Prezentácia politických subjektov vo vybraných médiách

Grafy a tabuľky (100 kB, ,)

11. septembra 2002

Toto je v poradí štvrtá správa, pri ktorej MEMO 98, v spolupráci s nezávislým poradným výborom, postupovalo v súlade s kritériami zhrnutými v Morálnom kódexe správania sa médií v predvolebnom období. Zároveň ide o prvé zhodnotenie oficiálnej volebnej kampane - monitoring zahŕňa prvé dva týždne tohto obdobia, konkrétne od 21. augusta do 3. septembra 2002. Správa obsahuje výsledky monitoringu prezentácie politických subjektov v celoplošne pôsobiacich elektronických médiách – STV, TV Markíza, TA3, TV Joj, Slovenský rozhlas, Rádio Expres, Rádio Okey a Rádio Twist, ako aj vo vybraných tlačených médií – Národná obroda, Nový čas, Nový deň, Pravda a SME. Predmetom monitoringu v elektronických médiách boli ich hlavné spravodajské relácie (vo všetkých rozhlasových médiách boli monitorované poludňajšie a večerné relácie) a v tlačených médiách to boli všetky politicky relevantné články. Sledovanými kategóriami boli:

• priestor venovaný kandidujúcim politickým stranám a hnutiam, ako aj vláde a prezidentovi,
• spôsob, akým boli jednotlivé politické subjekty a ich predstavitelia zobrazovaní.

• Vo väčšine médií boli najvýraznejšie prezentované vláda a prezident (z elektronických médií vláda najviac v Rádiu Twist – 50% a prezident v TA 3 – 45,7%, z tlačených médií v Novom dni – 42,8%, resp. v Novom čase – 59,5%). Vláda je naďalej najkritizovanejší subjekt (389 negatívnych zmienok v Novom dni, 32 v TV Markíza a 18 v Rádiu Okey)
• Prezentácia politických strán sa z kvantitatívneho hľadiska viac vyrovnala. Napriek tomu stále viac ako polovica všetkých médií venovala najvýraznejší priestor HZDS-ĽS (z televízií STV - 13,8%, z rádií Rádio Expres – 14,6% a v tlači Nový deň – 32,3%). Zo všetkých kandidujúcich strán išlo aj o najnegatívnejšie zobrazenie (72 negatívnych referencií v Pravde a z elektronických médií v Rádiu Twist - 16)
• Zvýšil sa počet strán, pri prezentácii ktorých prevládali pozitívn nad negatívnymi zmienkami - v súhrne všetkých médií išlo o 5 strán (SDKÚ, KDH, ANO, SMK, Smer)
• Médiá priniesli informácie o všetkých kandidujúcich politických stranách. Rozdiely existujú v jednotlivých médiách – najväčší počet strán predstavili denníky Pravda a SME (po 22), najmenej strán bolo prezentovaných v Rádiu Expres (12)

Elektronické médiá

Počas oficiálnej volebnej kampane sa v porovnaní s predchádzajúcimi sledovanými obdobiami (máj-júl 2002, príp. posledné tri týždne pred začiatkom kampane) vo vysielaní tohto typu médií v ešte výraznejšej miere prejavili účinky súčasnej nedokonalej volebnej a mediálnej legislatívy. V nej určité pravidlá pôsobenia médií buď úplne absentujú alebo pripúšťajú nejednoznačnú interpretáciu, čím značne limitujú televízne a rozhlasové stanice v poskytovaní čo možno najúplnejšieho obrazu o aktivitách kandidujúcich politických subjektov. Médiá radšej volia cestu neinformovania, či iba obmedzeného informovania o ich činnosti, aby sa vyhli prípadným sankciám (typické je to predovšetkým pri televíziách). Signifikantným je preto výsledok, ktorý hovorí o presvedčivej prevahe informácií o štátnych orgánoch (vláda, prezident) na úkor, z hľadiska zákona citlivých, informácií o účastníkoch volebnej kampane. Počas sledovaného obdobia dostali výrazný priestor informácie súvisiace so snahou vziať I. Lexu do väzby. V týchto príspevkoch, či článkoch bol často predstavený ako exriaditeľ SIS, pričom však implikácie politických súvislosti s HZDS-ĽS sú zjavné. Kandidujúce politické zoskupenia mali rozdielne zastúpenie v jednotlivých televíziách – najviac ich dostalo priestor v spravodajskej TA 3 (17), naopak najmenej v TV Joj (13), v STV a v TV Markíza bolo zastúpených 14 strán. Ani v jednej televízii nezaznela jediná zmienka na adresu 10 strán: Béčko-Revolučná robotnícka strana, Ľavicový blok, Ľudová strana, Nezávislá občianska strana nezamestnaných a poškodených, Rómska občianska iniciatíva, ROMA, ROSA, Strana národnej jednoty, Strana za demokratické práva občanov, Strana zelených na Slovensku.

Slovenská televízia

Pri porovnaní priestoru venovaného politicky relevantným udalostiam počas úvodných dvoch týždňov volebnej kampane možno konštatovať, že v STV dominovali informácie o predstaviteľoch vlády. Vláde bola venovaná takmer polovica vysielacieho času hlavnej spravodajskej relácie - 49,1%. Ďalším výrazne zobrazeným subjektom bol prezident R. Schuster (16%), ktorý bol spomínaný v súvislosti s jeho ochorením a nasledujúcimi vyjadreniami o spôsobe vlastnej liečby, ktoré boli častým dôvodom jeho prezentácie (podobne tomu bolo aj v iných médiách). Z jednotlivých politických strán, ktoré sa budú v nadchádzajúcich voľbách usilovať o priazeň voličov, bolo HZDS-ĽS subjektom s najväčším zastúpením (13,8%). Príčinami boli stále aktuálne otázky súvisiacie s etablovaním sa HZD , ako subjektu často spájaného s HZDS, s tým spojené diskusie okolo vývoja volebných preferencií a najdôležitejším javom, ktorý ovplyvnil prezentáciu HZDS-ĽS v STV (a rovnako aj vo väčšine ostatných médií) bola kauza opätovného vzatia poslanca HZDS-ĽS a exriaditeľa SIS I. Lexu do väzby, ktorej úvod spadá tesne pred začiatok oficiálnej volebnej kampane. Oveľa menší priestor bol v STV venovaný iným politickým stranám, nasledovali Smer (3,6%), KDH a ANO (obe po 3,1%). Hoci jednoznačná väčšina informácií o vláde mala neutrálny charakter, vláda SR bola najnegatívnejšie prezentovaným subjektom, keď na jej adresu odznelo v sledovanom období najviac negatívnych zmienok (12 oproti 1 pozitívnej), z ostatných subjektov prevažovali ešte negatívne zmienky pri SMER-e (0 pozitívnych oproti 4 negatívnym) a pri HZDS (0 oproti 3). Prezentácia zvyšných strán a hnutí bola prakticky výlučne neutrálna.

TV Markíza

Aj vo vysielaní najsledovanejšej televízie dominovali informácie o vláde a prezidentovi SR (40,8%, resp. 22,7%), pričom je možné hovoriť o podobných dôvodoch ako u STV. Pokiaľ ide o samotné politické strany, najprezentovanejším subjektom bola Aliancia nového občana, ktorej bol poskytnutý priestor 10,1%. Tento údaj je zaujímavý v súvislosti so sporom televízie s Radou pre vysielanie a retransmisiu (RVR), keď TV Markíza dlhú dobu ignorovala sankciu udelenú zo strany licenčného orgánu za preferovanie ANO, pričom argumentom televízie bola práve vyrovnanosť kvantitatívnej prezentácie porovnávaných strán ANO a Smer (sankcia bola udelená aj za komentatívne prvky v spravodajstve). Práve v období volebnej kampane, keď je zákonná požiadavka na vyváženosť sledovaná ešte pozornejšie, sa prezentácia strany Smer odlišuje. Priestor jej venovaný bol druhý najväčší zo všetkých strán (6,1%), na druhej strane išlo ale zároveň po vláde o najnegatívnejšie zobrazenie – 0 pozitívnych oproti 3 negatívnym (vláda – 3 pozitívne referencie a 32 negatívnych). Ďalšími zobrazenými stranami boli HZDS-ĽS (4,1%), SDKÚ (3,4%) a SMK (3,2%).
Vo včerajšej hlavnej spravodajskej relácii sa TV Markíza venovala téme znehodnocovania volebných plagátov, čo je všeobecný problém prebiehajúcej kampane, ktorý sa týka viacerých politických strán. V Televíznych novinách sa tento problém zúžil iba na jednu politickú stranu (ANO), ktorej predstavitelia na výraznom časovom priestore (celý príspevok trval 2:21 sec.) mali možnosť vyjadriť sa k prelepovaniu ich plagátov. Hoci v príspevku odznelo, že terčom útoku sú aj plagáty iných politických strán, tieto nedostali žiadny priestor na vyjadrenie. Vzhľadom na celkovú dĺžku príspevku a faktu, že priestor na vyjadrenie dostali iba predstavitelia jednej politickej strany sa domnievame, že išlo o jednostrannú a nevyváženú prezentáciu zo strany TV Markíza.

TA 3

Prezentácia politických subjektov vo spravodajskej televízii TA 3 sa mierne odlišovala od predchádzajúcich televízií. Pokiaľ ide o priestor, najvýraznejšia pozornosť bola venovaná prezidentovi R. Schusterovi (45,7%), pričom z kvantitatívneho hľadiska išlo spomedzi monitorovaných médií o najväčší priestor. Za ním nasledovala vláda s 30,6% vysielacieho času. Z politických strán bola stranou s najvýznamnejším zastúpením SDA (8%) a HZDS-ĽS (5,6%).
Pokiaľ ide o charakter prezentovaných informácií, TA 3 tak ako aj v minulosti, zobrazovala politicky relevantné udalosti podobným spôsobom ako verejnoprávna STV - s podobným zastúpením pozitívne alebo negatívne zafarbených referencií o kandidujúcich stranách (iba 20 iných ako neutrálnych zmienok, v STV 21). Negatívna charakteristika sa objavila hlavne pri vláde (2 pozitívne oproti 8 negatívnym) a SNS (0 oproti 3).

TV Joj

Aj TV Joj, rovnako ako TA 3, poskytla prezidentovi najväčší priestor zo sledovaných subjektov (26,7%), pričom nasledovala vláda (16,8%). Z politických strán to bolo HZDS-ĽS (12,5%), nasledoval Smer (7,2%) a rovnako boli zastúpené ANO a SNS (6,1%).
Z pohľadu spôsobu, akým televízia informovala o politických subjektoch, je možné povedať, že spravodajstvo sa mierne odlišovalo od obdobia pred začiatkom oficiálnej kampane. Z hľadiska kvalitatívnej analýzy bola TV Joj médiom s najnižším podielom informácií s pozitívnou alebo negatívnou konotáciou (vyskytli sa takmer výlučne neutrálne zmienky), išlo o 14 takýchto referencií. Zároveň bola spoločne s STV jedinou televíziou, ktorá priniesla o všetkých sledovaných subjektoch spoločne iba jedinú pozitívnu zmienku (o vláde, rovnako aj STV). Podobne ako v TA 3 mali v spravodajskej relácii najnegatívnejšie zobrazenie vláda a SNS.
  Čo sa týka priestoru poskytnutého kandidujúcim subjektom v rádiách, najviac ich dostalo priestor v privátnych rádiách Okey a Twist (po 14), naopak najmenej v Rádiu Expres (12). Ani v jednom z rádií nebola zaznamenaná ani jediná zmienka na adresu 10 strán: Béčko-Revolučná robotnícka strana, Ľudová strana, Nezávislá občianska strana nezamestnaných a poškodených, ROMA, ROSA, Slovenská národná jednota, Strana za demokratické práva občanov, Strana zelených na Slovensku, Združenie robotníkov Slovenska a Žena a rodina

Slovenský rozhlas

V oblasti rozhlasových staníc je už dlhodobejšie zreteľnou skutočnosť, že vláda SR je prezentovaná na najväčšom priestore, takmer na polovici spravodajského priestoru. Tento fakt zostal zachovaný aj v období do 21. augusta do 3. septembra 2002, pričom podobná forma prezentácie nebola zaznamenaná iba u Rádia Expres. Dlhodobejšie zreteľnou črtou je aj spôsob poskytovania informácií, keď je v rádiách v porovnaní s televíziami omnoho častejšie používanie pozitívnych a negatívnych zmienok. Slovenský rozhlas poskytol celkovo vláde a jej predstaviteľom 48,3% vysielacieho času. Nasledovali informácie o prezidentovi (12,1%) a o najvýraznejšie zastúpenej politickej strane, ktorou bola SMK (10,8%). Až potom nasledovalo HZDS-ĽS s 5,7% celkového spravodajského priestoru. Väčšina informácií o vláde mala neutrálny charakter, pokiaľ ide o kvalitu prezentovaných informácií, negatívne prevažovali v súvislosti s prezentáciou HZDS (2 pozitívne oproti 8 negatívnym) HZD (0 oproti 5) a SMK (0 oproti 4). Jediným subjektom s miernou prevahou pozitívnych zmienok bol prezident R. Schuster.

Rádio Expres

Toto médium bolo v sledovanom období jediné, aj vrátane tlačených médií, ktoré v súhrne prinieslo viac pozitívnych referencií ako negatívnych (45 oproti 18). Výsledkom je, že subjektov, ktoré boli v Rádiu Expres prezentované prevažne neutrálne a pozitívne bolo až 9 – Smer, SDKÚ, KDH, SMK, HZD, HZDS-ĽS, vláda, SDĽ a SNS. Na druhej strane negatívne informácie mierne prevažovali u prezidenta SR. Priestor, ktorý rádio poskytlo jednotlivým predstaviteľom politickej scény, bol v intenciách obrazu v iných médiách. Najvýraznejšie zastúpenie mal prezident (38,7%) a vláda (28,2%). Zo samotných účastníkov volebnej kampane to bolo HZDS-ĽS (14,6%) a s odstupom KDH (5,6%).

Rádio Okey

V Rádiu Okey sme zo všetkých elektronických médií zaznamenali najvyšší výskyt informácií inej ako neutrálnej konotácie (46 pozitívnych a 60 negatívnych). Tieto boli najčastejšie používané pri informovaní o Aliancii nového občana, ktorá bola najpozitívnejšie vykresleným subjektom (11 pozitívnych oproti 2 negatívnym). Mierne pozitívny obraz bol ešte u KDH, SMK a SDKÚ. Naopak negatívne zmienky prevažovali pri referovaní o týchto politických aktéroch – vláda (12 pozitívnych oproti 18 negatívnym), SNS (2 oproti 6), SDA (0 oproti 4), Smer a PSNS.

Rádio Twist

Tento súkromný vysielateľ v sledovanom období značne ustúpil od prezentácie aktivít jednotlivých kandidujúcich strán a hnutí a venoval sa činnosti verejných predstaviteľov štátu, predovšetkým vláde a prezidentovi. Informácie o týchto subjektoch tvorili viac ako tri štvrtiny všetkých politicky významných informácií (vláda 50% a prezident 27,3%). Zastúpenie strán bolo skôr marginálne – HZDS-ĽS 3,1% a SMK s SNS na úrovni 2,8%. Kvalitatívna stránka priniesla väčšie zastúpenie pozitívnych referencií, čo sa odrazilo vo  fakte, že u troch subjektov prevažovali pozitívne nad negatívnymi zmienkami – SMK (6 oproti 0), vláda (11 oproti 6) a Smer (7 oproti 4). Naopak prevaha negatívnych bola zaznamenaná u týchto subjektov – HZDS-ĽS (1 pozitívna oproti 16 negatívnym), HZD a prezident (0 oproti 4).

Tlačené médiá

Tlačené médiá sa v porovnaní s elektronickými nachádzajú v odlišnej situácii. Vo všeobecnosti sa na správanie týchto dvoch typov médií uplatňujú rozdielne kritéria, hoci základné predstavy o kvalite novinárskej práce sú rovnaké, bez ohľadu na typ média. Súčasný právny rámec umožňuje voľnejšie pôsobenie týchto médií pri prezentovaní politicky relevantných udalostí. V praxi to znamená možnosť pokryť aktivity politických subjektov bez výraznejšieho obmedzenia, do čoho možno zahrnúť aj uverejňovanie platenej politickej inzercie.
Tlač počas prvých dvoch týždňov volebnej kampane pristúpila najkomplexnejšie k prezentácii kandidujúcich subjektov, čo vyplýva aj z charakteru tohto typu média. Najviac politických strán dostalo priestor v denníkoch Pravda a SME (po 22), naopak najmenej v Novom čase (14), ktorý prezentuje udalosti predovšetkým z bulvárnejšieho pohľadu. Ani v jednom z denníkov nebola zaznamenaná ani jediná zmienka na adresu 2 strán: Ľudová strana a Žena a rodina.

Nový čas

Bulvárne orientovaný denník venoval viac ako polovicu politicky relevantného priestoru prezidentovi R. Schusterovi (59,5%). Z politických strán išlo o SNS (8,4%), HZDS (8,3%) a DS (6,3%). Prezident bol pritom aj jedným z najnegatívnejšie zobrazovaných subjektov (0 pozitívnych oproti 10 negatívnym), inými boli HZDS-ĽS (1 oproti 22) a SNS (0 oproti 7).
Stranami, ktoré v Novom čase inzerovali boli HZDS-ĽS, ANO a SDA.

Vo svojom čísle z 9.9 2002 sa denník Nový čas vracia k listu arcibiskupa Sokola, v ktorom veriacim nepriamo naznačuje nevoliť Smer, ANO a strany s ateistickym základom, vodcami ktorých sú neveriaci, liberáli, bývalí komunisti. Svojím čitateľom však Nový čas v predovšetkým na titulnej strane v názve „Cirkev káže: Nevoľte Ruska“ zužuje výzvu nevoliť na stranu ANO a jej predsedu P. Ruska, ktorý v článku dostáva aj priestor na reakciu. Hoci v rámci článku dostali priestor na vyjadrenie aj predstavitelia KDH a SDA, priestor nedostal žiadny predstaviteľ strany SMER, ktorá je v spomínanom liste arcibiskupa Sokola uvedená na prvom mieste. Z tohto dôvodu sa domnievame, že išlo zo strany denníka Nový čas o nevyváženú prezentáciu.

SME

Tento denník sa podobne ako Pravda venuje prezentovaniu politických strán a hnutí nielen vo forme zachytenia ich predvolebných aktivít, ale aj vo forme viacerých analýz volebných programov konkrétnych subjektov, ktoré prispievajú k kvalifikovanosti volebného rozhodnutia čitateľov tohto denníka.
Kvantitatívna analýza ukázala pomerne rovnomerné informovanie o viacerých subjektoch – prezident (16%), vláda (13,9%), SDKÚ (12,7%), Smer (10,1%). Pokiaľ ide o kvalitu poskytnutých informácií, ani jeden zo sledovaných aktérov nebol prezentovaný pozitívne. Významnejšia prevaha negatívnych referencií bola naopak zaznamenaná v súvislosti so subjektami Smer (4 pozitívne oproti 30 negatívnym), HZDS-ĽS (5 oproti 27), prezident SR (0 oproti 11), vláda (4 oproti 20) a ANO (4 oproti 16).
Denník poskytol priestor pre platenú inzerciu najväčšiemu počtu politických strán – SMK, ANO, SDA, SDKÚ, DS.

Pravda

Denník sa kvalitne zhostil informačnej úlohy pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami, keď okrem toho, že priniesol informácie o takmer všetkých kandidujúcich politických stranách (22), poskytuje svojim čitateľom pomoc aj vo forme interview s lídrami niektorých relevantných politických subjektov.
Pokiaľ ide o kvantitatívnu prezentáciu, najzobrazovanejšími subjektami boli HZDS-ĽS (22,6%), vláda (19,5%), HZD (7,9%) a KDH (6,5%). Z hľadiska charakteru výpovedí boli pozitívne vykreslené KDH (13 pozitívnych oproti 2) a OKS (7 oproti 0), naopak negatívne HZDS-ĽS (9 pozitívnych oproti 72 negatívnym), SNS (1 oproti 16), SDĽ (3 oproti 19) a vláda (8 oproti 28).
Politickú reklamu uverejnili v Pravde SDĽ a SDA.

Nový deň

Denník Nový deň sa dlhodobo profiluje ako periodikum s jednoznačnou orientáciou na pozitívnu prezentáciu aktivít HZDS-ĽS a na druhej strane na ostrú kritiku činnosti vlády. V sledovanom období oficiálnej volebnej kampane bola vláda najprezentovanejším subjektom, pričom išlo takmer o výlučne negatívnu prezentáciu (na adresu vlády odznelo najviac kritických zmienok zo všetkých médií – presne 389 oproti 9 pozitívnym). Z politických strán išlo o jednoznačné priorizovanie HZDS-ĽS, ako z kvantitatívnej (32,3%), tak aj z kvalitatívnej stránky (224 pozitívnych oproti 14 negatívnych). Prezentácia ostatných strán bola veľmi marginálna, pričom takmer u všetkých prevažovali negatívne zmienky.
HZDS-ĽS bola jedinou stranou, ktorá mala v denníku platenú politickú inzerciu.

Národná obroda

V tomto denníku bol najväčší priestor venovaný predstaviteľom vlády (19,2%), pričom pomerne významný priestor dostal aj prezident R. Schuster (16,3%). Pokiaľ ide o politické strany, najvýraznejšie zastúpenie malo HZDS-ĽS (18,8%) a následne ANO (11,8%) a SDKÚ (7,1%). Z pohľadu charakteru prezentovaných informácií, jedinou stranou s pozitívnym zobrazením bola Aliancia nového občana (15 pozitívnych oproti 8 negatívnym). Naopak negatívne zobrazene prevládalo v súvislosti s HZDS-ĽS (4 pozitívnych oproti 49 negatívnym), Smer (1 oproti 14), SDKU (4 oproti 30) a vládou (8 oproti 49).
Aliancia nového občana bola zároveň jedinou kandidujúcou stranou, ktorá mala v Národnej obrode platenú politickú inzerciu.

Projekt Morálneho kódexu správania sa médií počas volebnej kampane zatiaľ podporili:
Médiá: STV, TV Markíza, TA3, Rádio Twist, Rádio Expres, Rádio Okey, Národná obroda a Nový čas
Politické strany: HZDS, Smer, ANO, SMK, SDKÚ, HZD, KDH, SNS, PSNS, SDL a SDA

Správu aj súvisiace grafy nájdete na našich internetových stránkach: www.memo98.sk a www.infovolby.sk

Vytvorenie tejto správy bolo podporené National Endowment of Democracy, Freedom House a British Embassy.