limitované pri zobrazovaní aktivít kandidujúcich strán, je za sledované obdobie dvoch mesiacov od volieb zrejmý nárast informácií o politických stranách. Podľa očakávania dominovali informácie o tých stranách, ktoré dokázali presvedčiť voličov a dostali sa do parlamentu. Popri opätovnom víťazovi volieb HZDS-ĽS, ktoré však znovu nedokázalo vytvoriť vládnu väčšinu, sa pozornosť médií sústredila najmä na staronovú koaliciu SDKÚ-KDH-SMK, ku ktorej pribudla ANO. Z ostatávajúcich parlamentných strán v porovnaní s predchádzajúcim obdobím monitorované médiá viacej informovali aj o SMERe a KSS, napriek tomu, že obidve strany skončili v opozícii. Naopak, z mimoparlamentných strán venovali médiá určitý čas iba SNS, ostatné neúspešné strany boli spomínané na minimálnom priestore.

Čo sa týka spôsobu prezentácie jednotlivých politických strán, u všetkých sledovaných médií prevláda neutrálny charakter informovania. Vzhľadom na pomer negatívnych a pozitívnych informácií o jednotlivých stranách však prevažujú kritické zmienky, pričom z parlamentných strán ich najviac odznelo na adresu opozičného HZDS-ĽS (65), najmenej v súvislosti s prezentáciou KDH a SMK (obe strany po 7). Výnimkou je iba koaličná Aliancia nového občana, ktorá získala v spravodajstve TV Markíza viac pozitívnych ako negatívnych zmienok.

Slovenská televízia

Počas monitorovaného obdobia venovala STV aktivitám novej vlády 43,48%, čo je o takmer (12%) menej ako v období počas volebnej kampane. Hoci boli aktivity novej vládnej garnitúry zobrazované prevažne neutrálne, objavili sa aj kritické zmienky (44), ktorých bolo viac ako pozitívnych (6). Podobne ako bývala vláda, aj prezident R. Schuster získal menší priestor (8,11 %) v porovnaní s predchádzajúcim obdobím (12,6%).

Z jednotlivých politických strán bolo HZDS-ĽS subjektom s najväčším zastúpením (9,83%), čo je približne rovnaký priestor, aký dostala táto strana počas volebnej kampane. Podobne ako pri informovaní o aktivitách vlády, aj o HZDS prevládali neutrálne informácie, vyskytli sa však aj negatívne zmienky (4). Strany vládnej koalície získali na STV porovnateľný priestor – SDKÚ (7,91%), SMK (6,24%), KDH (5,41%) a ANO (4,65%), pričom boli zobrazené neutrálne a vyvážene. Opozičný SMER dostal takmer (5%), pričom tu pri hodnotení prevažovali negatívne nad pozitívnymi zmienkami (3 oproti 0).

Z jednotlivých politikov získal v hlavnej spravodajskej relácii Slovenskej televízie najväčší priestor líder SDKÚ a premiér vlády M.Dzurinda (viac ako 26 minút), po ktorom nasleduje prezident R.Schuster (23 minút) a predseda parlamentu a KDH P.Hrušovský (takmer 9 minút).

Čo sa týka jednotlivých rezortov, jednoznačne najviac informácii odznelo v súvislosti s ministerstvom zdravotníctva (16,54 %), na adresu ktorého však odznelo aj najviac kritiky (8 negatívnych zmienok).

TV Markíza

Aj vo vysielaní najsledovanejšej televízie podobne ako u iných elektronických médií dominovali informácie o vláde (41,64%), ktorých však bolo menej ako v predvolebnom období (46%), hoci naďalej prevažovali negatívne informácie nad pozitívnymi (61 oproti 8). Ešte väčší pokles zaznamenal prezident Schuster, o ktorom TV Markíza počas sledovaného obdobia informovala výrazne menej (iba 5,57%) v porovnaní s obdobím volebnej kampane (14,8%).

Pokiaľ ide o politické strany, najprezentovanejšim bolo HZDS-ĽS (10,65%), zároveň však bolo po vláde SR aj najviac kritizovaným subjektom (12 kritických zmienok). Naproti tomu Aliancia nového občana (8,71%), ktorá bola druhou najzobrazovanejšou stranou po HZDS, je zároveň aj jediným subjektom, u ktorého prevažujú pozitívne informácie nad negatívnymi (5 oproti 1). Výsledky monitoringu potvrdzujú dlhodobý trend pozitívnej prezentácie ANO v hlavnej spravodojskej relácii TV Markízy, ktorý zrejme nezmenil ani fakt, že predseda ANO P. Rusko predal svoj podiel v spoločnosti Markíza-Slovakia a dokonca sa vzdal členstva v rade majiteľov TV Markíza ako aj konateľa firmy Markíza-Slovakia. Čo sa týka ostatných strán vládnej koalície, získali porovnateľný priestor – SDKÚ (7,20%), SMK (6,50%) a KDH (7,32%), pričom u všetkých prevládali negatívne informácie nad pozitívnymi. Podobným spôsobom bol zobrazený SMER, ktorý získal (4,03%) spravodajského priestoru, pričom o ňom odznelo 5 kritických a ani jedna pozitívna zmienka.

Čo sa týka jednotlivých ministerstiev, TV Markíza venovala najviac času ministerstvu financií (11,09%) a potom zdravotníctvu (10,40%), pričom práve rezort ministra R. Zajaca bol najviac kritizovaný (11 negatívnych zmienok).

V prezentácii politikov získal opäť näjvačší priestor predseda vlády a SDKÚ M. Dzurinda (30 min – v rámci zaznamenal 8 negatívnych a jednu pozitívnu zmienku), po ňom nasleduje prezident R. Schuster (takmer 20 min.) a predseda ANO a podpredseda NRSR P. Rusko (15 min.) celkového spravodajského času.

TA 3

Trend, ktorý bol zaznamenaný v spravodajstve STV a TV Markíza v súvislosti s výrazne menším priestorom venovaným vláde SR v porovnaní s obdobím volebnej kampane, neplatí v spravodajskej televízii TA3, ktorá poskytla aktivitám novej vláde väčší priestor v období po voľbách (46% v porovnaní so 40,9%). Na druhej strane sa tento trend zreteľne potvrdil pri informovaní o prezidentovi R. Shusterovi, o ktorom priniesla TA3 výrazne menej informácií v období po voľbách (6,66%) v porovnaní s obdobím volebnej kampane (32,3%).

Prezentácia politických subjektov bola z kvantitatívneho hľadiska vyvážena, keď jednotlivé parlamentné strany získali porovnateľný priestor – HZDS-ĽS (7,56%), KDH (7,05%), SDKÚ (6,66%), SMER (6,10%), ANO (5,40%) a SMK (5,06%). Z kvalitatívneho hľadiska prevažovali negatívne zmienky nad pozitívnymi pri informovaní o HZDS-ĽS (8 negatívnych a žiadna pozitívna) a SMER-e (4 negatívne a žiadna pozitívna). Za povšimnutie stojí aj väčší priestor venovaný mimoparlamentnej SNS (3,74%) v porovnaní s parlamentnou KSS (2,59%).

Čo sa týka jednotlivých rezortov, TA3 venovala najviac priestoru informáciám spojeným so silovými rezortami – ministerstvo vnútra (11%) a ministerstvo obrany (8,31%).

Najviac časového priestoru získal Mikuláš Dzurinda (31 min.), po ňom R. Schuster (17 min.) a P. Hrušovský (takmer 15 min.).

TV Joj

Na rozdiel od obdobia pred parlamentnými voľbami, kedy informácie o vláde SR tvorili 9,1%, počas monitorovaného obdobia od volieb získala nová vládna garnitúra až 44,40%, čo je najväčší nárast informácií o vláde spomedzi všetkých sledovaných médií. Na druhej strane klesajúci trend v súvislosti s informovaním o aktivitách prezidenta SR bol príznačný aj pre TV JOJ, keď v porovnaní s predchádzajúcim obdobím (18,4%) získal R. Schuster iba 4,81% celkového spravodajského priestoru. Z kvalitatívneho hľadiska odznelo v hlavnej spravodajskej relácii TV JOJ najmenej kritických informácií o novej vláde(iba 26).

Z politických strán venovala televízia najviac priestoru HZDS-ĽS (15,53%), pričom však podobne ako u ostatných médií prevládali negatívne informácie nad pozitívnymi (10 oproti 1). Čo sa týka strán vládnej koalície, s výnimkou ANO, ktorá ziskala iba 2,71%, zaznamenali ostatné strany porovnateľný časový priestor – SDKÚ 6,61%, SMK 5,50% a KDH 4,13%, pričom prevládala neutrálna a vyvážena prezentácia.

Podobne ako STV a TV Markíza, aj TV JOJ venovala najviac časového priestoru ministerstvu zdravotníctva (12,85%), po ňom nasleduje ministerstvo vnútra (12,56%).

Z politikov bol najviac prezentovaný opäť staronový predseda vlády M.Dzurinda (12 min), po ňom nasledujú predseda HZDS-ĽS V.Mečiar (takmer 8 min.) a prezident R.Schuster (takmer 4 min.).

Slovenský rozhlas

Podobne ako televízie, aj rozhlasové stanice dlhodobo prezentujú vládu SR na dominantnom priestore, pričom najmä v priebehu volebnej kampane tento podiel akceleroval ešte výraznejšie. Tento fakt sa v období od 21. augusta do 15. septembra 2002 prejavil vo všetkých rádiách(boli monitorované aj radio Okey a Expres), keď podiel informácií o aktivitách bývalej vládnej garnitúry dokonca tvoril v rámci spravodajskej štruktúry SRo a Rádia Twist viac ako 60 %. Z tohto pohľadu je preto zaujímavý podobný trend, aký sme zaznamenali v súvislosti s prezentáciou vlády SR v STV a TV Markíza, ktorý sa prejavil vo výraznejšom poklese infrormácií o vláde a naopak v nárast informácií o politických stranách. V oboch monitorovaných rádiách je tento trend ešte výraznejší, keď najmä v spravodajstve SRo poklesol podiel vlády na 37 %.

Čo sa týka prezentácie aktivít prezidenta R. Schustera, podobne ako všetky ostatné médiá, aj Slovenský rozhlas mu poskytol v rámci spravodajstva menší priestor (iba 3 % v porovnaní s 10,5 % počas volebnej kampane).

Z politických strán získalo najväčší priestor opozičné HZDS-ĽS (11,79%), kde však opäť pri prezentácii prevládali negatívne nad pozitívnymi zmienkami (8 oproti 3). Pomerne rozsiahli priestor získala v poradí druhá Aliancia nového občana (11,78%), čo je v porovnaní s predvolebným obdobím výrazný nárast (o viac ako 10 % v porovnaní s priestorom počas oficiálnej volebnej kampane). Z koaličných strán získala najmenší priestor SDKÚ (iba 1,68%), čo bolo ešte menej ako KSS (2,71%). Ďalšie strany novej vlády získali porovnateľný priestor KDH 9,63% a SMK 8,17%, pričom o celej vládnej koalícii z kvalitatívneho hľadiska dominovali neutrálne a vyvážené informácie.

Čo sa týka prezentácie jednotlivých politikov, najviac informácií odznelo o M. Dzurindovi (22 min.), po ňom nasleduje P. Hrušovský (12 min.) a R. Fico (takmer 12 min.). Jediným kritizovaným politikom bola predsedkyňa SNS A. Malíková (8 negatívnych zmienok).

Rádio Twist

Podobne ako SRo, aj Twist priniesol v povolebnom období o vláde takmer o 15 % menej informácií v rámci svojej spravodajskej štruktúry (44,5% v porovnaní so 60,3%). Výrazne poklesol aj celkový podiel informácií o prezidentovi SR, ktorý získal 5,8% v povolebnom období, čo je podstatne menej v porovnaní s 15,8% z obdobia volebnej kampane.

Z politických strán opäť dominovalo HZDS-ĽS (14,1%), ale rovnako ako všetky ostatné médiá, aj u Twistu pri hodnotení tejto opozičnej strany prevládali negatívne (23) nad pozitívnymi (5) zmienkami. Čo sa týka prezentácie ostatných parlamentných strán, celkový časový priestor je takmer rovnomerne rozdelený medzi koalíciu a opozíciu, keď z koaličných strán ziskalo najviac KDH (7,5%), najmenej SDKÚ (3%). Z kvalitatívneho hľadiska prevládali okrem HZDS-ĽS negatívne informácie nad pozitívnymi ešte pri prezentácii SNS (7 oproti 0), SMER-u (7 oproti 3), ANO (6 oproti 3) a KSS (6 oproti 4).

Čo sa týka prezentácie jednotlivých politikov, najviac priestoru získal M. Dzurinda (16 min.), nasleduje P. Hrušovský (7 min.) a R. Fico (5 min.).

Legislatívny rámec

Pôsobenie médií v období pred začiatkom, ako aj v priebehu oficiálnej volebnej kampane pred voľbami do orgánov samosprávy obcí (komunálne voľby) je upravené okrem iných právnych predpisov predovšetkým zákonom č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí. Podľa § 30 tohto zákona sa za oficiálnu volebnú kampaň považuje obdobie 17 dní až 48 hodín pred začiatkom volieb. Oficiálna volebná kampaň sa teda začala 19. novembra a trvá do stredy 14.00 hod 4. decembra. Touto hodinou zároveň začína tzv. moratórium, kedy je zakázaná akákoľvek kampaň v médiách. Vysielatelia mohli na kampaň vyhradiť maximálne 5 hodín svojho vysielacieho času, pre všetky kandidujúce subjekty spoločne, avšak maximálne 30 minút na prezentáciu jednej strany, či nezávislého kandidáta.

Vysielatelia mohli naďalej vysielať spravodajské a publicistické relácie, ak sa realizovali spôsobom a za okolností ako v čase mimo kampane. Zároveň boli však povinní zabezpečiť, aby tieto relácie vysielané v rámci kampane boli vyvážené a nestranné.
Práve kritérium vyváženosti relácií je nutné vnímať veľmi citlivo, predovšetkým z pohľadu participácie reprezentantov jednotlivých politických strán a tak médiá boli povinné klásť zvýšenú pozornosť na zastúpenie hostí, hlavne pokiaľ ide o diskusné programy.

V porovnaní so znením komunálneho volebného zákona z roku 1998, ako aj s volebným zákonom, ktorý upravuje volebnú kampaň pre voľby do NRSR, možno súčasné znenie zákona označiť ako pomerne významný pokrok. Posledná novela zo začiatku tohto roka (36/2002 Z.z.) upravila nanovo, konformne s už existujúcim zákonom o voľbe prezidenta, podmienky fungovania médií v kampani. Predovšetkým to znamená, že v kampani sa mohli na rovnakej úrovni ako verejnoprávne STV a Sro zúčastniť aj súkromní vysielatelia a zákon rovnako spomína aj tlačené média. Zákon presnejšie alebo novým spôsobom upravuje niektoré pojmy (volebná kampaň, právo na odpoveď, vymedzenie režimu pravidelných spravodajských a publicistických relácií), ktorých absencia v zákonoch o voľbách do NRSR a o voľbách do VÚC spôsobovala vysielateľom značné problémy s realizáciou ústavného práva občanov na informácie.

Pôsobenie celoplošne vysielajúcich televízií

Výsledky monitoringu spravodajských relácií celoplošne vysielajúcich televízií STV, TV Markíza, TA3 a TV JOJ naznačujú, že komunálne voľby patrili medzi témy, ktorým tieto médiá venovali svoju pozornosť, avšak v žiadnej z televízií táto téma nebola dominujúcou a priestor venovaný komunálnym voľbám sa ešte zmenšil od začiatku oficiálnej volebnej kampane (po 19. novembri). Televízie začali výrazne informovať o komunálnych voľbách už v októbri keď štyri monitorované televízie informovali v rámci hlavných spravodajských relácií o tejto téme na priestore 51 min. 21 sek., v novembri sa priestor venovaný tejto téme zmenšil na 41 min. 45 sek. Monitorované televízie teda venovali s termínom blížiacich sa volieb tejto téme menšiu pozornosť. V období od 19. do 30. novembra v čase oficiálnej volebnej kampane odvysielali monitorované televízie v rámci hlavných spravodajských relácií iba 14 min. 12 sek.

Je zrejmé že vzhľadom na lokálny rámec komunálnych volieb nepokrývali monitorované celoplošne vysielajúce televízie jednotlivých kandidátov či koaličné zoskupenia v detailnejšom zábere. Výsledky monitoringu spravodajských relácií však naznačujú, že niektorí politici kandidujúci vo voľbách dostali v rámci vysielania médií výraznejší priestor. Spomedzi kandidátov na primátora Bratislavy, ktorým venovali monitorované televízie väčšiu pozornosť v porovnaní s kandidátmi v iných mestách dostali najväčší priestor A. Ďurkovský – 5 min. 44 sek. a J. Stern – 1 min. 57 sek. Žiaden z ostatných kandidátov na primátora Bratislavy nezískal súhrnne viac ako 30 sekúnd. Spomedzi kandidátov na funkciu primátora druhého najväčšieho slovenského mesta – Košíc, venovali monitorované televízie najväčšiu pozornosť Z. Trebuľovi – 3 min. 19 sek. a E. Kočišovi – 1 min. 35 sek. Opäť prezentácia ostatných siedmich kandidátov nepresiahla pre žiadneho z nich súhrnne viac ako pol minúty.

V období od 22. septembra do 30. novembra poskytli Noviny STV téme komunálnych volieb 37 min. 29 sek.. Noviny STV v porovnaní s hlavnými spravodajskými reláciami ostatných televízií venovali komunálnym voľbám najväčší dôraz, keďže táto téma bola súhrnne štvrtou najprezentovanejšou v tomto období po témach integrácia do EÚ, zostavovanie vlády a informáciách o parlamentných voľbách. V rámci hlavnej spravodajskej relácie prezentovala STV aj kandidátov na primátorov krajských miest (Bratislava, Trnava, Nitra, Žilina, Trenčín, Banská Bystrica, Košice, Prešov).

TV Markíza v relácií Televízne Noviny venovala v rovnakom období téme komunálnych volieb priestor 20 min. 49 sek. a táto téma bola šiestou najprezentovanejšou. Okrem už spomenutých tém, ktoré získali väčší priestor aj v STV, venovala TV Markíza viac pozornosti aj problematike integrácie SR do NATO a informáciám o rozpočte SR na rok 2003. Okrem informácií v hlavnej spravodajskej relácii dostali počas oficiálnej volebnej kampane priestor kandidáti na funkciu primátora Bratislavy aj v rámci relácií SITO a Teleráno. Z monitorovaných televízií venovala v rámci hlavných spravodajských relácií kandidátovi na primátora Bratislavy A. Ďurkovskému najväčší priestor práve TV Markíza – 3 min. 23 sek. Priestor venovaný prezentácií J. Sterna predstavoval v rovnakom období 1 min. 41 sek. pričom ostatní ôsmi kandidáti neboli v rámci Televíznych Novín TV Markíza zobrazení. Na druhej strane treba spomenúť, že A. Ďurkovský a J. Stern boli v hlavnej spravodajskej relácii TV Markíza prezentovaní v období ešte pred začiatkom oficiálnej volebnej kampane.

Televízia TA3 venovala komunálnym voľbám (v rámci vybraného polhodinového podvečerného bloku vysielania) 29 min. 14 sek. Táto téma bola rovnako ako aj v TV Markíza šiestou najprezentovanejšou, pričom väčší priestor dostali opäť rovnaké témy ako v TV Markíza. TV JOJ prezentovala v rámci hlavnej spravodajskej relácie 6 min. 33 sek. téme komunálnych volieb, pričom táto problematika bola siedmou najprezentovanejšou.

Pôsobenie lokálnych médií televízií

Na rozdiel od celoplošne vysielajúcich médií, ktoré pokrývali tému komunálnych volieb vo všeobecnej rovine a v obmedzenom rozsahu, väčšina lokálnych televízií využila možnosť prezentovať kandidátov a politické zoskupenia a participovať tak na predvolebnej kampani na lokálnej úrovni. Na rozdiel od predchádzajúcich volieb mali lokálni vysielatelia možnosť podieľať sa na vysielaní volebnej kampane za jasne stanovených podmienok a využiť aj možnosti vysielania platenej politickej reklamy. Okrem informácií o kandidátoch vysielaných v rámci spravodajských relácií prezentovala väčšina lokálnych televízií účastníkov volebnej súťaže aj prostredníctvom špeciálnych volebných programov a informačných blokov. V prevažnej miere predstavovali lokálne televízie kandidátov priamo (napr. TV Poprad, TV ZOBOR Nitra, INFO štúdio Dolný Kubín, INFO - TEMEX TV Prešov, TV TURIEC Martin, TV Trenčianske Teplice, TV AVT Prievidza, TV Bánovce nad Bebravou) a prostredníctvom reklamných spotov vo vysielaní (napr. TV PEZINOK, TV Poprad, TV ZOBOR Nitra, TV Hlohovec, TV Bardejov, TV Ľubica, INFO – TEMEX TV Prešov, TV Trenčín, TV Handlová, TV Púchov) alebo reklamy vo videotexte (napr. TV PEZINOK, TV Poprad, TV ZOBOR Nitra, TV Hlohovec, TV Ľubica, TV Trenčín, TV Handlová, TV Bánovce nad Bebravou). Niektoré lokálne televízie odvysielali aj diskusné relácie – okrúhle stoly (napr. TV ZOBOR Nitra, TV Hlohovec, TV Bardejov, TV Trenčín, MTT Trnava, TV Handlová) a televízie vo všeobecnosti poskytovali informácie pre voliča súvisiace s komunálnymi voľbami.

Podrobnejšie výsledky monitoringu vybraných lokálnych televízií budú k dispozícii po komunálnych voľbách.

Vytvorenie tejto správy bolo podporené National Endowment of Democracy, Freedom House, British Embassy a NOS - OSF.