Nedôvera a skepticizmus vyplývajú z oboch fáz výskumu. Pohľad na súčasnú a budúcu spoločnosť je skôr pesimistický. 

Súčasná spoločnosť je rozdelená. Táto polarizácia je vnímaná negatívne, pretože vedie ku konfliktom a nedorozumeniam. Prispela k tomu pandémia a spôsob komunikácie na sociálnych sieťach. Obavy z budúcnosti súvisia s nárastom významu umelej inteligencie a obrovským objemom generovaných informácií, v ktorých bude stále ťažšie sa orientovať. 

Nedôvera voči systému a médiám vedie respondentov k tomu, aby sa spoliehali sami na seba, na svoje vlastné aktivity a zručnosti. Tento dôraz na individuálny prístup a iniciatívu ovplyvňuje ich rozhodovanie - sami sa rozhodujú, aké správy považujú za dôležité, ako si informácie overujú a ako si vytvárajú názor na aktuálne udalosti.

Málokedy majú respondenti obľúbené médium. Častejšie získavajú informácie o udalostiach z rôznych zdrojov. Okrem médií (najmä internetových portálov) sú dôležité sociálne siete (najmä profily rôznych osobností) a diskusie s priateľmi a rodinou.

Motiváciou pre kombinovanie rôznych zdrojov je presvedčenie, že sa tak ľahšie overuje pravdivosť informácií a identifikujú nepravdivé informácie. Respondenti nechcú byť závislí od jedného zdroja. Aj preto sledujú profily známych osobností a politikov - aby získali informácie z prvej ruky namiesto toho, aby boli závislí od interpretácie médií.

Hoci respondenti sledujú svetové a národné udalosti, nie sú spokojní s výberom tém. Sú unavení z vojen, konfliktov a svetovej i domácej politiky. V médiách by chceli vidieť viac pozitívnych správ (pozitívna motivácia, príklady riešení) a správ z ich okolia (príbehy miestnych hrdinov).

Respondenti sú unavení zo spravodajstva o ruskej vojne na Ukrajine a nevenujú jej veľkú pozornosť. V porovnaní so začiatkom sa dnes intenzita sledovania znížila. Čiastočne je to spôsobené únavou, uprednostňovaním iných tém a pocitom, že konflikt stagnuje a neovplyvňuje život na Slovensku.

Pokiaľ ide o vyhýbanie sa správam, bol zistený rozdiel medzi pohlaviami. Najmä ženy majú tendenciu vedome filtrovať negatívne správy a namiesto nich sa sústreďujú len na témy, ktoré ich osobne zaujímajú, napríklad zdravie, cestovanie, záhrada či recepty.

Neexistuje výraznejšie povedomie o aktivitách mediálnej gramotnosti. Existuje otáznik, či by ju mala alebo mohla zastrešovať oficiálna inštitúcia alebo iná organizácia. Delegovanie takejto úlohy na konkrétnu inštitúciu by mohlo priniesť riziko totalitných mechanizmov, keď niekto určuje, čo je pravda a čo nie. Napriek tomu respondenti považujú za dôležité bojovať proti šíreniu dezinformácií a očakávajú prísnejší právny rámec, ktorý by takéto šírenie postihoval. 

Názor

Napriek všetkým tvrdeniam, že médiá zohrávajú v procese formovania verejnej mienky len čiastočnú úlohu, realita často naznačuje, že v skutočnosti je to stále naopak - podľa prieskumu agentúry AKO pre TV JOJ z marca 2023 dominujú televízia (64%) a online médiá (59,4%), potom sociálne siete (37,5%), rozhlas (35,1%) a tlač (24,6 %). Až potom boli uvedení rodinní príslušníci, priatelia a kolegovia z práce. 



Zdá sa, že rovnaká kombinácia platí aj pre skupinu pohyblivého stredu - médiá zohrávajú v procese formovania názoru len čiastočnú úlohu, pričom respondenti sa snažia využívať viacero zdrojov na overenie a porovnanie správ. Dôležitý vplyv na formovanie názoru majú diskusie s príbuznými a u niektorých respondentov aj názory iných verejne činných osôb. Zameranie týchto osobností je rôzne. 

Zaujímavé je, že v porovnaní s Českou republikou slovenskí respondenti oveľa spontánnejšie uvádzali, že radi sledujú rôzne osobnosti - odborníkov, ale aj politikov (prezidentka Zuzana Čaputová) či dokonca náboženských predstaviteľov. Jedným z možných vysvetlení je, že v Českej republike sa zdá byť potreba do veľkej miery saturovaná médiami, zatiaľ čo na Slovensku ľudia hľadajú alternatívy, keďže voči médiám cítia väčšiu nedôvera. Je to tak?

Nízka dôvera k médiám

Výskum naznačuje nedôveru voči médiám, inštitúciám a politikom - záver, ktorý je v súlade so zisteniami a závermi viacerých výskumov. V najnovšej správe Digital News Report 2023, ktorú vypracoval Reuters Institute Oxfordskej univerzity, sa uvádza, že dôvera v médiá je veľmi nízka - len 27%, čo Slovensko radí takmer na chvost (44 zo 46 krajín, pričom nižšie sú len Maďarsko a Grécko, na čele rebríčka je Fínsko so 69%, v prvej desiatke sú ďalšie tri severské krajiny).



Mimochodom, hypotéza o Českej republike by možno potrebovala čoskoro preformulovať - kým asi pred desaťročím (2015) bola celková dôvera voči médiám 39%, teraz klesla na súčasných 30%, čo ju v rebríčku radí tiež pomerne nízko (38. miesto zo 46 hodnotených krajín).

Úroveň celkovej dôvery v médiá na Slovensku sa za dané obdobie výrazne nezmenila - v roku 2017 bola úplne rovnaká (27%). Vrchol dosiahla v rokoch 2018-2019 (34 - 33%) v reakcii na vraždu investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a odvtedy klesá. Tieto čísla sa však ukážu ako zaujímavé, ak ich rozdelíme na drobné.

Sú tu nejaké dôveryhodné médiá?

Je pomerne zaujímavé ísť hlbšie a pozrieť sa na hodnotenie jednotlivých médií. Respondenti vo výskume FPEE a InsightLab, ako aj údaje zo spomínanej správy Reuters Institute 2023 (správa RI) naznačujú pomerne prekvapivý verdikt - najdôležitejšie mainstreamové médiá sú často vnímané ako dôveryhodné zdroje.

V správe RI z 15 hodnotených médií bola dôvera prevažujúcim hodnotením až u 11 z nich (opačne dopadli len 4 bulvárnejšie médiá - Nový čas, Plus, Topky a Refresher). Napriek tomu je nevyhnutné spomenúť, že trend posledných rokov je zrejmý - počet médií vnímaných ako dôveryhodné klesá. V správe RI z roku 2021 bolo takýchto médií 14 (v roku 2022 ich bolo 12), z toho až 8 médií sa tešilo aspoň 50-percentnej dôveryhodnosti (v roku 2023 mali takýto vysoký podiel dôveryhodnosti len 2 médiá - TA3 a RTVS).



Z odpovedí aktuálneho výskumu FPEE a InsightLab sme sa pri hodnotení jednotlivých médií dozvedeli, že ide o "relatívne objektívne a nestranné", "dôveryhodné a objektívne médium, ktoré reflektuje ich názory", o "obľúbený a často sledovaný zdroj informácií", kde "respondenti oceňujú jeho objektivitu a aktuálnosť informácií". Vo všeobecnosti respondenti považujú médiá za dôveryhodné, ak sú vo svojom spravodajstve konzistentné, neskresľujú informácie a citujú zdroje. Dôležitú úlohu zohráva aj dľžka existencie a reputácia médií.

​Médiá terčom politikov

Ako je možné, že na jednej strane zaznieva zovšeobecňujúce slovo nedôvera a na druhej strane sa spomínajú slová objektívny, nestranný a dôveryhodný? Existujú minimálne dve odpovede - jednou je, že na Slovensku existuje množstvo dezinformačných zdrojov, ktoré sú všeobecne vnímané ako súčasť mediálneho priestoru, takže celková dôvera v médiá zohľadňuje aj túto pochybnú časť spektra.

Napriek tomu sa ako dominantná javí iná príčina, na ktorú upozorňuje samotný News Digital Report. Správa poukazuje na súvislosť medzi vysokou frekvenciou, s akou médiá čelia kritike, a následnou nízkou dôverou v ne. Slovensko sa uvádza ako jeden z exemplárnych prípadov, kde médiá čelia neustálemu tlaku a kritike zo strany politikov - v jednej línii s USA, Maďarskom a Tureckom (Slovensko má štvrtý najvyšší podiel kritiky médií zo strany politikov).
                                                    

Politici z národno-konzervatívnych politických zoskupení a predovšetkým vrcholní predstavitelia vládnuceho SMER-ssd v posledných rokoch zámerne podkopávajú dôveryhodnosť tradičných médií, pričom na čele tejto otvorene nepriateľskej rétoriky stojí premiér Fico, ktorý zasieva nedôveru a skepsu práve k tejto podstate demokratickej spoločnosti. Žiaľ, bývalý premiér Matovič (OĽANO, v súčasnosti pod názvom Slovensko) pravidelne používa negatívne nálepky voči kritickým médiám, čím ďalej znižuje ich dôveru.

Vyhýbanie sa správam

Respondenti kritizujú výber tém v médiách. Tvrdia, že slovenské médiá venujú príliš veľa pozornosti politike a aktuálnym udalostiam, ako sú politické škandály a medzinárodné konflikty, čo môže viesť k únave publika.

Keď respondenti používali denníky, veľká časť mediálnych správ sa netýkala správ ako takých. Zďaleka najväčší počet správ mal podobu odľahčených a často bulvárnych tém - články o celebritách, varení alebo nakupovaní boli pomerne obľúbené, keďže tieto témy sú spojené s pozitívnymi pocitmi, ako je uvoľnenie alebo radosť. 

V tomto kontexte bolo zjavné, že respondenti sa cítia presýtení témou ruskej vojny na Ukrajine. Informácie sledujú len okrajovo alebo vôbec - najmä pri zaznamenávaní svojich vnemov do denníka, keď neboli ovplyvnení inými názormi, uviedli, že správy zámerne nesledujú. Dôvodom vyhýbania sa bolo, že konflikt vnímali ako lokálnu záležitosť, ktorá sa ich netýka a nedotýka sa ich. Vo vývoji konfliktu nevidia žiadnu zmenu, a preto sa o ďalšie informácie nezaujímajú.

Hoci je vnímané, že Ukrajina je obeťou, o správy o konkrétnom osude ukrajinských utečencov nebol osobitný záujem, čo je napríklad jeden z rozdielov medzi zisteniami zo Slovenska a Českej republiky, kde tieto príbehy zrejme rezonujú oveľa silnejšie. 

Pri nadbytku politických správ chýbajú pozitívne správy, najmä lokálne, ktoré dávajú ľuďom nádej, ukazujú pozitívne príklady v spoločnosti a motivujú ľudí k užitočným aktivitám - napríklad k dobrovoľníctvu pri záchrane pamiatok či alebo pomoci prírode. Vítané by boli aj informácie, ktoré by respondentom nejakým spôsobom pomohli riešiť konkrétne životné situácie (napr. jednanie s úradmi, finančná gramotnosť).

Vyjadrili sa, že by mali záujem o viac informácií, ktoré sa ich osobne týkajú, na úkor správ zo sveta. Témy, ktoré by sa týkali ich regiónu alebo záujmov. Existujú rozdiely, pokiaľ ide o témy, ktoré ich zaujímajú osobne. Pri témach, ktoré sú im blízke, vyhľadávajú ďalšie informácie, zatiaľ čo iné témy ignorujú a vyhýbajú sa im.

​Živná pôda pre vlastný svet

Spoločenská polarizácia je vnímaná veľmi skepticky. Hoci sa dá povedať, že je v slovenskej spoločnosti prítomná už dlhší čas, ale jej nárast je celkom jednoznačne dôsledkom pandemického obdobia. Okrem negatívneho vplyvu úlohy politikov k rozdeleniu prispieva aj agresívna komunikácia, typická pre diskurz na sociálnych sieťach, a informačný neporiadok - zvýšená dostupnosť informácií a ťažkosti orientovať sa v nich. Mnohí ľudia nemajú pocit, že ich názory sú zastúpené, a preto majú tendenciu uchyľovať sa k extrémnejším alebo zjednodušeným názorom.

Väčšina respondentov uviedla príklady, keď boli ľudia v ich okolí ovplyvňovaní nepravdivými alebo zavádzajúcimi informáciami. Respondenti reflektujú, že ide o problém celého sveta. Hľadanie dôvodov, prečo verejné omyly, odborné a etické zlyhania v podobe nepravdivých informácií alebo zámerne skreslených informácií (dezinformácií) nachádzajú na Slovensku takú živnú pôdu, patrí už roky k národnému folklóru – zatiaľ pomerne neúspešnému.

Podľa respondentov môže byť dôvodom účinnosti takéhoto typu informácií priemerné a podpriemerné vzdelanie, ako aj nedostatok hodnotového historického dedičstva - Slovensko nikdy nebolo veľmocou, chýba mu proslobodný odkaz, ktorý by formoval zdravé sebavedomie. Taktiež, frustrácia z vlastnej životnej situácie, ktorá neprebieha podľa očakávaní, kde nespokojnosť so životom a ekonomickou situáciou vyvoláva hnev. Ľudia hľadajú vinníka, v dôsledku čoho sa dajú ľahko ovplyvniť akýmikoľvek samozvanými prorokmi hlásajúcimi jednoduché odpovede.

Individuálna mediálna gramotnosť 

Jedným z kľúčových zistení, pre niektorých možno povzbudzujúcim, je viera skupiny "pohyblivého stredu", že sa dokáže sama orientovať v informačnom chaose - v reakcii na nedôveru voči inštitúciám a médiám sa jasne zdôrazňuje individualizmus pri overovaní informácií. Účastníci uprednostňujú riešenia, pri ktorých je za overovanie informácií zodpovedný každý jednotlivec. 

Respondenti sa zhodujú aj v tom, že je potrebné bojovať proti šíreniu nepravdivých informácií. Oveľa menej sú si však istí v tom, aké by malo byť praktické riešenie tejto generačnej výzvy. Hoci by privítali nejaký právny rámec a postih za šírenie dezinformácií, nemajú jasno v otázke ich presadzovania. Delegovanie boja proti dezinformáciám na konkrétnu inštitúciu vytvára nedôveru. Úlohu rozhodovať o tom, čo je pravda a čo lož, nechcú prenechať nikomu inému. Zriadenie konkrétnej inštitúcie na vyvracanie dezinformácií považujú niektorí respondenti za znak totalitného režimu.

Zároveň je všeobecne zdieľaná potreba kultivovať kritické myslenie a zvyšovať mediálnu gramotnosť. Väčšina respondentov pozitívne hodnotila myšlienku fact-checkingu - s výrazným prekvapením, že takýto druh činnosti existuje. Boli však zdôraznené myšlienky o obmedzenom vplyve, týkajúce sa rozsahu problému, s predstavou, že tejto úlohe sa možno venuje nejaká inštitúcia. Takéto úvahy však spätne narážajú na nedostatok dôvery v inštitúcie.
 

Ako ďalej? Svetlo je tu, nielen na konci tunela

Napriek mnohým spomenutým negatívnym znakom a rastúcej nedôvere voči tradičným médiám údaje nepochybne ponúkajú určitú nádej. A to je smer, ktorým sa treba uberať.

Existuje určitá dôvera vo vlastnú schopnosť posúdiť dôveryhodnosť správ - štandardný skepticizmus, kritické myslenie a porovnávanie rôznych zdrojov sa zdajú byť bežnými návykmi v rámci skupiny "pohyblivého stredu" už teraz. Napriek tomu, hoci sú jednotlivci často na správnej ceste, posilnenie, usmernenie a systematické aktivity (školenia, aplikácie) sú veľmi žiadúce a vyhľadávané. 



Živé.sk (zive.aktuality.sk) - Ako rozpoznať AI materiály?


Respondenti uznávajú, že šírenie dezinformácií je nebezpečné. Môže spôsobiť zmätok medzi ľuďmi, ale aj vyvolať nenávisť, konflikty, narušiť rodinné vzťahy a ovplyvniť politickú situáciu. Táto, na prvý pohľad samozrejmá predstava je dôležitá.

Posilňovanie mediálnej gramotnosti je veľmi žiadúce. Zároveň je však potrebné hľadať vhodnú formu vzdelávania, ktorá dokáže upútať ich pozornosť. Akákoľvek kampaň či diskusia o mediálnej gramotnosti na Slovensku by mala byť skôr formulovaná ako snaha pomôcť jednotlivcom kriticky zhodnotiť mediálne obsahy pre seba, než ako recept pre všetkých. Takýto prístup by mohol zabrániť negatívnej spätnej reakcii, nepochopeniu či neochote.

K realistickejšiemu pohľadu by mohla prispieť otvorená diskusia v médiách, či inde, o budúcnosti informačného sveta, o otázkach slobody prejavu voči rizikám pre demokraciu, ktoré predstavujú klamlivé obsahy, ako aj o výhodách a rizikách aplikácií umelej inteligencie.

Bolo by dobré počúvať konkrétne výzvy na pozitívnejšie správy v médiách. Nie správy, ktoré len rozptyľujú a zabávajú, ale správy, ktoré dávajú nádej, že existujú pozitívne príklady a príbehy.

Ďalšie informácie vám poskytne koordinátor SCIENCE+ pre Českú republiku Jaroslav Valůch na adrese jaroslav@fpee.eu