Súhrná správa k volebnej kampani pred prvým a druhým kolom volieb do orgánov samosprávnych krajov

Grafy:

Microsoft Word 97, zipované (114 kB)

Uverejnená dňa 19. 12. 2001

Toto je v poradí druhá správa, ktorou MEMO 98 reaguje na prebieh volebnej kampane k prvému a druhému kolu volieb do zastupiteľstiev samosprávnych krajov. Predmetom analýzy bola prezentácia prvých dvoch kandidátov vo voľbách predsedov VÚC z každého kraja počas oficiálnej volebnej kampane – v období od 14. novembra do 12. decembra 2001, výnimkou bol Bratislavský kraj, v ktorom bol predseda VÚC zvolený už v prvom kole, výsledky preto odrážajú prezentáciu kandidátov v tomto kraji iba pred prvým kolom. Monitorované boli hlavné spravodajské relácie v STV, TV Markíza, TA 3, SRo a v Rádiu Twist. Sledovanými kategóriami boli priestor venovaný jednotlivým kandidátom na predsedov VÚC, ako aj spôsob, akým boli v uvedených médiách zobrazovaní.

Súhrn záverov

• Hlavné spravodajské relácie celoplošných elektronických médií priniesli počas volebnej kampane minimum informácii o voľbách do VÚC, ako aj o jednotlivých kandidátoch, čo ešte viac prispelo k celkovej slabej informovanosti voličov
• Súhrnný časový priestor venovaný voľbám do VÚC predstavoval v hlavných spravodajských reláciach vo všetkých celoplošných elektronických médiách spolu iba 22 min. 17 sek., z toho najviac informácii priniesla TA 3, najmenej Rádio Twist
• Viac ako tri štrvrtiny priestoru bolo venovaného A. Malíkovej – 77,7 %
• V televíziach dostali jednotliví kandidáti podobný časový priestor, pričom ich obraz mal neutrálny charakter, rádiá okrem A. Malikovej vôbec nespomenuli ostatných kandidátov
• Nedostatočná informačná kampaň v súvislosti s reformou verejnej správy, ako aj prijatie zákona č. 303/2001 Z.z, ktorý bližšie nešpecifikoval pôsobenie elektronických médií počas volebnej kampane, sa mohli v konečnom dôsledku spolupodielať na historicky najnižšej účasti občanov SR vo voľbách

Prezentácia politických subjektov (priestor a spôsob)

Z nášho monitoringu vyplýva, že prezentácia sledovaných kandidátov sa odlišovala v závislosti od typu média, a to predovšetkým v priestore im poskytnutom. Aj keď nemožno hovoriť o diametrálnych odchýlkach, dá sa povedať, že na rozdiel od rádíí, kde bola prezentácia všetkých kandidátov s výnimkou A. Malíkovej nulová, televízie informovali o takmer každom zo sledovaných kandidátoch. Pre všetky sledované elektronické médiá však bola spoločnou istá podobnosť v zobrazovaní a predstavovaní konkrétnych kandidátov na predsedu VÚC, keď slovenský divák získaval obraz o ich činnosti, aktivitách, príp. o ich zázemí vo verejnom živote a na politickej scéne úplne minimálne, iba zmienkovito. Dalo by sa povedať, že informovanie elektronických médií zostalo pred oboma kolami volieb prakticky nezmenené, viacmenej iba v rovine najzákladnejších spravodajských údajov o ašpirantoch do novoutváraných samosprávnych orgánov. Tento spôsob bol predovšetkým v súvislosti s druhým kolom, keď sa výrazne zredukoval počet kandidátov, značne limitujúci a kontraproduktívny, pokiaľ ide o informovanosť občanov. Aj napriek existujúcemu právnemu stavu, ktorý značne obmedzuje širšie zapojenie elektronických médií vo volebnej kampani, prevádzkovatelia a majitelia jednotlivých staníc na seba preberajú určitú zodpovednosť za informačnú politiku médií, vyplývajúcu aj zo skutočnosti, že vysielacie frekvencie sú pokladané za verejný majetok slúžiaci potrebám verejnosti.

Pri porovnaní priestoru venovaného sledovaným kandidátom možno konštatovať, že vo všetkých médiách jednoznačne dominovali informácie o A. Malíkovej, v rádiách bola A. Malíková dokonca jedinou prezentovanou kandidátkou. Dôvodom jej dominancie vo všetkých médiách však boli jej pozícia predsedníčky, predovšetkým však bezprostredné dianie v SNS, ako aj následné záležitosti s tým spojené. Médiá sa výrazne venovali príčinám založenia novej politickej strany PSNS, otázkam jej registrácie a účasti vo voľbách do VÚC. V tejto súvislosti bol často poskytnutý priestor A. Malíkovej, ako predsedníčke strany, z ktorej radov pochádzala väčšina členov novozaloženej PSNS. Aj vzhľadom na čas vzniku tejto kauzy bol preto priestor venovaný A. Malíkovej jednoznačne najväčší. V súhrne médií jej bolo venovaných celkovo 77,7% (17 min. 19 sek.) spravodajského priestoru, v rádiách to bolo 100% informácií o všetkých sledovaných kandidátoch, v Sro 1 min. 1 sek. a v Rádiu Twist 9 sek. V televíziách bol priestor rozdelený aj medzi ostatných kandidátov na post predsedu VÚC, aj tu ale reflexia diania v SNS a PSNS spôsobila, že A. Malíková bola zobrazovaná najvýraznejšie. Najvýznamnejší priestor získala v TA 3 – 88,9% (9 min. 39 sek.), TV Markíza a STV jej venovali podobný priestor – 64,8% (3 min. 48 sek.), resp. 61,4% (2 min. 42 sek.). Zároveň boli v každej zo sledovaných televízií okrem prevažne neutrálnych zaznamenané aj negatívne zmienky o A. Malíkovej, čo znova priamo súviselo s vyjadreniami členov PSNS na jej adresu. Kandidátka na predsedu VÚC v Žilinskom kraji bola jedinou zo sledovaných kandidátov, o ktorej odzneli počas volebnej kampane negatívne referencie, informácie týkajúce sa ostatných ašpirantov na post predsedu boli výlučne neutrálne.

Pokiaľ ide o prezentáciu iných sledovaných kandidátov, istý priestor im venovali iba televízie, ani sekunda o nich neodznela v rádiách. Zo sledovaných televízií STV poskytla divákom súhrnne najmenej informácií o jednotlivých kandidátoch, celkovo 4 min. 24 sek., na druhej strane ich obraz bol najvyrovnanejší, 14 zo všetkých 16 kandidátov získalo takmer identický priestor 5-7 sekúnd, mimo tohto rámca bola spomínaná A. Malíková a A. Záborská, ktorá bola ako členka výboru NR SR oslovená v prvý deň kampane v súvislosti s otázkou prerokovávanou vo výbore.

TV Markíza priniesla celkovo 5 min. 52 sek., pričom kandidáti v jednotlivých krajoch boli predstavení na mierne odlišnom priestore, s výnimkou kandidátov v Žilinskom kraji J. Tarčákom a A. Malíkovou, boli najvýraznejšie zobrazenými kandidátmi dvojica v Bratislavskom kraji Ľ. Roman a M. Čič (22 sek.– 40 sek.). Priestor pre ostatných kandidátov sa pohyboval v rozmedzí 1-10 sekúnd.

Najväčší priestor zo sledovaných médií venovala predstaveniu kandidátov TA 3, celkovo 10 min. 51 sek., pričom však väčšina z neho patrila A. Malíkovej (až 9 min. 39 sek.) a istá časť tiež jej protikandidátovi J. Tarčákovi (30 sekúnd). Dvojiciam kandidátov v iných krajoch televízia venovala iba základné informácie, svedčí o tom minimálny priestor v rozmedzí 1-8 sekúnd, kandidáti na post predsedu VÚC v Bratislavskom kraji Ľ. Roman a M. Čič nebolí prezentovaní dokonca vôbec.

SITO v čase volebnej kampane

MEMO 98 už vo svojom stanovisku k volebnej kampani pred prvým kolom do orgánov samosprávnych krajov (uverejnenom 5.12.2001) kritizovalo reštriktívne obmedzenia účasti elektronických médií vo volebnej kampani, ktoré sú v rozpore s viacerými medzinárodnými štandardami v tejto oblasti (predovšetkým paragrafom 7 odsek 7 a 8 Kodanského dokumentu). Samotná skutočnosť, že predovšetkým regionálni vysielatelia nemali možnosť zorganizovať diskusie za účasti všetkých kandidátov, ktorí by tak mali jedinečnú možnosť detailnejšie predstaviť svoje volebné programy, je prinajmenšom polutovaniahodná. Dňa 4.12. 2001 (teda tri dni po prvom kole volieb) odvysielala TV Markíza mimoriadne vydanie relácie SITO, ktoré bolo tentokrát rozdelené na dve časti a bol mu venovaný aj vačší časový priestor. Do spomínanej relácie dostali pozvanie ôsmi predsedovia politických strán, pričom za kritérium výberu si autori zvolili dlhodobé prieskumy verejnej mienky, v ktorých sa dotyčné politické strany pohybovali nad 5 % prahom zvoliteľnosti (čo je kvórum pri voľbách do NRSR) a hlavnou témou diskusie boli predovšetkým voľby do VÚC. Vzhľadom na celkovú veľmi slabú informovanosť v súvislosti s voľbami však v tomto prípade asi autorom relácie nemožno uprieť úmysel sprostredkovať divákom hodnotenie prvého kola volieb z úst predsedov najvýznamnejších politických strán (s prihliadnutím na fakt, že sa diskusia týkala predovšetkým volieb do VÚC, dalo sa uvažovať o pozvaní aj predstaviteľov SOP a DS, ktorí mali svojich kandidátov aj v druhom kole volieb). Taktiež účasť predsedníčky SNS Anny Malíkovej mohla byť azda diskutabilná, keďže ako jediná bola stále v hre o pozíciu predsedu VÚC v Žilinskom kraji (jej protikandidát J. Tarčák dostal pozvánku do nasledujúceho SITA, ktoré sa však konalo už po voľbách). V odporúčaniach Rady Európy č.R (99) 15, ktoré sa týkajú volebnej kampane v médiách, sa okrem iných vecí vyzdvihuje dôležitosť diskusných programov, ktoré slúžia ako doplnok k hlavným spravodajským reláciam, keďže sprostredkujú verejnosti možnosť priamo porovnať jednotlivých kandidátov. Ďalej sa tu uvádza, že spomínané relácie by mali byť organizované spravodlivým spôsobom, pričom však rozhodnutie o tomto spôsobe (teda napr. formát, dĺžka relácie a počet učastníkov) by mal ostať v kompetencii daného médiá. Rada pre vysielanie a retransmisiu vo svojich odporúčaniach k správaniu sa vysielateľov počas volebnej kampane, moratória a volieb (ktoré nie su právne záväzné) v bode šesť uvádza: „ V politicko-publicistických programoch vysielaných v súlade s platnou programovou skladbou (t.j.spôsobom ako v čase mimo volebnej kampane) a vlastnou redakčnou líniou vysielateľa zabezpečiť vyváženosť tém a otázok a vyhnúť sa propagácii politických strán, hnutí a kandidátov“.

Záver

Záverom je nutné skonštatovať, že nebol vytvorený dostatočný časový rámec na vysvetlenie a plnohodnotné informovanie občanov SR o potrebe reformy verejnej správy, ako aj o spôsobe, akým bude uvedená do života. Išlo tu v prvom rade o neschopnosť poslancov dohodnúť sa o konečnom počte vyšších územných celkov, čo takmer vyústilo do odchodu SMK z vládnej koalície, pričom však o nevyhnutnosti decentralizácie štátnej moci a delegovaní širšieho množstva kompetencí na jednotlivé kraje bolo pomerne málo informácii. Túto informačnú bariéru ešte prehĺbil zákon o voľbách do orgánov samposprávnych krajov tým, že de facto neumožnil vo volebnej kampani využiť aj elektronické médiá a obmedzil tak prísun informácii len na hlavné spravodajské programy a tlačené médiá. Z výsledkov monitoringu MEMO 98 ďalej vyplýva, že aj hlavné spravodajské relácie celoplošných elektronických médií venovali voľbám pomerne malý časový priestor, v rámci ktorého dostali voliči iba základné informácie o jednotlivých koalíciach a kandidátoch potrebné pri voľbe predsedov a parlamentov vyšších územných celkov. Volebná legislatíva na Slovensku ako celok stále nevytvára dostatočný rámec pre slobodné a spravodlivé konanie volieb a  predovšetkým pred dôležitými budúcoročnými parlamentnými voľbami bude potrebné, aby sa poslanci zaoberali možnosťou novelizácie existujúcej legislatívy, ktorá by vytvorila jasné pravidlá vo vzťahu ku kampani vo verejnoprávnych, ako aj súkr

Správu aj súvisiace grafy (6) nájdete na našej internetovej stránke: www.memo98.sk.

Vytvorenie tejto správy bolo podporené National Endowment of Democracy.