Prezentácia politických subjektov vo vybraných médiách

Grafy a tabuľky (58 kB, ,)

17. septembra 2002

Toto je v poradí piata správa, pri ktorej MEMO 98, v spolupráci s nezávislým poradným výborom, postupovalo v súlade s kritériami zhrnutými v Morálnom kódexe správania sa médií v predvolebnom období.

Ide o celkové zhodnotenie oficiálnej volebnej kampane - monitoring zahŕňa tri a pol týždňa tohto obdobia, konkrétne od 21. augusta do 15. septembra 2002. Správa obsahuje výsledky monitoringu prezentácie politických subjektov v celoplošne pôsobiacich elektronických médiách – STV, TV Markíza, TA3, TV Joj, Slovenský rozhlas, Rádio Expres, Rádio Okey a Rádio Twist, ako aj vo vybraných tlačených médiách – Národná obroda, Nový čas, Nový deň, Pravda a SME. Predmetom monitoringu v elektronických médiách boli ich hlavné spravodajské relácie (vo všetkých rozhlasových médiách boli monitorované poludňajšie a večerné relácie) a v tlačených médiách to boli všetky politicky relevantné články. Sledovanými kategóriami boli:

• priestor venovaný kandidujúcim politickým stranám a hnutiam, ako aj vláde a prezidentovi,
• spôsob, akým boli jednotlivé politické subjekty a ich predstavitelia zobrazovaní.
• Vo všetkých elektronických médiách boli najvýraznejšie prezentované vláda a prezident (z televízií vláda najviac v STV – 54,2% a prezident v TA 3 – 32,3%, z rádií vláda v Sro – 62,1% a prezident v Rádiu Expres – 22,4%). Vláda je naďalej najkritizovanejší subjekt (53 negatívnych zmienok v TV Markíza a 32 v Rádiu Okey)
• Prezentácia politických strán bola z kvantitatívneho hľadiska na podobnej úrovni. Napriek tomu väčšina médií venovala najvýraznejší priestor HZDS-ĽS (z televízií TV Joj - 19,2%, z rádií Rádio Expres – 15,8% a v tlači Nový deň – 29,9%). Zo všetkých kandidujúcich strán išlo aj o najnegatívnejšie zobrazenie (158 negatívnych referencií v denníku SME a z elektronických médií v Rádiu Twist - 45)
• Pri informovaní o väčšine relevantných strán prevládali pozitívne nad negatívnymi zmienkami - v súhrne všetkých médií išlo o 6 strán (SDKÚ, KDH, ANO, SMK, HZD, Smer). Naopak o opozičných a ľavicových subjektoch odzneli informácie s prevahou opačných referencií – išlo o HZDS-ĽS, SDĽ, PSNS, SNS, SDA a KSS.
• Médiá priniesli informácie o všetkých kandidujúcich politických stranách. Rozdiely existujú v jednotlivých médiách – najväčší počet strán predstavil denník SME (všetkých 26), najmenej strán bolo prezentovaných v Rádiu Expres (13)

Elektronické médiá

Analýza výsledkov monitoringu za uplynulé, takmer mesačné obdobie volebnej kampane, v ešte výraznejšej miere potvrdila trend, ktorý bol naznačený už v predchádzajúcej správe (výsledky prvých dvoch týždňov kampane). Charakteristikou sledovaného obdobia (v elektronických médiách) bola dominantná prevaha informácií o výkonných orgánoch (vláda, prezident) na úkor očakávaných, no z hľadiska zákona citlivých, informácií o účastníkoch volebnej kampane. V tejto súvislosti je preto možné zopakovať konštatovanie, že rozhodujúcim činiteľom, ktorý najvýraznejšie ovplyvnil „aktivitu“ médií (predovšetkým elektronických) počas tohto obdobia bol nedokonalý legislatívny rámec pôsobenia médií (a to v oboch líniách, teda vo volebnej, ako aj v mediálnej). Negatívnym dôsledkom existujúcej právnej úpravy, v ktorej pravidlá pôsobenia médií buď úplne chýbajú, alebo pripúšťajú nejednoznačnú interpretáciu, je značné obmedzenie televíznych a rozhlasových staníc v poskytovaní pestrej predvolebnej mozaiky, zloženej z informácií o činnosti kandidujúcich politických subjektov. Médiá boli preto nútené voliť cestu neinformovania, či iba obmedzeného informovania o ich činnosti, aby sa vyhli prípadným sankciám (tento jav bol počas celej kampane typický hlavne v televíziách).

Počas kampane sa objavili aj informácie, resp. kauzy, ktoré iba minimálne, alebo vôbec nesúviseli so samotným priebehom kampane, no ktorým médiá venovali výrazný priestor, aj z pohľadu vyjadrení predstaviteľov jednotlivých politických strán – bolo tak predovšetkým v súvislosti s ochorením prezidenta R. Schustera, jeho prevozom do viedenskej nemocnice a následnými vyjadreniami o spôsobe liečby, ako aj v súvislosti s medializovanou kauzou prepustenia poslanca HZDS a exriaditeľa SIS I. Lexu na slobodu a s následnou snahou o jeho opätovné uväznenie. V príspevkoch, či článkoch o I. Lexovi bol často predstavený ako exriaditeľ SIS, pričom však implikácie politických súvislosti s HZDS-ĽS boli pri jeho zobrazovaní zjavné. Veľkú pozornosť médií pritiahli aj informácie o financovaní vily Elektra patriacej V. Mečiarovi.

Kandidujúce politické zoskupenia mali v jednotlivých televíziách veľmi vyrovnané zastúpenie – najviac ich dostalo priestor vo verejnoprávnej STV a v súkromných TV Markíza a v TA 3 ( po 15), v TV Joj bolo zastúpených 14 strán (v tejto súvislosti je nutné spomenúť, že v správe z 11.9. bol mylne uvedený údaj o počte strán prezentovaných v TA 3 – namiesto uvedených 17 išlo o 15). Ani v jednej televízii nezaznela jediná zmienka na adresu 9 strán: Béčko-Revolučná robotnícka strana, Ľavicový blok, Ľudová strana, Nezávislá občianska strana nezamestnaných a poškodených, Rómska občianska iniciatíva, ROMA, ROSA, Strana národnej jednoty, Strana za demokratické práva občanov.

Slovenská televízia

Pri pohľade na priestor venovaný v priebehu celej volebnej kampane jednotlivým politickým subjektom možno konštatovať, že spomedzi televízií boli práve v STV najvýraznejšie zastúpené informácie o predstaviteľoch vlády. Vláde bola venovaná viac ako polovica vysielacieho času hlavnej spravodajskej relácie - 54,2%. Až s odstupom bol ďalším zobrazeným subjektom prezident R. Schuster (12,6%). V porovnaní s prvými dvoma týždňami kampane bolo zriedkavejšie informovanie o aktivitách prezidenta, čo bolo spôsobené hlavne faktom, že vtedy išlo o informácie týkajúce sa jeho zdravotného stavu.

Z jednotlivých politických strán, ktoré sa budú v nadchádzajúcich voľbách usilovať o priazeň voličov, bolo HZDS-ĽS subjektom s najväčším zastúpením (10,8%). Príčinami boli otázky o fungovaní HZD, ako subjektu často spájaného s HZDS (predovšetkým na začiatku volebnej kampane), od toho sa odvíjajúce diskusie okolo vývoja volebných preferencií. Dvoma najdôležitejšími javmi, ktoré ovplyvnili prezentáciu HZDS-ĽS v STV (a rovnako aj vo väčšine ostatných médií) bola kauza prepustenia a možného opätovného vzatia poslanca HZDS-ĽS a exriaditeľa SIS I. Lexu do väzby a financovania vily Elektra bývalým predsedom vlády V. Mečiarom. Posledne zmienené kauzy boli prítomné prakticky počas celého priebehu kampane. Oveľa menší priestor bol v STV venovaný iným politickým stranám - nasledovali Smer (3,9%), KDH (2,9%) a SDKÚ (2,7%).

Hoci jednoznačná väčšina informácií o vláde mala neutrálny charakter, vláda SR bola najnegatívnejšie prezentovaným subjektom, keď na jej adresu odznelo v sledovanom období najviac negatívnych zmienok (18 oproti 3 pozitívnym), z ostatných subjektov prevažovali ešte negatívne zmienky pri SMER-e (0 pozitívnych oproti 4 negatívnym), pri HZDS (0 oproti 3)a pri OKS (0 oproti 2). Prezentácia zvyšných strán a hnutí bola prakticky výlučne neutrálna.

TV Markíza

Aj vo vysielaní najsledovanejšej televízie podobne ako u iných elektronických médií dominovali informácie o vláde a prezidentovi SR (46%, resp. 14,8%), pričom je možné hovoriť o rovnakom vývoji (nárast informácií o vláde a výrazný pokles o prezidentovi) a aj o podobných dôvodoch ako v STV.

Pokiaľ ide o samotné politické strany, najprezentovanejšou bola v doterajšom priebehu volebnej kampane Aliancia nového občana, ktorej bol poskytnutý priestor 9,9%. V tejto súvislosti vystupujú opäť do popredia oprávnené a legitímne otázky na objektívnosť a vyváženosť spravodajstva, ktoré súvisia so vstupom spolumajiteľa televízie na politickú scénu. Na podobné kroky precedentnej povahy hľadí totiž spoločnosť veľmi opatrne a s prirodzenou nedôverou, pričom na vylúčenie uplatňovania vplyvu je nevyhnutne nutný dlhší časový priestor, počas ktorého médium opakovane dokáže svoju nestrannosť. Pri pohľade na spomínané postavenie strany ANO, ktorej lídrom je jeden z konateľov televízie, možno iba zvýrazniť, že ide práve naopak o pokračovanie dlhodobého spôsobu zobrazovania strany, keď Aliancia nového občana je od svojho vzniku jednou z najzobrazovanejších strán (pričom pokiaľ ide o kvalitu informácií, ide o jedinú stranu s prevahou pozitívnych nad negatívnymi zmienkami). Je tomu tak aj napriek skutočnosti, že práve pre preferovanie strany ANO (v kombinácii s výskytom komentatívnych prvkov v spravodajstve) bola TV Markíza sankcionovaná, pričom argumentom televízie bola práve vyrovnanosť kvantitatívnej prezentácie porovnávaných strán ANO a Smer. Práve v období volebnej kampane, keď je zákonná požiadavka na vyváženosť a nestrannosť sledovaná ešte pozornejšie, sa prezentácia strany Smer odlišuje. Priestor jej venovaný bol tretí najväčší zo všetkých strán (6,1%), na druhej strane išlo ale zároveň po vláde o najnegatívnejšie zobrazenie – 0 pozitívnych oproti 8 negatívnym (vláda – 5 pozitívnych referencií a 53 negatívnych). Druhou zobrazenou stranou bol najsilnejší opozičný subjekt HZDS-ĽS (6,4%), s odstupom potom nasledovali SDKÚ (2,7%) a SMK (2,5%).

TA 3

Prezentácia politických subjektov vo spravodajskej televízii TA 3 sa mierne odlišovala od predchádzajúcich televízií, predovšetkým v súvislosti s priestorom, ktorý bol venovaný politickým stranám. Celkovo bola najvýraznejšia pozornosť venovaná vláde (40,9%) a následne prezidentovi R. Schusterovi (32,3%), pričom z kvantitatívneho hľadiska išlo spomedzi elektronických médií o najväčší priestor. Z politických strán bola stranou s najvýznamnejším zastúpením SDA (6,2%) a HZDS-ĽS (4,6%).

Pokiaľ ide o charakter prezentovaných informácií, TA 3 tak ako aj v minulosti, zobrazovala politicky relevantné udalosti podobným spôsobom ako verejnoprávna STV - s podobným zastúpením pozitívnych alebo negatívnych informácií o kandidujúcich stranách (iba 32 iných ako neutrálnych zmienok, rovnako ako v STV). Negatívna charakteristika sa objavila hlavne pri vláde (5 pozitívnych oproti 14 negatívnym) a SNS (0 oproti 3).

TV Joj

V TV Joj bola prezentácia oboch výkonných orgánov (vláda a prezident) zo všetkých elektronických médií najvyrovnanejšia, zároveň bol však podiel informácií o týchto predstaviteľoch medzi audiovizuálnymi médiami najmenší (vláda – 19,1% a prezident 18,4%). Z politických strán to bolo HZDS-ĽS (19,2%), u ktorého to bolo najvýraznejšie zastúpenie spomedzi elektronických médií, nasledoval Smer (10,5%) a SDKÚ (4,7%).

Z pohľadu spôsobu, akým televízia informovala o politických subjektoch, je možné povedať, že spravodajstvo sa mierne odlišovalo od obdobia spred začiatku oficiálnej kampane, keď prinieslo väčší počet politických príspevkov. Hlavná spravodajská relácia na druhej strane naďalej pokračuje v uprednostňovaní regionálnych informácií s akcentom na ich bulvárny charakter. Z hľadiska kvalitatívnej analýzy bola TV Joj médiom s najnižším podielom informácií s pozitívnou alebo negatívnou konotáciou (vyskytli sa takmer výlučne neutrálne zmienky), išlo o 26 takýchto referencií. Zároveň bola televíziou, ktorá za celé sledované obdobie priniesla o všetkých sledovaných subjektoch spoločne iba jedinú pozitívnu zmienku (o vláde). Najnegatívnejšie zobrazenými subjektami boli počas obdobia volebnej kampane vláda (1 pozitívna oproti 10 negatívnym zmienkam), HZDS-ĽS (0 oproti 8) a SNS (0 oproti 3).

Čo sa týka priestoru poskytnutého kandidujúcim subjektom v rádiách, najviac ich dostalo priestor vo verejnoprávnom Slovenskom rozhlase (19), naopak najmenej v Rádiu Expres (13). Ani v jednom z rádií nebola zaznamenaná ani jediná zmienka na adresu 7 strán: Béčko-Revolučná robotnícka strana, Ľudová strana, Nezávislá občianska strana nezamestnaných a poškodených, Strana za demokratické práva občanov, Strana zelených na Slovensku, Združenie robotníkov Slovenska a Žena a rodina

Slovenský rozhlas

V oblasti rozhlasových staníc je už dlhodobejšie zreteľnou skutočnosť, že vláda SR je prezentovaná na dominantnom priestore, pričom v priebehu volebnej kampane tento podiel akceleroval ešte výraznejšie. Tento fakt sa v období od 21. augusta do 15. septembra 2002 prejavil vo všetkých rádiách, pričom iba Rádio Expres informovalo o vláde na priestore, ktorý nedosiahol 50%. Naopak podobne (predovšetkým z pohľadu kvantity) pristúpili k prezentácii vlády Slovenský rozhlas a Rádio Twist. Dlhodobejšie zreteľnou črtou je aj spôsob poskytovania informácií, keď je v rádiách v porovnaní s televíziami omnoho častejšie používanie pozitívnych a negatívnych zmienok.

Slovenský rozhlas poskytol celkovo vláde a jej predstaviteľom 62,1% vysielacieho času. Nasledovali informácie o prezidentovi (10,5%) a zo strán bola najvýraznejšie zastúpenou SMK (6,7%). Nasledovali HZDS-ĽS so 4,2% a HZD s 3,4% spravodajského priestoru.

Väčšina informácií o vláde mala neutrálny charakter, bola však jedným z troch subjektov, pri prezentácii ktorých prevažovali pozitívne nad negatívnymi referenciami (31 oproti 27), prezident (5 oproti 0) a Smer (4 oproti 2). Naopak negatívne informácie prevažovali v súvislosti s prezentáciou HZDS (6 pozitívnych oproti 14 negatívnym) HZD (0 oproti 5) a SMK (0 oproti 4).

Rádio Expres

Toto médium bolo počas obdobia oficiálnej volebnej kampane jediné (vrátane tlačených médií), ktoré v súhrne prinieslo viac pozitívnych referencií ako negatívnych (80 oproti 44). Výsledkom je, že subjektov, ktoré boli v Rádiu Expres prezentované prevažne neutrálne a pozitívne bolo až 8 – Smer, SDKÚ, KDH, SMK, HZD, ANO, vláda a SNS. Na druhej strane negatívne informácie prevažovali pri HZDS-ĽS a mierne aj v súvislosti s prezidentom SR.

Priestor, ktorý rádio poskytlo jednotlivým predstaviteľom politickej scény, bol v intenciách obrazu v ostatných elektronických médiách. Najvýraznejšie zastúpenie mali vláda (39,8%) a prezident (22,4%). Zo samotných účastníkov volebnej kampane to bolo HZDS-ĽS (15,8%) a s odstupom HZD (7,2%) a KDH (5%).

Rádio Okey

V Rádiu Okey sme zo všetkých elektronických médií zaznamenali najvyšší výskyt informácií inej ako neutrálnej konotácie (93 pozitívnych a 106 negatívnych), pričom spomedzi elektronických médií išlo zároveň o najvyšší počet pozitívnych aj negatívnych zmienok.

Tieto boli najčastejšie používané pri informovaní o Aliancii nového občana, ktorá bola najpozitívnejšie vykresleným subjektom (18 pozitívnych oproti 6 negatívnym). Pozitívny obraz bol zaznamenaný aj pri prezentácii týchto subjektov – SMK (7 oproti 0), KDH (6 oproti 0), SDKÚ (7 oproti 2) a HZD. Naopak negatívne zmienky prevažovali pri referovaní o týchto politických aktéroch – vláda (18 pozitívnych oproti 32 negatívnym), SNS (4 oproti 11), SDA (0 oproti 6), HZDS-ĽS (9 oproti 15), PSNS (0 oproti 5) a mierne aj v súvislosti so stranou Smer.

Rádio Twist

Tento súkromný vysielateľ v sledovanom období značne ustúpil od prezentácie aktivít jednotlivých kandidujúcich strán a hnutí a venoval sa podobne ako verejnoprávny Slovenský rozhlas činnosti verejných predstaviteľov štátu, predovšetkým vláde a prezidentovi. Informácie o týchto subjektoch tvorili viac ako tri štvrtiny všetkých politicky významných informácií (vláda 60,3% a prezident 15,8%). Išlo o najväčší podiel týchto orgánov spomedzi všetkých médií. Zastúpenie strán bolo snáď s výnimkou HZDS-ĽS (7,5%) skôr marginálne – SMK (2,8%), DS (2,6%).

Kvalitatívna stránka priniesla väčšie zastúpenie pozitívnych referencií, čo sa odrazilo vo  fakte, že u troch subjektov prevažovali pozitívne nad negatívnymi zmienkami – Smer (8 oproti 4), SMK (7 oproti 3) a SDKÚ (4 oproti 0). Naopak prevaha negatívnych bola zaznamenaná u týchto subjektov – HZDS-ĽS (2 pozitívne oproti 45 negatívnym), SDĽ (0 oproti 6), HZD (0 oproti 4) a prezident (1 oproti 4).

Tlačené médiá

Tlačené médiá sa v porovnaní s elektronickými nachádzajú v odlišnej situácii. Vo všeobecnosti sa na správanie týchto dvoch typov médií uplatňujú rozdielne kritéria, hoci základné predstavy o kvalite novinárskej práce sú rovnaké, bez ohľadu na typ média. Súčasný právny rámec umožňuje voľnejšie pôsobenie týchto médií pri prezentovaní politicky relevantných udalostí. V praxi to znamená možnosť pokryť aktivity politických subjektov bez výraznejšieho obmedzenia, do čoho možno zahrnúť aj uverejňovanie platenej politickej inzercie.

Tlač počas celého obdobia volebnej kampane pristúpila najkomplexnejšie k prezentácii kandidujúcich subjektov, čo vyplýva aj z charakteru tohto typu média a z existujúcej právnej úpravy. Najviac politických strán dostalo priestor v denníku SME (všetkých 26 kandidujúcich), naopak najmenej v Novom čase (15), ktorý prezentuje udalosti predovšetkým z bulvárnejšieho pohľadu. Keďže SME prinieslo aspoň zmienku o každom zo subjektov, v tlačených médiách nie je strana bez aspoň minimálneho zastúpenia.

Nový čas

Bulvárne orientovaný denník venoval počas predvolebného obdobia skoro polovicu politicky relevantného priestoru prezidentovi R. Schusterovi (40,8%). Z politických strán výrazne dominovalo HZDS-ĽS (25%), následne išlo o SNS (6,4%) a ANO (5,5%).

Z hľadiska kvality prezentovaných informácií bolo HZDS-ĽS najnegatívnejšie zobrazeným subjektom (1 pozitívna zmienka oproti 50 negatívnym), o niečo menej kritická prezentácia bola zaznamenaná pri vláde (1 oproti 12), v súvislosti s prezidentom R. Schusterom (2 oproti 11) a SNS (0 oproti 8).

Stranami, ktoré v Novom čase inzerovali boli HZDS-ĽS, ANO a SDA.

SME

Predovšetkým tento denník sa venoval ucelenejšiemu informovaniu o volebnej kampani, teda nielen vo forme zachytenia predvolebných aktivít kandidujúcich strán a hnutí, ale aj viacerými analýzami volebných programov, ako aj v špecializovanej prílohe venovanej nadchádzajúcim voľbám, ktoré prispievajú ku komplexnejšej informovanosti čitateľov tohto denníka.

Kvantitatívna analýza ukázala v porovnaní s inými médiami rovnomernejšie informovanie o viacerých subjektoch – HZDS-ĽS (18,7%), ANO (10,7%), Smer (10,1%) a SDKÚ (8,7%). Pokiaľ ide o kvalitu poskytnutých informácií, zo sledovaných aktérov bola OKS jediným subjektom, kde prevažovali pozitívne nad negatívnymi informáciami (7 oproti 3). Významnejšia prevaha negatívnych referencií bola naopak zaznamenaná v súvislosti so subjektami HZDS-ĽS (13 pozitívnych oproti 158 negatívnym), Smer (14 oproti 60), vláda (13 oproti 48), SNS (8 oproti 38), SDĽ, ANO, HZD a prezident R. Schuster.

Denník poskytol priestor pre platenú inzerciu najväčšiemu počtu politických strán – SMK, ANO, SDA, SDKÚ, DS a strane Smer.

Pravda

Denník sa počas celého predvolebného obdobia snažil o kvalitný čitateľský servis pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami, keď svojim čitateľom ponúkol pomoc aj vo forme interview s lídrami niektorých relevantných politických subjektov.

Pokiaľ ide o pohľad na kvantitatívnu prezentáciu, najzobrazovanejšími subjektami boli HZDS-ĽS (27,1%), vláda (16%) a prezident (12%). Z ostatných politických strán to bola SDĽ (7,5%), ANO (6,5%) a Smer (6,1%). Z hľadiska charakteru výpovedí bola minimálna prevaha pozitívnych nad negatívnymi referenciami zaznamenaná pri strane HZD (12 oproti 11), naopak negatívne zmienky prevažovali v spojení s HZDS-ĽS (9 pozitívnych oproti 105 negatívnym), vládou (6 oproti 48), SNS (1 oproti 27), SDĽ (2 oproti 23)a ANO (3 oproti 17).

Politickú reklamu uverejnili v Pravde SDĽ, ANO, SDA a KSS.

(Radi by sme uviedli, že informácie týkajúce sa denníka Pravda v predchádzajúcej správe omylom zahŕňali aj obdobie spred začiatku oficiálnej volebnej kampane, čím neodrážali rovnaké obdobie, ako ostatné monitorované médiá).

Nový deň

Denník Nový deň sa dlhodobo profiluje ako periodikum s jednoznačnou orientáciou na pozitívnu prezentáciu aktivít HZDS-ĽS a na druhej strane na ostrú kritiku činnosti vlády. V sledovanom období oficiálnej volebnej kampane bola vláda najprezentovanejším subjektom (46,7%), pričom išlo takmer o výlučne negatívnu prezentáciu (na adresu vlády odznelo najviac kritických zmienok zo všetkých médií – presne 777 oproti 16 pozitívnym). Z politických strán išlo o jednoznačné preferovanie HZDS-ĽS, ako z kvantitatívnej (29,9%), tak aj z kvalitatívnej stránky (450 pozitívnych oproti 31 negatívnym). Prezentácia ostatných strán bola veľmi marginálna, pričom takmer u všetkých prevažovali negatívne zmienky.

HZDS-ĽS bola jedinou stranou, ktorá mala v denníku platenú politickú inzerciu

Národná obroda

V tomto denníku bol v doterajšom období oficiálnej volebnej kampane najväčší priestor venovaný predstaviteľom HZDS-ĽS (21,9%), pričom pomerne významný priestor dostala aj vláda (17%). Pokiaľ ide o ďalšie politické strany, najvýraznejšie zastúpenie malo ANO a následne SDKÚ (9,6%) a Smer (9,1%).

Z pohľadu charakteru prezentovaných informácií, jedinou stranou s pozitívnym zobrazením bola Aliancia nového občana (19 pozitívnych oproti 14 negatívnym). Naopak negatívne zobrazene prevládalo v súvislosti s HZDS-ĽS (7 pozitívnych oproti 95 negatívnym), vládou (15 oproti 93) a stranami Smer (4 oproti 36) a SDKU (9 oproti 45).

V denníku Národná obroda boli ANO a PSNS jedinými stranami, ktoré mali možnosť využiť platenú politickú inzerciu.

Projekt Morálneho kódexu správania sa médií počas volebnej kampane zatiaľ podporili:
Médiá: STV, TV Markíza, TA3, Rádio Twist, Rádio Expres, Rádio Okey, Národná obroda a Nový čas
Politické strany: HZDS, Smer, ANO, SMK, SDKÚ, HZD, KDH, SNS, PSNS, SDĽ a SDA

Správu aj súvisiace grafy nájdete na našich internetových stránkach: www.memo98.sk a www.infovolby.sk

Vytvorenie tejto správy bolo podporené National Endowment of Democracy, Freedom House a British Embassy.